Čína skupuje zlato vo veľkom a nešetrí na ňom. Za prvých osem mesiacov roka zaň minula rekordných 158,8 miliardy dolárov a jej centrálna banka naďalej plní trezory. Čo Peking tak ženie do nákupov drahého kovu? A prečo niektorí analytici veria, že jeho cena sa môže vyšplhať na viac než dvojnásobok?
Čína nakupuje zlato aj tento rok a vo veľkom. Len za prvých osem mesiacov doviezla viac ako tisíc ton drahého kovu v hodnote 158,8 miliardy dolárov. Na porovnanie, za celý minulý rok dosiahol čínsky dovoz 886 ton v hodnote 96,5 miliardy dolárov.
Rekordné nákupy pokračujú. Čínska centrálna banka v septembri rozšírila svoje rezervy o ďalších 23 ton zlata a predĺžila tak nepretržitú sériu nákupov na 23 mesiacov.
Mimoriadny dopyt podporujú aj pretrvávajúce problémy čínskej ekonomiky. Realitný trh, do ktorého tamojšie domácnosti celé desaťročia vkladali značnú časť svojich úspor, sa už niekoľko rokov potýka s hlbokým útlmom. Investorom neprinášajú veľa radosti ani akcie. Hlavný čínsky index CSI 300 tento rok zatiaľ stratil približne 10 percent.
Výnos jednoročných čínskych štátnych dlhopisov navyše v októbri klesol na 1,1 percenta. Číňania tak majú čoraz menej atraktívnych možností, ako zhodnotiť svoje peniaze.
„Zlato sa tak stáva nielen strategickou rezervou štátu, ale aj prostriedkom ochrany súkromného majetku,“ vysvetľuje Pavel Ryba, zakladateľ a obchodný riaditeľ finančno-poradenskej spoločnosti Golden Gate, ktorá je najväčším predajcom investičného zlata v Česku.
Ako výrazne sa mení investičné správanie čínskych domácností, dokladajú štatistiky Svetovej rady pre zlato. Len za prvý polrok tohto roka nakúpili tamojší investori rekordných 314 ton zlatých tehličiek a mincí, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 31 percent.
Poistka proti Amerike
Za čínskou zlatou horúčkou stoja aj geopolitické ambície Pekingu. Nie je tajomstvom, že Čína sa už niekoľko rokov snaží obmedzovať svoju závislosť od amerického dolára a postupne znižuje objem amerických štátnych dlhopisov vo svojich rezervách. Ich hodnota v júli klesla na 618 miliárd dolárov, čo je najnižšia úroveň za posledných 18 rokov.
Dôležitým varovaním pre Peking sa stalo zmrazenie časti ruských devízových rezerv západnými štátmi po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Čína si dobre uvedomuje, že v prípade vážneho konfliktu so Spojenými štátmi by mohla čeliť podobným sankciám. Zlato uložené vo vlastných trezoroch takúto zraniteľnosť výrazne obmedzuje.
„Čína sa snaží posilniť svoju finančnú nezávislosť a obmedziť zraniteľnosť voči geopolitickému tlaku. Americké štátne dlhopisy zostávajú dôležitým rezervným aktívom, zároveň však predstavujú expozíciu voči americkej fiškálnej politike a vývoju úrokových sadzieb,“ vysvetľuje Ryba.
Podľa neho Peking postupne mení štruktúru svojich rezerv a rozkladá riziká. Podobne postupujú aj ďalšie centrálne banky, ktorých celosvetové nákupy zlata dosahovali v posledných štyroch rokoch v priemere tisíc ton ročne.
Cena zlata po rekordoch narazila
Masívny čínsky dopyt napriek tomu nedokázal zastaviť výrazný pokles svetových cien zlata. Drahý kov sa v januári vyšplhal na historické maximum nad 5 500 dolárov za troyskú uncu, no začiatkom októbra sa krátko obchodoval v blízkosti hranice 4 100 dolárov.
Za výpredajom stojí predovšetkým vývoj v Spojených štátoch. Americký dolár posilnil a výnos 10-ročných štátnych dlhopisov v septembri vzrástol na 5,3 percenta. Vyššie výnosy lákajú kapitál do úročených aktív na úkor zlata, ktorého držba investorom neprináša žiadne pravidelné príjmy. K poklesu prispelo aj vyberanie ziskov po predchádzajúcom prudkom zdražovaní.
„Čínske nákupy sú pre zlato dlhodobou oporou, samy osebe však nezaručujú okamžitý rast,“ upozorňuje Ryba.
Význam čínskych nákupov pre vývoj svetových cien zlata relativizuje aj Jaromír Sladkovský, generálny riaditeľ Raiffeisen investičnej spoločnosti. Podľa neho sa ich vplyv na svetové ceny zlata často preceňuje. Oficiálne nákupy čínskej centrálnej banky predstavujú len zlomok celosvetového dopytu a krátkodobý vývoj cien určujú predovšetkým úrokové sadzby, dolár a správanie veľkých investorov.
Sladkovský navyše upozorňuje na možnosť ďalšieho poklesu. Okrem pokračujúceho sprísňovania americkej menovej politiky považuje za riziko aj drahú ropu a s ňou spojené inflačné očakávania. Investori, ktorí nakupovali blízko januárových maxím, by pri pokračujúcom poklese mohli začať vo väčšom rozsahu predávať svoje pozície.
„Zlato je aj po tohtoročnom poklese historicky drahé a jeho januárový vývoj vrátane jednodňového prepadu o viac ako deväť percent pripomínal skôr preplnený špekulatívny obchod než správanie pokojného ‚bezpečného prístavu‘,“ hodnotí Sladkovský.
Cena môže vystreliť až na 8 900 dolárov
Kam sa cena zlata vydá v nasledujúcich mesiacoch? Pavel Ryba očakáva, že po tohtoročnej výraznej korekcii opäť prevezmú iniciatívu býci.
Do konca tohto roka predpovedá rast na 4 500 dolárov za troyskú uncu. Ďalší vývoj však bude do veľkej miery závisieť od americkej menovej politiky. Ak dolár zostane silný a výnosy štátnych dlhopisov vysoké, ceny zlata môžu zostať pod tlakom.
V roku 2027 už Ryba očakáva výraznejšie oživenie. Zlatu by okrem dlhodobého dopytu centrálnych bánk malo pomáhať vysoké zadlženie vyspelých ekonomík a pokračujúca snaha investorov rozkladať svoj majetok medzi rôzne aktíva. Jeho cenový odhad na budúci rok je päťtisíc dolárov za uncu.
Sladkovský je v krátkodobom výhľade opatrnejší. V nasledujúcich mesiacoch počíta s cenovým pásmom 3 500 až 4 500 dolárov a na konci roka 2027 očakáva cenu zlata medzi 4 500 a päťtisíc dolármi za uncu. Pripomína pritom, že tohtoročný vývoj zaskočil aj veľké investičné banky, ktorých prognózy nevyšli, keď počítali s cenami okolo šesťtisíc dolárov.
„Akékoľvek konkrétne čísla však treba brať s veľkou rezervou, pretože predpovedať cenu zlata je mimoriadne náročná disciplína,“ upozorňuje Sladkovský.
Obaja experti majú podobné odporúčania aj pre českých investorov. Ryba odporúča prípadné nákupy rozložiť na dlhšie obdobie a nestaviť všetky prostriedky na rýchle zotavenie ceny. Sladkovský považuje zlato predovšetkým za poistku, ktorej podiel by zvyčajne nemal presiahnuť päť až 10 percent investičného portfólia. Pripomína tiež kurzové riziko, pretože posilňujúca koruna môže korunovú hodnotu investície do zlata ďalej znížiť.
„Ak mám pocit, že niečo nesmiem zmeškať, väčšinou je to signál spomaliť, nie nakupovať,“ varuje Sladkovský pred investičnou horúčkou.
Najväčší názorový rozpor medzi oboma expertmi sa však týka vzdialenejšej budúcnosti. „Za realistickú cieľovú úroveň na konci desaťročia považujem cenu okolo 8 900 dolárov za troyskú uncu,“ predpovedá Ryba. V porovnaní so súčasnou cenou by to znamenalo viac ako zdvojnásobenie hodnoty zlata.
Sladkovský však takúto cenu považuje za podstatne menej pravdepodobnú. Podľa neho by si vyžadovala mimoriadny otras na svetových trhoch, napríklad návrat vysokej inflácie podobnej tej zo 70. rokov, zásadný geopolitický konflikt alebo kombináciu viacerých podobne závažných udalostí.
Českým investorom preto odporúča pristupovať k zlatu s chladnou hlavou. Kto už má v portfóliu primerané množstvo zlata, podľa neho nemusí nič meniť. Ostatným radí rozložiť prípadné nákupy na niekoľko mesiacov a vyhnúť sa špekuláciám na úver či snahe rýchlo zarobiť.
Pri fyzických zlatých tehličkách a minciach navyše upozorňuje na rozdiel medzi nákupnou a výkupnou cenou, ktorý môže z prípadného výnosu ukrojiť nezanedbateľnú časť. Takáto investícia preto dáva väčší zmysel pri dlhodobom držaní.
„Českým investorom by som odporučil vnímať zlato ako poistku v portfóliu, nie ako cestu k zbohatnutiu,“ uzatvára Sladkovský.
Dôležité upozornenie
Informácie uvedené v tomto článku majú výlučne informačný charakter a nepredstavujú investičné poradenstvo. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov.
Článok vyšiel na forbes.cz.
