Na čele kolégia, ktoré koncom septembra šiesti spoluzakladatelia predstavili v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, stojí Martin Lukačišin. Vyštudoval biochémiu v Oxforde a absolvoval výskumné pobyty na Univerzite v Zürichu, v Cambridgei, na Princetone a Harvarde. Doktorát obhájil na rakúskom vedecko-technologickom inštitúte (ISTA) a takmer päť rokov pôsobil aj na izraelskom technologickom inštitúte Technion v Haife.
V roku 2023 sa s manželkou a štyrmi malými deťmi – aj pod vplyvom októbrového ozbrojeného útoku radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael – rozhodli vrátiť na Slovensko. Vďaka získaniu výskumného grantu z Plánu obnovy si v Bratislave našiel nové pracovisko pre svoj výskum a v súčasnosti vedie Laboratórium systémovej biológie na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Dnes stojí na čele kolégia v pozícii provosta ako jeho najvyšší akademický predstaviteľ.
Martin Lukačišin sa narodil v Humennom, vyrastal v Levoči, kde absolvoval osemročné gymnázium a kde, ako sám hovorí, mal šťastie na skvelých pedagógov. Vždy ho bavili prírodné vedy – matematika, chémia a čiastočne aj fyzika. Svoje znalosti si pravidelne overoval v rôznych odborových olympiádach a v roku 2007 na 39. medzinárodnej olympiáde z chémie získal zlatú medailu.
Aj tento úspech mu podľa neho pomohol k tomu, že ho následne prijali na štúdium biochémie v Oxforde. Po príchode na univerzitu, ktorej prvé písomné zmienky siahajú až do 11. storočia, ho očarili staré majestátne budovy postavené iba preto, aby slúžili ako knižnice, čitárne či prednáškové priestory. „Už samotné budovy svedčia o tom, že si tu vzdelanie ľudia vždy veľmi vážili,“ hovorí Martin Lukačišin.
Výučba na najstaršej britskej univerzite podľa neho síce má isté štrukturálne podobnosti s vyučovaním na Slovensku, študentom však ponúka aj globálne renomovaných profesorov a dlhoročnú históriu akademickej excelentnosti vo všetkých odboroch. A okrem toho ešte aj niečo navyše.
„Aj v Oxforde majú študenti prednášky, laboratórne cvičenia a semináre. Majú však aj niečo, čo v slovenskom systéme neexistuje, a to je výuka, ktorá sa uskutočňuje v kolégiách formou tutoriálov, pričom táto časť vzdelávania tvorí zásadnú súčasť štúdia,“ vysvetľuje.
Kto je Martin Lukačišin
Martin Lukačišin je slovenský výskumník a systémový biológ, ktorý vo svojom výskume prepája biológiu s matematikou, dátami a výpočtovými metódami. Vyštudoval biochémiu na Oxfordskej univerzite, absolvoval výskumné a pracovné pobyty na Univerzite v Zürichu, v Cambridgei, na Princetone a Harvarde. Doktorát získal na rakúskom vedecko-technologickom inštitúte (ISTA). Pôsobil aj na izraelskom technologickom inštitúte Technion v Haife, kde sa venoval výskumu v oblasti systémovej biológie a imunity.
V roku 2023 sa s rodinou vrátil na Slovensko a od roku 2024 vedie Laboratórium systémovej biológie na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prostredníctvom experimentov a dátových analýz skúma, ako súvisia gény, bunkové procesy, lieky a starnutie. Jeho odborné texty vyšli v časopisoch ako Nature a Cell Systems. Od roku 2026 stojí aj na čele Bratislavského univerzitného kolégia, dvojročného vzdelávacieho projektu v malých skupinách, ktorý vznikol po vzore oxfordských tutoriálov.
Priznáva, že preňho osobne bolo fascinujúce zistiť, že sa počas týchto tutoriálov pravidelne ocital v malej skupine študentov, ktorí mali raz týždenne možnosť diskutovať priamo s erudovaným odborníkom na danú tému. Mohli sa pýtať na čokoľvek, čomu nerozumeli, a namiesto zosmiešňovania či zhadzovania s nimi pedagóg hovoril rovnocenne a všetko im trpezlivo vysvetľoval.
Práve tu zrejme vznikali aj prvé zárodky toho, čo dnes Lukačišin a podobne nadšení absolventi zahraničných univerzít prinášajú na Slovensko. Skúsenosť s dialektickým spôsobom výučby totiž spája všetkých spoluzakladateľov Bratislavského univerzitného kolégia.
Oxford, Ivy Leage a izraelský Technion
Vráťme sa však ešte na chvíľu k príbehu provosta. Počas štúdia na Oxforde Martin Lukačišin absolvoval aj výskumné pobyty na univerzitách v Zürichu a v Cambridgei. Vďaka fungujúcej výmene študentov medzi Oxfordom a americkým Princetonom neskôr vypracoval diplomovú prácu práve na Princetone. Následne strávil rok na Fakulte systémovej biológie Harvard Medical School, ktorý z hľadiska svojej odbornosti označuje za formatívny.
Následne si urobil doktorát na vtedy vznikajúcom Institute of Science and Technology Austria v Klosterneuburgu neďaleko Viedne. Práve tam spoznal aj svoju súčasnú manželku, s ktorou sa neskôr presunul na ďalšie pôsobisko – izraelský technologický inštitút Technion v Haife.
Robo Homola
„Technion je jedným z top 10 miest na svete pre oblasť strojového učenia. Ja som sa tam venoval špecificky výpočtovej biológii. Z pohľadu odbornosti to bolo pre mňa ideálne miesto, ale oceňujem to aj ako skúsenosť z pobytu v kultúre, ktorá je iná ako naša,“ hovorí Martin Lukačišin.
Návrat na Slovensko
V Izraeli s manželkou a v tom čase už aj so štyrmi malými deťmi nikdy neplánovali zostať natrvalo. Ich pobyt sa napokon ešte o niečo skrátil v dôsledku obnoveného vojenského konfliktu v regióne. Keď boli Lukačišinovci v Haife piaty rok, vypukla vojna medzi Izraelom a Hamasom po tom, čo 7. októbra 2023 palestínske militantné hnutie Hamas nečakane a mimoriadne krvavo zaútočilo na Izrael.
„Mali sme vtedy štyri deti, dve staršie a čerstvo narodené dvojičky. Keď vypukla vojna, dvojičky mali iba jeden mesiac. S manželkou sme vtedy prirodzene premýšľali, čo budeme robiť. Okrem iného sme si pre istotu zmerali čas, za ktorý sa dokážeme so všetkými štyrmi deťmi dostať z nášho bytu do krytu. Zistili sme, že čas, ktorý by sme na takýto presun s deťmi potrebovali, bol oveľa dlhší, ako trvá rakete doletieť na miesto. A to rozhodlo,“ spomína Martin Lukačišin.
Spočiatku presne nevedeli, čo urobia. Rozhodli sa preto odísť na dovolenku na Slovensko a počkať, ako sa bude konflikt vyvíjať. Keďže boje medzi izraelskou armádou a Hamasom neutíchali, rozhodli sa na Slovensku zostať.
Keď vypukla vojna, s manželkou sme premýšľali, čo budeme robiť. Okrem iného sme si pre istotu zmerali čas, za ktorý sa dokážeme so všetkými štyrmi deťmi dostať z nášho bytu do krytu. Zistili sme, že čas, ktorý by sme na takýto presun s deťmi potrebovali, bol oveľa dlhší, ako trvá rakete doletieť na miesto. A to rozhodlo.
O projekte Bratislavského univerzitného kolégia
Dvojročný vzdelávací projekt je inšpirovaný tradíciou anglických univerzitných kolégií (spôsob výučby formou tutoriálov a vedomé budovanie komunity a spolupatričnosti). Filozofická fakulta Univerzity Komenského im poskytla priestory, projekt podporil aj prorektor.
Formát výučby – tutoriál: Skupiny po troch študentoch sa budú stretávať s akademikom na hodinovej diskusii raz týždenne. Cieľom je rýchly pokrok v odbore aj medziodborová výmena názorov. Zatiaľ prebieha bez rezidenčnej (internátnej) časti, budovanie väzieb medzi jednotlivými odbornosťami sa nahrádza spoločnými večerami a seminármi.
Záber a financovanie: V pilotnom ročníku záujemcom ponúkajú šesť predmetov (molekulárna medicína, matematika, bioetika, evolučná biológia, fyzika, filozofia). Prvý ročník je bezplatný, financovaný najmä darmi zahraničných Slovákov so skúsenosťami z Oxfordu.
Do budúcna sa uvažuje o viac či menej symbolickom poplatku, cieľom projektu zostáva široká dostupnosť.
„S manželkou sme si už viac rokov hovorili, že by sme v nejakom bode chceli dať Slovensku šancu a skúsiť tu žiť a pracovať. Aj keď nás naše zahraničné skúsenosti možno do istej miery zmenili, stále sme a vždy aj budeme Slováci. Preto sme si povedali, že do toho ideme,“ spomína.
Zhodou okolností sa v tom období na Slovensku začínal realizovať európsky Plán obnovy, ktorý bol podľa Martina Lukačišina v akademickej sfére pomerne dobre nastavený. Ako samostatný riešiteľ z Plánu obnovy dokonca získal aj svoj prvý výskumný grant. S manželkou sa definitívne utvrdili v tom, že vhodnejšia príležitosť už nebude.
„Musím povedať, že zatiaľ to funguje dobre, ja aj manželka sme si ako výskumníci našli pracovisko, kde nám náš vedúci poskytuje oporu. Je to naozaj osvietený človek. Na výskum máme prijateľné podmienky a žije sa nám tu dobre,“ pochvaľuje si Martin Lukačišin.
Keď sa spoja mozgy
Príbeh Bratislavského univerzitného kolégia nie je ani zďaleka iba o ňom, ale o celej skupine vzdelaných a motivovaných mladých vedcov a akademikov, ktorí majú zahraničné skúsenosti a tiež chuť robiť niečo pozitívne.
O vzdelávacom projekte po vzore oxfordských kolégií formou tutoriálov začali šiesti zakladatelia premýšľať okolo roku 2025. Všetkých šiestich pritom spájalo nielen to, že každý z nich bol v nejakom bode na univerzite v Anglicku, ale aj to, že niektorí z nich sa vzájomne poznali už dlhé roky.
„Niektorých poznám ešte z Oxfordu, napríklad Františka Simančíka, ktorý je naším tútorom matematiky, alebo Máriu Kolesárovú, tútorku bioetiky,“ vymenúva Lukačišin.
A keďže viacerí mali skúsenosti aj s tutoriálmi podľa oxfordského vzoru, povedali si, že by bolo skvelé, keby niečo také fungovalo aj na Slovensku. Nejaký čas im trvalo víziu sformulovať a následne ju naplniť. Podporu im napokon vyjadril aj prorektor Univerzity Komenského či dekan filozofickej fakulty, ktorý Bratislavskému univerzitnému kolégiu poskytol dve učebne.
Robo Homola
Za zmienku stojí aj fakt, že traja zo šiestich zakladateľov kolégia – Jaroslav Varchola, Mária Kolesárová a Jakub Betinský – už v minulosti podobný projekt na Slovensku skúšali zrealizovať. Doplňujúca výučba formou tutoriálov, ktorú spustili v roku 2020, sa nazývala Komenského College. Napokon však tento projekt neuspel.
„Bola to škoda, ale zároveň aj dobrá skúsenosť. Keď sme sa spoločne rozprávali o tom, prečo sa to vlastne nepodarilo, zistili sme, že to nebolo nič zásadné. Povedali sme si teda, že to skúsime znova a budeme veriť, že ‚a second time founder is six times more likely to succeed than a first time founder‘,“ hovorí s úsmevom Martin Lukačišin.
Kolégium bez internátu
Najlepšie anglické univerzity už stáročia fungujú na systéme takzvaných kolégií, ktorý u nás prakticky nepoznáme. Oxfordská univerzita má 36 kolégií, Cambridge 31. Kolégiá pritom nie sú len miestom, kde študenti bývajú, stravujú sa a trávia voľný čas. Odohráva sa v nich aj dôležitá časť vysokoškolskej výučby, najmä v malých skupinách formou tutoriálov, respektíve supervízií.
V súlade s tradíciou ide o vzdelávanie dvoch či troch študentov s jedným učiteľom. Tutoriály sa konajú raz týždenne a trvajú približne hodinu. Študenti si podľa zadania učiteľa vopred naštudujú konkrétnu tému, o ktorej následne počas stretnutia diskutujú, kladú otázky a prehlbujú si svoje vedomosti.
Práca v malých skupinách je však len jednou časťou života v kolégiu. Študenti z rôznych odborov v nich zároveň bývajú, takže sa prirodzene stretávajú pri spoločnom jedle, športe, spoločenských aktivitách aj v rámci každodenného života. Práve v takomto prostredí sa prehlbujú priateľstvá a vznikajú osobné aj pracovné väzby, ktoré často pretrvávajú aj v budúcnosti.
Na rozdiel od svojich anglických vzorov zatiaľ vznikajúce Bratislavské univerzitné kolégium nemá vlastné priestory. Zakladatelia sa preto v prvej fáze sústreďujú najmä na výučbu formou tutoriálov. „Vytvoriť rezidenčné kolégium je náš strednodobý cieľ. Samozrejme, je to veľká operácia, pretože na to sú potrebné aj určité materiálne predpoklady, ktoré zatiaľ nemáme,“ vysvetľuje Martin Lukačišin.
Primárnym cieľom tohto typu vzdelávania v slovenských podmienkach je podľa neho snaha o akademickú excelentnosť, o čom svedčia špičkové výsledky absolventov univerzít, ako sú Oxford a Cambridge. Jej základom je podľa neho práve slobodná diskusia a schopnosť nebáť sa klásť otázky, keď študenti niečomu nerozumejú.
„Chceme tiež vytvoriť prostredie, kde sa na spoločných podujatiach nášho kolégia budú stretávať aj študenti z rôznych odborov. Vďaka tomu sa naučia vážiť si vlastnú odbornosť aj odbornosť druhých a svoje poznatky prezentovať iným tak, aby bola pre nich zrozumiteľná a užitočná,“ hovorí Martin Lukačišin.
Pilotný ročník
Dvojročný projekt Bratislavského univerzitného kolégia sa v súčasnosti financuje aj z príspevkov získaných prostredníctvom platformy Benevity, ktorá prepája firemné darcovstvo, dobrovoľníctvo a grantové programy. Podľa Lukačišina väčšina doteraz vyzbieraných prostriedkov pochádza od Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí tiež študovali na Oxforde. Hoci dnes na Slovensku nežijú, považujú za dôležité, aby podobný systém výučby fungoval aj u nás.
Prvý pilotný ročník už podľa provosta majú finančne pokrytý. Otázkou stále zostáva, či budú schopní aj ďalej rásť, pretože finančný cieľ kolégia pre druhý ročník je podstatne vyšší, keďže budú musieť zabezpečiť viac výučby a mať priestory, kde sa budú môcť stretnúť všetci naraz. Pre študentov je zatiaľ kolégium bez poplatku.
„Rozhodli sme sa, že pilotný ročník bude pre študentov zadarmo, a to aj z dôvodu, že naše náklady sú ešte relatívne nízke. Či alebo ako veľmi dôjde k spoplatneniu v budúcnosti, závisí aj od štedrosti donorov. Je však možné, že zavedieme nejaký poplatok pre študentov. Naším dlhodobým cieľom však je, aby bol tento projekt pre študentov široko dostupný,“ uzatvára Martin Lukačišin.
