Rastúce výdavky na zdravotníctvo sa nedajú dlhodobo kompenzovať iba ďalšími peniazmi. Riešením je efektívnejšie využívanie zdrojov, dôraz na prevenciu a modernizácia systému. Britská expertka na ekonomiku zdravotníctva Anita Charlesworth v rozhovore pre Forbes Slovensko vysvetľuje, prečo sa oplatí investovať do zdravia ľudí ešte predtým, než ochorejú, kde zdravotné systémy zbytočne strácajú miliardy a prečo vlády potrebujú dlhodobý plán namiesto krátkodobých rozpočtových rozhodnutí.
Slovensko na prevenciu dávalo v roku 2024 takmer 60 eur na obyvateľa v parite kúpnej sily spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Menej dávalo len Poľsko a Rumunsko. Podiel výdavkov na prevenciu na všetkých výdavkoch na Slovensku tvoril necelých dve a pol percenta. Vyplýva to z Indexu Healthcare Readiness Index mimovládnej organizácie Globsec.
„Mali by sme čo najviac predĺžiť obdobie, v ktorom ľudia žijú zdravý život. Dôležitou témou z môjho pohľadu je aj včasná intervencia pri chorobách, napríklad v prípade rakoviny. Stáva sa veľmi často, že pacienti sú diagnostikovaní náhodne. Deje sa to vtedy, keď prídu k lekárovi s iným zdravotným problémom,“ hovorí v rozhovore pre Forbes Slovensko Anita Charlesworth, britská odborníčka na zdravotníctvo.
Dôkazy vo Veľkej Británii podľa nej ukazujú, že vyššie výdavky na prevenciu znamenajú až štvornásobne vyššiu produkciu. Tvrdí, že kľúčové je investovať do primárnej zdravotnej starostlivosti tak, aby sa neposkytovala len akútna zdravotná starostlivosť, čím by sa mohlo predísť aj odvrátiteľným úmrtiam.
Na Slovensku v roku 2023 bolo spolu 366 odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc úmrtí. Najčastejším dôvodom bola ischemická choroba srdca.
Dlhodobo sa venujete téme produktivity v zdravotníctve. Prečo je práve dnes táto téma kritická?
Myslím si, že každý človek by mal mať spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti. V poslednom období pozorujeme čoraz častejšie, že zdravotný systém vyžaduje väčší podiel financií v národných rozpočtoch. Ak chceme, aby zdravotný systém vydržal desaťročia, mal by byť dlhodobo udržateľný. Na druhej strane za posledných 20 rokov – od veľkej hospodárskej krízy v roku 2008 – v celej Európe pozorujeme, že hospodársky rast nedokáže vyvážiť výdavky na zdravotníctvo.
Znamená to, že problémom nie je len výška výdavkov, ale aj spôsob, akým sa využívajú?
Nejde len o to, koľko míňame, ale aj o to, ako míňame. Musíme sa viac zamerať na to, aby sme mali čo najvyššiu návratnosť. Z môjho pohľadu existuje jedna kritická téma: do akej miery využívame peniaze na včasnú identifikáciu ľudí, ktorí sú vystavení riziku, že nebudú dlho žiť v zdraví.
Ako môže včasná prevencia konkrétne zlepšiť výsledky zdravotníctva?
Mali by sme čo najviac predĺžiť obdobie, v ktorom ľudia žijú zdravý život. Dôležitou témou je aj včasná intervencia pri chorobách, napríklad v prípade rakoviny. Stáva sa veľmi často, že pacienti sú diagnostikovaní náhodne. Deje sa to vtedy, keď prídu k lekárovi s iným zdravotným problémom.
Ako teda správne investovať peniaze?
Veľkým problémom je, že financie alokujeme krátkodobo, nie dlhodobo. Takýmto spôsobom nevieme investovať napríklad do nových technológií. Vidíme to aj vo Veľkej Británii. Keby sme viac investovali do zdravia produktívnych ľudí a pracujúceho obyvateľstva, mohli by sme zvýšiť rozpočet na zdravotníctvo, napríklad prostredníctvom vyšších daní. Zároveň by to nebolo na úkor iných služieb, keďže následné riešenie situácie je drahšie ako jej prevencia.
Čo by sme teda mali urobiť?
Dôkazy vo Veľkej Británii ukazujú, že vyššie výdavky na prevenciu znamenajú až štvornásobne vyššiu produkciu. Kľúčové je investovať do primárnej zdravotnej starostlivosti tak, aby sme neposkytovali len akútnu starostlivosť. Za posledných 10 rokov sa počet špecialistov zvýšil o 40 percent, no počet pacientov klesol a vybavenie sa nezlepšilo. Znamená to, že do nemocníc síce ide viac peňazí, no nevyužívajú sa správne.
FOTO: FORBES SLOVENSKO / Robo Homola
Vidíte to aj v nemocniciach vo Veľkej Británii?
Áno. V našich nemocniciach vidíme, že ak sú napríklad starší pacienti dostatočne fit a ďalšiu zdravotnú starostlivosť by mohli dostať doma, nedostanú ju. Služba nie je dostupná, a preto zostávajú v nemocnici dlhšie. Jedna zo šiestich postelí nie je využívaná správne. Lekári sa preto nemôžu pacientom venovať viac.
Existujú odhady, aké úspory by mohlo priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov?
Podľa odhadov by sa dalo ušetriť až 30 miliárd eur z celkového rozpočtu na zdravotníctvo vo Veľkej Británii, ktorý presahuje 240 miliárd eur. Pri správnej alokácii zdrojov je to viac ako desatina. Keby sa nám podarilo zvýšiť počet občanov v dobrom zdraví, znížil by sa počet pacientov. Vďaka tomu by vzrástli príjmy z daní a vzrástol by aj rozpočet na zdravotníctvo.
Koľkým odvrátiteľným úmrtiam sa dá predísť?
Vo Veľkej Británii sú najväčšou príčinou predčasných úmrtí kardiovaskulárne ochorenia. Až jeden milión obyvateľov Londýna je podľa odhadov náchylných na tieto ochorenia. Práve systém včasnej identifikácie by týmto ľuďom mohol pomôcť. Zároveň to vedie aj k istej sociálnej nerovnosti, keďže na tieto choroby sú náchylnejší buď sociálne odkázaní, alebo ľudia bez zamestnania. Druhou veľkou oblasťou je cukrovka 2. typu, keďže ľudia buď nie sú správne diagnostikovaní, alebo nedostávajú správnu liečbu.
Má na to vplyv aj životospráva?
Samozrejme. Napríklad v prípade rakoviny výskumy naznačujú, že správnou životosprávou a obmedzením nepriaznivých vplyvov životného prostredia by sa dalo predísť 30 až 50 percentám prípadov tohto ochorenia.
Ako do toho vstupuje duševné zdravie, ktoré je tiež veľkou témou?
Problémy narastajú a týka sa to najmä mladých ľudí, ktorí majú k liečbe duševného zdravia veľmi obmedzený prístup. Dôsledkom je, že nechodia do školy, čím vypadávajú zo školského systému. Je to veľká škoda, keďže mnohí z nich následne vypadnú aj z pracovného trhu.
Je prevencia kľúčová aj v čase, keď populácia starne a zdravotníctvo čelí rastúcim nákladom?
Priorita číslo jeden je udržať ľudí v zdraví čo najdlhšie. Následne treba skracovať čas, ktorý človek strávi v liečbe. Dnes máme veľa poznatkov a inovácií. Správnym využitím umelej inteligencie, ale aj ďalších technológií, môžeme zabezpečiť, aby bola liečba čo najviac individuálna. V minulosti to bolo naopak – skúšali sme. Na niektorých ľuďoch liečba fungovala, na iných nie.
Dnes ju vieme individuálne zacieliť. Globálnou výzvou je, aby sme prepojili výskum a vedu s priemyslom.
Vo Veľkej Británii je nedostatok zubárov, keďže nechcú pracovať vo verejnom zdravotníctve. Keď idete k súkromníkovi, je to veľmi drahé. Aj preto ľudia v mnohých prípadoch končia v nemocniciach pre extrakciu zubov. Je veľmi ťažké nastaviť to správne.
Dnes čelíme mnohým problémom, ako sú demografia či psychické zdravie. Aký je ideálny model financovania zdravotníctva v dlhodobom horizonte?
Existujú rôzne systémy: niektoré založené na daniach, iné na sociálnych odvodoch. Za dôležité považujem to, ako narábate s rozpočtom. Ukazuje sa, na základe odporúčaní OECD, že systémy, ktoré sa príliš zameriavajú na príjmy zo zamestnania, sú menej odolné.
Čo teda OECD odporúča?
OECD odporúča zamerať sa na správu rozpočtu zdravotníctva. Rozpočet nemá byť závislý iba od príjmov zo zamestnania.
Napríklad zaviesť spoluúčasť?
Je to veľmi dôležitá téma, no spoluúčasť nesmie byť príliš vysoká. Napríklad v Nemecku mali zavedený poplatok pri návšteve rodinného lekára. Neskôr ho zrušili, keďže pacienti nechodili k lekárom, čo bránilo včasnej diagnostike. Navrhnúť systém spoluúčasti, ktorý by neznižoval účinky prevencie, je veľmi náročné.
Nie je teda lepší systém pripoistenia k zdravotnému poisteniu, pri ktorom by ľudia platili mesačne menšiu sumu a napríklad u zubára by nemuseli platiť stovky eur?
Vo Veľkej Británii je nedostatok zubárov, keďže nechcú pracovať vo verejnom zdravotníctve. Keď idete k súkromníkovi, je to veľmi drahé. Aj preto ľudia v mnohých prípadoch končia v nemocniciach pre extrakciu zubov. Je veľmi ťažké nastaviť to správne.
Vidíte aj ďalšie oblasti, v ktorých sa môže zlepšiť produktivita?
Áno. Veľkou príležitosťou je nasadenie nových technológií a digitalizácie tak, aby sa k pacientom dostávali správne informácie. Ďalšou oblasťou je skracovanie času v nemocniciach a digitalizácia, pri ktorej dnes pomáha umelá inteligencia.
Ako presvedčiť politikov, aby prijímali správne rozhodnutia?
Hlavným problémom je rozpočtovanie na krátke obdobie. Potrebujete stabilitu a predvídateľnosť. Keď zdravotný systém nebude stíhať, dopyt príde od pacientov.
FOTO: FORBES SLOVENSKO / Robo Homola
Nebude to už neskoro?
Práve politici by mali viesť príkladom a ukázať, aké možnosti existujú. Ak sa zdravotný systém riadne nezmodernizuje, nebude sa správne narábať ani s peniazmi občanov.
Aký plán by mala zostaviť akákoľvek vláda na 10 rokov?
Prvou vecou je stanoviť si jasne, čo chceme so zdravotným systémom dosiahnuť a následne si nastaviť rozpočet podľa toho, čo si môžeme dovoliť. Druhou vecou je prestať mikromanažovať zdravotný systém. Treťou vecou je prevziať zodpovednosť.
Máme ešte čas na nastavenie systému?
Najlepší čas by bol pred desiatimi rokmi. Druhou najlepšou možnosťou je urobiť to teraz.
