Diamanty mali byť večné, no ich ťažiari dnes počítajú miliardové straty, laboratóriá chrlia lacnejšiu konkurenciu a slávne bane sa jedna po druhej zatvárajú. Pre niektoré drahokamy to napriek tomu môže byť začiatok zlatej éry. Ktoré kamene majú šancu uchovať si hodnotu, kde sa budú ťažiť ďalšie a prečo ani milióny rokov pod zemou nie sú zárukou dobrej investície?
„Diamanty sa predávajú málo, ale nie je to tak, že by ich bolo málo na predaj,“ hovorí Vladimír Kondratěnko, odborník na diamanty a člen prestížnej antverpskej diamantovej burzy.
V roku 2018 sa na celom svete vyťažilo 149,5 milióna karátov prírodných diamantov, v roku 2025 to podľa Kimberleyského procesu bolo už len 98,8 milióna. Hodnota celosvetovej produkcie klesla zo 14,5 miliardy dolárov na 9,23 miliardy dolárov.
Diamantov ubúda, ich cena však automaticky nerastie. Dôvodom je slabší dopyt a konkurencia laboratórne vytvorených kameňov. Bežné diamanty strácajú časť svojho investičného lesku, no tie najvzácnejšie môžu byť pre zberateľov stále atraktívne.
Keď sa zatvorí baňa
V novembri 2020 sa skončila ťažba v austrálskej bani Argyle, ktorá sa za 37 rokov prevádzky preslávila predovšetkým ružovými diamantmi. Podľa spoločnosti Rio Tinto dodávala viac než 90 percent ich svetovej ponuky. Zatvorenie bane zmenilo ich postavenie na trhu. Nové ružové diamanty sa síce dajú vyťažiť aj inde, žiadny ďalší však už nebude pochádzať z Argyle.
„Prírodné farebné diamanty, najmä ružové, červené, oranžové, skrátka tie s jedinečnými sýtymi farbami, si držia hodnotu aj cenu,“ hovorí Kondratěnko. „Aj dnes sú diamanty z bane Argyle žiadanejšie práve preto, že na trh už v podstate nikdy nepribudnú ďalšie nové,“ dodáva.
Tento rok v októbri navyše britská klenotnícka spoločnosť Boodles získala od Rio Tinto značku Argyle Pink Diamonds aj posledné zostávajúce zásoby týchto kameňov. „Sme nesmierne hrdí a poctení, že nám bola zverená budúcnosť značky Argyle Pink Diamonds,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Boodles Jody Wainwright.
Argyle pritom nie je jedinou zatvorenou baňou. V marci 2026 sa skončila ťažba aj v kanadskej bani Diavik, ktorá za 23 rokov vyprodukovala viac než 150 miliónov karátov. „Pred 40 rokmi málokto veril, že sa v Kanade nachádzajú diamanty,“ pripomenula Sophie Bergeronová, riaditeľka divízie železa, titánu a diamantov spoločnosti Rio Tinto.
KARÁT
- Značka ct označuje jednotku hmotnosti drahokamov, napríklad diamantov, rubínov či zafírov.
- Jeden karát sa rovná 0,2 gramu, teda jednej pätine gramu.
Koniec ťažby nemusí znamenať, že v zemi nezostal jediný diamant. Často sa len prestane oplácať získavať ich ďalej. „Niektoré bane sa blížili ku koncu svojej životnosti, ale potom sa rozhodlo o zmene spôsobu ťažby na hlbinnú, čím sa ich životnosť predĺžila o ďalšie desiatky rokov,“ vysvetľuje Kondratěnko.
Najväčším svetovým producentom prírodných diamantov zostáva Rusko, ktoré ich v roku 2025 vyťažilo približne 31,5 milióna karátov. Nasledujú Botswana a Angola, každá s produkciou približne 15 miliónov karátov.
Kde hľadať budúce centrá ťažby? „Určite v Afrike,“ odpovedá Kondratěnko. „Budúcnosť tamojších krajín, ako je Botswana, je veľmi úzko spätá s budúcnosťou prírodných diamantov,“ dodáva. Botswana je napokon od diamantového priemyslu dlhodobo ekonomicky závislá. Bane Jwaneng a Orapa prevádzkuje spoločnosť Debswana, spoločný podnik botswanskej vlády a skupiny De Beers.
Pokles dopytu ohrozuje zisky ťažobných spoločností, pracovné miesta aj štátne rozpočty. Ani objavenie nového náleziska však ešte neznamená, že sa z neho stane výnosný biznis. „Spoločnosti potrebujú, aby bolo nálezisko dostatočne veľké na vybudovanie celej obrovskej a nesmierne drahej ťažobnej infraštruktúry,“ vysvetľuje Kondratěnko.
Výstavba bane si vyžaduje obrovské investície, návratnosť môže trvať desaťročia a pri nízkych cenách diamantov nové projekty investorov príliš nelákajú.
V bani s De Beers
Spoločnosť De Beers, ktorá pomohla svetu vštepiť predstavu, že zásnubný prsteň bez diamantu nie je úplný, čelí zásadnej premene trhu. Za rok 2025 vykázala tržby približne 3,5 miliardy dolárov, zároveň však dosiahla zápornú EBITDA vo výške 511 miliónov dolárov. Produkcia medziročne klesla z 24,7 milióna karátov na 21,7 milióna karátov.
Čo za tým stojí? „Slabý dopyt a laboratórne vytvorené diamanty,“ odpovedá Kondratěnko. Laboratórne diamanty majú rovnaké chemické zloženie aj kryštálovú štruktúru ako prírodné, vznikajú však technologicky a výrazne lacnejšie, hoci nie nevyhnutne ekologickejšie.
Zákazník pritom môže získať kameň, ktorý vyzerá prakticky rovnako, za zlomok ceny. Pre bežné bezfarebné diamanty predstavuje táto konkurencia zásadný problém. Investor si z toho môže vyvodiť, že ani prírodný pôvod a obmedzená ponuka nezaručujú rast ceny. Rozhodujúci je aj dopyt.
Alternatívou môžu byť mimoriadne kvalitné farebné drahokamy, ktorých hodnota závisí od farby, priehľadnosti, veľkosti, pôvodu a prípadných úprav. Aj dva podobne vyzerajúce rubíny preto môžu mať úplne odlišnú cenu. Medzi významných producentov dnes patrí Mozambik, známy rubínmi, a Zambia, preslávená smaragdmi. V oboch krajinách pôsobí spoločnosť Gemfields.
Ani tento segment však nie je bez rizika. Gemfields dosiahla v prvom polroku 2026 tržby 106 miliónov dolárov, zároveň však odpísala 125,2 milióna dolárov z hodnoty aktív spojených s rubínovou baňou Montepuez.
„Prvý polrok 2026 bol pre Gemfields náročným obdobím, predovšetkým pre pretrvávajúci nedostatok vyťažených prémiových rubínov v Montepuez,“ uviedol David Lovett, dočasný generálny a finančný riaditeľ spoločnosti.
Popri afrických náleziskách si mimoriadne postavenie udržiavajú aj kolumbijské smaragdy z oblastí Muzo, Chivor a Coscuez, rubíny z myanmarského Mogoku a zafíry z Kašmíru.
Slávny pôvod teda nestačí. Dôležité je aj laboratórne overenie pravosti a informácie o prípadných úpravách. Nezohrievané rubíny a zafíry môžu byť výrazne drahšie než upravované kamene. Pri smaragdoch zase zohráva úlohu rozsah vyplnenia prirodzených prasklín.
Ako investovať
„Ak diamant, tak určite veľmi kvalitný ružový alebo modrý. Biely by som v tejto situácii neodporúčal,“ hovorí Kondratěnko.
Z dlhodobého zberateľského hľadiska si zaslúžia pozornosť najmä mimoriadne kvalitné prírodné farebné diamanty, predovšetkým ružové, modré a vzácne červené. Pri diamantoch z Argyle môže byť výhodou preukázateľný pôvod z uzavretej bane.
Ďalšou zaujímavou kategóriou sú špičkové nezohrievané rubíny a zafíry, ideálne z renomovaných nálezísk. Pri smaragdoch rozhoduje predovšetkým kvalita farby, priehľadnosť a minimálny rozsah úprav.
Mimoriadny drahokam však automaticky neznamená výhodnú investíciu. Rozdiel medzi maloobchodnou nákupnou cenou a následnou výkupnou ponukou navyše môže byť značný. Základom je nezávislá certifikácia, dôveryhodný obchodník, znalosť trhu a dlhý investičný horizont. Najdrahší kameň skrátka nemusí byť najlepšou investíciou. Dôležité je, či za jeho skutočnú vzácnosť neplatíte priveľa.
Ani zatváranie baní neznamená, že prírodné diamanty zmiznú z trhu. Milióny kameňov totiž už dávno vlastnia ľudia po celom svete a časť z nich sa postupne vracia do predaja. „Nezabúdajme na sekundárny trh. Medzi ľuďmi je neuveriteľné množstvo vyťažených diamantov, ktoré sa, samozrejme, opäť dostávajú na trh,“ pripomína Kondratěnko.
A čo budúcnosť samotnej ťažby? Tú je ťažké predpovedať. „Všetko, čo sa týka baní, sú projekcie vždy na desiatky rokov. Štyridsať či 50 rokov vôbec nie je výnimkou,“ hovorí Kondratěnko.
Nové technológie môžu sprístupniť náleziská, ktorých ťažba sa dnes neoplatí. Rovnako dôležité však bude, či ľudia budú mať o prírodné diamanty záujem. Diamantový trh sa môže čoraz výraznejšie rozdeľovať na bežné kamene, ktoré čelia cenovej konkurencii, a mimoriadne zberateľské exempláre, ktorých kvalitu, pôvod a históriu nemožno zopakovať.
Vyťaženie posledného diamantu však zatiaľ nehrozí. „Elon Musk chce napokon ťažiť nerastné suroviny aj vo vesmíre,“ pripomína Kondratěnko.
Článok vyšiel na forbes.cz.
