Keď Deutsche Telekom spolu s Nvidiou buduje jedno z najväčších AI dátových centier v Európe, časť práce robia ľudia z Košíc. Tím Deutsche Telekom IT Solutions nastavuje infraštruktúru na diaľku a obsluhuje nemeckých klientov.
Projekt je dôkazom, že slovenské regióny dokážu uspieť v konkurencii globálneho hodnotového reťazca v oblasti technológií – ak im však krajina nepomôže udržať talenty, môžu zostať iba lacnejším zázemím pre zahraničné firmy.
„Pred 11 rokmi bola vízia vytvoriť v Košiciach priestor pre slovenskú mekku informačných technológií. IT firmy, školy a regionálna samospráva preto založili združenie IT Valley a išli za svojím cieľom. Dnes zamestnáva tento sektor v regióne tisíce ľudí a do budúcnosti očakáva ďalší rast,“ napísal Forbes Slovensko v septembri 2018.
O osem rokov nato je situácia nasledovná: v celoštátnom sektore informačných technológií pracuje viac ako 80-tisíc ľudí a sektor dosahuje tržby takmer tri miliardy eur pri priemernej mzde viac ako 2 700 eur a takmer 4,5-percentnom podiele na zamestnanosti v krajine.
Aj napriek týmto pozitívnym číslam dnes sektor informačných technológií prechádza ďalšou výraznou zmenou. Do hry vstúpila umelá inteligencia, ktorá zároveň mení pracovný trh a tomuto trendu sa musia prispôsobovať aj školy.
„Myslím si, že sa snažia. Nechcem nikoho dehonestovať, ale poviem vám našu skúsenosť. Popri všetkom, čo robíme, sme ako prví na Slovensku spustili systém duálneho vzdelávania,“ povedal Ľubor Žatko, Managing Director v Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia v rozhovore pre Forbes Slovensko.
Významný projekt z Košíc
Nemecký obor v Košiciach je jedným z tých, ktorí sa trendu pokúšajú prispôsobiť. Stojí pri jednom z najambicióznejších technologických projektov v Európe – Industrial AI Cloud. Skupina Deutsche Telekom ho buduje spoločne s americkým technologickým gigantom – firmou Nvidia v Nemecku.
„Je to jedno z najväčších AI dátových centier. Ide o infraštruktúru, ktorú budujeme v partnerstve s Nvidiou, a celé je to prevádzkované s ľuďmi z Košíc,“ konštatoval Žatko na konferencii Forbes Slovensko – Lepšie Slovensko.
Ide o projekt, na ktorom sa podieľa tím 40 špecialistov na východnom Slovensku, z toho deviati z 10 sú interní zamestnanci. Firma by chcela tím doplniť o ďalších 20 ľudí. „Každý mesiac sa nám podarí nájsť dvoch, troch,“ dodal Žatko v rozhovore pre Forbes.
Zamestnanci z veľkej časti zabezpečujú digitálne nastavenie a prípravu celej infraštruktúry na diaľku. Samozrejme, keď je to potrebné, chodia na miesto. Zároveň sa starajú o zákazníkov Deutsche Telekom.
„Naši ľudia z Košíc dnes majú šancu takéto dátové centrum budovať. To je veľmi unikátne. V Európe je málo spoločností, ktoré majú prístup k týmto technológiám a možnosť učiť sa ich. Učia sa pracovať s technológiou, ktorú dnes využívajú len v Silicon Valley alebo vo veľkých ázijských centrách,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Slovensko Žatko.
Nemecký poskytovateľ služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií T-Systems Enterprise Services prišiel na Slovensko v roku 2006. Vtedy otvoril v Košiciach po Budapešti svoju druhú stredoeurópsku pobočku na poskytovanie služieb klientom.
Prácu v nej podľa vtedajšej správy našlo 45 vysokokvalifikovaných ľudí, koncom roka ich malo byť až tristo. „To číslo nie je zlé,“ citovali Hospodárske noviny vtedajšieho člena predstavenstva T-Systems zodpovedného za celosvetovú sieť poskytovania služieb Olafa Heydena.
Výšku investície v tom čase nekomentoval, naznačil len, že prvotná investícia bude „niekoľko miliónov eur“. Dnes je Deutsche Telekom IT Solutions najväčším zamestnávateľom v IT na Slovensku, počet zamestnancov však tvorí iba zlomok z celkového počtu zamestnancov v celom sektore.
Dôležitý sektor
Na Slovensku existuje viac ako 70 biznisových servisných centier, ktoré zamestnávajú takmer 40-tisíc ľudí. V celom sektore ich pôsobí ešte viac.
„Zamestnanci v odvetví zarábali približne o 1 100 eur mesačne viac, než bol priemer slovenského hospodárstva. Priemerná aj mediánová mzda v odvetví bola približne o 57 percent vyššia ako príslušná hodnota za celé hospodárstvo,“ hovorí Maximilán Wéber, analytik Slovenskej sporiteľne.
Wéber upozorňuje, že sektor informačných technológií má v slovenskej ekonomike významné postavenie, hoci z hľadiska celkovej tvorby pridanej hodnoty zostáva menší než priemysel.
Jeho význam podľa Wébera spočíva najmä v nadpriemernej produktivite, vysokých mzdách a koncentrácii kvalifikovaných pracovných miest. Sektor podľa neho vytvára približne päť percent pridanej hodnoty slovenského hospodárstva.
„Jeho podiel bol v posledných rokoch pomerne stabilný. Sektor preto možno považovať za jednu z dôležitých súčastí slovenskej ekonomiky, nie však za jej dominantné odvetvie,“ dodáva analytik.
Významnými centrami pre tento sektor na Slovensku sú Bratislava a Košice. Práve z týchto miest dokážu ľudia na Slovensku obslúžiť klientov z Európy a z celého sveta v oblastiach IT služieb, zákazníckej podpory alebo účtovníctva. Na Slovensku začali vznikať na prelome milénia a prácu dali tisíckam ľudí.
„Bratislava jednoznačne dominuje vďaka koncentrácii univerzít, firiem a kvalifikovaných pracovníkov. Košice predstavujú druhé významné technologické centrum,“ hovorí David Marek, hlavný ekonóm a riaditeľ oddelenia Clients & Markets, Deloitte Česká republika, podľa ktorého rozvoj IT sektora v oboch mestách zároveň prehlbuje ekonomické rozdiely medzi slovenskými regiónmi.
Podobne ako v Bratislave, aj v Košiciach sa nachádza technická univerzita a odborné stredné školy. „Máme dlhodobú a veľmi pozitívnu spoluprácu so strednou priemyselnou školou v Košiciach. Každý rok sme nabrali okolo 30 študentov. Prešli u nás systémom vyššieho vzdelávania, ktorý trvá tri roky. Vývoj technológií je dnes taký, že keď títo študenti pred tromi rokmi začínali, nikto netušil o AI modeloch. Títo študenti sú naši vlastní,“ povedal Žatko v rozhovore pre Forbes Slovensko.
Wéber upozorňuje, že z pohľadu regionálnej hrubej pridanej hodnoty sa odvetvie informácií a komunikácie rozvíjalo v oboch regiónoch. Medzi rokmi 2015 a 2024 sa jeho podiel na hrubej pridanej hodnote zvýšil v Bratislavskom kraji relatívne približne o desatinu a v Košickom kraji približne o pätinu.
V roku 2024 tvorilo odvetvie informácií a komunikácie približne šesť percent hrubej pridanej hodnoty Bratislavského kraja a niečo vyše osem percent hrubej pridanej hodnoty Košického kraja.
Tieto údaje podľa Wébera treba interpretovať opatrne. Regionálne účty pracujú so širšou sekciou, ktorá okrem IT služieb zahŕňa aj telekomunikácie, vydavateľské činnosti a ďalšie informačné a komunikačné aktivity.
„Údaje však potvrdzujú, že Bratislava a Košice patria medzi hlavné centrá informačných a komunikačných aktivít na Slovensku,“ hovorí Wéber.
Bratislava jednoznačne dominuje vďaka koncentrácii univerzít, firiem a kvalifikovaných pracovníkov. Košice predstavujú druhé významné technologické centrum.
David Marek, Deloitte Česká republika
Máme dosť odborníkov?
IT sektor patrí podľa Mareka k najperspektívnejším odvetviam slovenskej ekonomiky. Tvrdí, že jeho význam spočíva v priamom príspevku k hrubému domácemu produktu a zamestnanosti, vo vysokej pridanej hodnote, exportnom potenciáli a pozitívnom vplyve na produktivitu ostatných odvetví.
„Odvetvie informácií a komunikácie vytvára približne päť percent hrubej pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky. Služby v IT sektore predstavujú približne 16 percent exportu služieb,“ konštatuje Marek, ktorý dopĺňa, že Slovensko má kvalifikovaných odborníkov, technologické firmy aj medzinárodné vývojové centrá.
Upozorňuje, že na posilnenie svojho regionálneho významu však potrebuje viac talentov, investícií do výskumu a predovšetkým posun od poskytovania služieb k vývoju vlastných technologických produktov.
„Za posledný rok vnímame v IT sektore aj v centrách zdieľaných služieb väčšiu opatrnosť pri nábore. Firmy síce naďalej investujú do technológií a digitalizácie, no prijímajú selektívnejšie a dôslednejšie zvažujú, aké pozície skutočne potrebujú obsadiť,“ hovorí Zuzana Rumiz, generálna riaditeľka personálnej agentúry ManpowerGroup Slovensko.
Agentúra vidí najvýraznejší pokles príležitostí pri juniorných pozíciách. Rumiz tvrdí, že mnohé úlohy, ktoré boli kedysi prirodzenou súčasťou prvých pracovných skúseností, dnes dokážu efektívne vykonávať automatizované nástroje alebo umelá inteligencia.
To platí podľa nej pre IT aj centrá zdieľaných služieb. „Klasické entry-level pozície zamerané na administratívu, zákaznícku podporu či spracovanie dát už nevznikajú v takom rozsahu ako pred niekoľkými rokmi,“ konštatuje riaditeľka personálnej agentúry.
Podľa nej dnes firmy častejšie hľadajú ľudí, ktorí vedia pracovať s technologickými nástrojmi a dokážu riešiť komplexnejšie úlohy už od začiatku. Pri seniorných odborníkoch je situácia odlišná.
„Dopyt je stále vysoký, najmä po špecialistoch v oblastiach umelej inteligencie, dátovej analytiky, cloudových riešení a kybernetickej bezpečnosti. Firmy potrebujú skúsených ľudí, ktorí dokážu technológie nielen používať, ale aj navrhovať, riadiť a prepájať s obchodnými cieľmi,“ hovorí Rumiz.
Umelá inteligencia už dnes výrazne mení spôsob práce vo väčšine firiem. Podľa nej však zatiaľ nevidieť masové rušenie pracovných miest. Skôr dochádza k zmene pracovnej náplne a požadovaných zručností.
„Najviditeľnejšie je to práve v IT a centrách zdieľaných služieb. Mnohé rutinné činnosti, ktoré v minulosti vykonávali zamestnanci, dnes dokážu zvládnuť nástroje AI alebo automatizované systémy. Firmy preto menej naberajú ľudí na jednoduché administratívne a podporné pozície, no zároveň vytvárajú nové pracovné príležitosti v oblastiach súvisiacich s technológiami, dátami a automatizáciou,“ hovorí šéfka personálnej agentúry.
FOTO: UNSPLASH / Igor Omilaev
Skôr rekvalifikácia ako prepúšťanie
Najčastejšou reakciou zamestnávateľov podľa nej nie je prepúšťanie, ale rekvalifikácia a rozvíjanie nových zručností existujúcich zamestnancov. To isté sa snaží robiť aj Deutsche Telekom IT Solutions.
„Spustili sme špeciálnu akadémiu. Relatívne veľká časť ľudí prešla školením, po ktorom sme ich vedeli alokovať na tento projekt. Postupne získavajú skúsenosti a znalosti. Musíte si skutočne uvedomiť, že technológia sa naozaj mení denne,“ povedal v rozhovore Žatko.
Aj napriek tomu podľa Wébera krajina čelí výraznému odlivu talentov. Tvrdí, že silným konkurentom je Česká republika. „Slováci tam môžu odísť za vzdelaním, vyššími mzdami a nižšími daňami prakticky bez jazykových či administratívnych prekážok. Najproduktívnejšie slovenské odvetvia preto nesúťažia s českými firmami iba o klientov, ale aj o pracovníkov,“ konštatuje Wéber, podľa ktorého to však neznamená, že Slovensko nemá potenciál stať sa významnejším regionálnym centrom.
„Vyžadovalo by si to však zlepšiť schopnosť udržať a prilákať kvalifikovaných pracovníkov, vytvárať kvalitné pracovné príležitosti a zmenšovať rozdiely v odmeňovaní a kariérnych možnostiach, najmä v kľúčových odvetviach. Samotná dostupnosť digitálnej infraštruktúry nebude postačovať bez dostatočnej ponuky ľudského kapitálu,“ povedal Wéber.
Najžiadanejšie zručnosti v IT inzerátoch sú tento rok prax, anglický jazyk, komunikačné schopnosti, analytické myslenie, samostatnosť, tímovosť, SQL, riešenie problémov, zodpovednosť, Python.
Ľubica Melcerová, Profesia.sk
Čo sa žiada
Portál Profesia.sk začiatkom októbra evidoval viac ako 1 200 pracovných ponúk v oblasti IT. Počet ponúk klesá. Kým za prvých deväť mesiacov roka 2023 to bolo takmer 24-tisíc ponúk, tento rok je to takmer 15-tisíc. Narástol však záujem zo strany uchádzačov o prácu z 10 v roku 2023 na 26 v roku 2026.
„Najžiadanejšie zručnosti v IT inzerátoch sú tento rok prax, anglický jazyk, komunikačné schopnosti, analytické myslenie, samostatnosť, tímovosť, SQL, riešenie problémov, zodpovednosť, Python,“ konštatuje Ľubica Melcerová, hovorkyňa portálu Profesia.sk.
Záujem zo strany uchádzačov, teda priemerný počet reakcií na jednu ponuku, stúpol pri všetkých pozíciách v IT. Priemerný ponúkaný plat v inzerátoch z IT sektora na portáli Profesia.sk rastie. Od roku 2023 narástol z 2 140 eur na 2 430 eur.
