Trh dva roky odmeňoval každú miliardu do umelej inteligencie. Tento týždeň sa zľakol, že sa míňať prestane. Aj toho, že nie.
Peniaze do umelej inteligencie sa posledné dva roky liali prúdom a technologickí giganti sa predbiehali, kto ohlási väčší investičný balík. Skeptici pritom varovali, že trh nafukuje bublinu, akú si pamätáme z čias dot-com éry a opačný tábor zase tvrdil, že o bublinu vôbec nejde, keďže za investíciami stojí reálny dopyt a firmy, ktoré na ne majú peniaze.
Tento týždeň sa trh prvýkrát poriadne otriasol. Môže to byť začiatok niečoho väčšieho, no rovnako tak to nemusí znamenať vôbec nič.
Celé to spustili dve kvartálne správy, ktoré si na prvý pohľad protirečia. Tesla oznámila, že tento rok investuje o päť miliárd dolárov menej, než plánovala. Meta naopak potvrdila, že do infraštruktúry pre umelú inteligenciu tento rok dá až 145 miliárd. A zároveň vykázala záporný voľný peňažný tok.
Trh, ktorý dva roky odmeňoval každú ďalšiu miliardu vloženú do dátových centier, tak naraz nevedel, čo ho desí viac. Či to, že firmy prestanú míňať, alebo to, že budú míňať ďalej. A vo väčšom.
Prvýkrát od začiatku boomu sa preto Wall Street nahlas spýtal otázku, ktorú mnohí položili už pred pár mesiacmi: kto tento účet zaplatí?
Päť miliárd
Tesla pri štvrťročných výsledkoch znížila plán investícií na rok 2026 z 25 na približne 20 miliárd dolárov. V treťom štvrťroku minula 4,7 miliardy, teda o 3,2 miliardy menej, než čakali analytici.
Samo osebe by to mohlo vyzerať ako banalita. Lenže Tesla sa posledné mesiace predáva ako firma umelej inteligencie, s robotaxíkmi, humanoidným robotom Optimus a plánom vlastnej výroby čipov.
Analytik Gordon Johnson z GLJ Research preto hneď pripomenul, že optimisti roky tvrdili, že prvý škrt investícií u veľkého prevádzkovateľa dátových centier bude znamenať koniec obchodu s umelou inteligenciou. A spýtal sa, či sa Tesla za takéhoto menšieho hráča dá považovať.
Vedenie Tesly to vidí inak. Finančný riaditeľ Vaibhav Taneja povedal, že investície budú v ďalších rokoch opäť rásť, a Elon Musk tvrdí, že len projekt vlastnej továrne na čipy Terafab bude do začiatku roka 2028 stáť desiatky miliárd. Firma má navyše v hotovosti a investíciách viac ako 45 miliárd dolárov, peniaze jej teda nechýbajú. Trhu tieto vysvetlenia nestačili a pozerali sa len na číslo.
Záporné peniaze
Meta mala na papieri výborný štvrťrok. Tržby jej medziročne vzrástli o 26 percent na 64,6 miliardy dolárov a prekonali odhady analytikov. Investície do infraštruktúry však za ten istý čas vyskočili z 19,4 na 34,9 miliardy a voľný peňažný tok sa prepadol na mínus 2,1 miliardy dolárov. Pred rokom bol pritom 10,6 miliardy v pluse.
Jedna z najziskovejších firiem sveta tak za tri mesiace minula viac peňazí, než jej priniesol biznis.
Meta k tomu oznámila, že vytvorí novú triedu akcií bez hlasovacích práv. Podľa vlastných slov ňou chce financovať budovanie umelej inteligencie, odmeny zamestnancov a akvizície, pričom Mark Zuckerberg si tak zachová kontrolu nad firmou. Akcie Mety v deň po výsledkoch stratili sedem percent, najviac od júla. Do nálady sa premietli aj jednorazové náklady na súdne vyrovnanie s americkými štátmi za 10 miliárd dolárov.
Koncentrované riziko
Prečo teda z dvoch firemných správ vznikol výpredaj celého trhu? Pretože na niekoľkých technologických gigantoch dnes stojí veľká časť amerických indexov. „Úroveň koncentrácie je ohromujúca,“ povedal pre Reuters Masaki Gotoh z TriVista Capital.
Fondy zamerané na technológie sú podľa Goldman Sachs od začiatku októbra v strate zhruba 10 percent. Nvidia, ktorej čipy tieto dátové centrá plnia, stratila vo štvrtok štyri percentá.
Férovo treba dodať, že trhom nepomáha ani ropa. Americká WTI sa v piatok dostala nad 103 dolárov za barel a Brent nad 116 dolárov, keďže sa vyostruje situácia na Blízkom východe. Výpredaj teda nemá jedinú príčinu, umelá inteligencia je však tou, v ktorej je najviac peňazí.
A čísla, s ktorými trh počíta, sú obrovské. Podľa odhadov Visible Alpha majú technologické firmy tento rok investovať do infraštruktúry približne 790 miliárd dolárov a v roku 2027 až 1,2 bilióna. V roku 2025 to bolo 404 miliárd. Za dva roky je to trojnásobok.
Každá firma, ktorá z takéhoto tempa vybočí, je preto pre investorov signálom. Aj keď na to má vlastné dôvody.
Slovenská stávka
V auguste sme v článku o ekonomike boomu umelej inteligencie písali, že zaň zatiaľ poriadne nikto neplatí. Tento týždeň prišiel prvý účet a dostali ho investori.
Slovensko ho zatiaľ priamo necíti, no stávka na pokračovanie boomu sa robí aj u nás. Tatra SuperCompute finančníka Boba Leska, ako sme vtedy písali, odložila vlastnú stavbu dátového centra na rok 2027 a načasovala ju na dodávku novej generácie čipov Nvidia s názvom Vera Rubin. Stavia teda na predpoklade, že dopyt po výpočtovom výkone porastie aj o rok.
Či sa ten predpoklad potvrdí, bude záležať aj na tom, koľko budú ochotní míňať giganti ako Meta. A tam ani jej šéf nehovorí s úplnou istotou. „Bude veľmi dôležité, aby nám v tom všetkom vyšla matematika,“ povedal Mark Zuckerberg pri prezentácii výsledkov.
