Recept z roku 1954 dnes generuje desiatky miliónov eur. Na trhu s legendárnou treskou zostali len dvaja veľkí hráči. Boj o chuťové poháriky Slovákov tak zvádzajú už len Žilina a Košice, oba podniky v rukách mužov z rebríčka najbohatších Slovákov.
Pri pohľade do ich finančných výkazov je však jasné, že jeden z nich si z trhu dokáže uchmatnúť oveľa viac.
Za receptom stojí Július Boško, poverený vedúci výroby v štátnom podniku Ryba Bratislava. V roku 1954 k uvarenému treščiemu mäsu pridal marinovanú zeleninu, majonézu a trochu octu. Novinka sa stala takým hitom, že výroba sa rozšírila aj do ďalších závodov v Žiline a Košiciach.
Práve tieto dva podniky prežili všetky historické zvraty a tresku vyrábajú dodnes. Pôvodná bratislavská Ryba, kde sa recept zrodil, na trhu už nefunguje. Dnes tresku vyrábajú len dvaja regionálni hráči, pričom obaja majú za sebou pestrú históriu znárodňovania a následnej privatizácie.
Obaja majitelia patria medzi mená z rebríčka najbohatších Slovákov, ktorý zostavuje Forbes.
Treska zo Žiliny
Žilinský závod má korene už v roku 1924, keď tam fungovala továreň na rybie konzervy Elemíra Langfeldera. Po znárodnení v roku 1949 prešla pod správu podniku Ryba a dnes funguje ako nástupnícka firma Ryba Žilina. V roku 2013 ju kúpil Jozef Antošík a zaradil ju do svojej skupiny Preto.
Samotnú výrobu tresky a šalátov zabezpečuje spoločnosť PRETO Ryba, ktorá je dcérskou spoločnosťou Ryba Žilina. Kým prvá sa stará o výrobu, tak druhá menovaná pôsobí ako distribútor, ktorý okrem vlastných značiek predáva aj široké portfólio cudzieho mrazeného tovaru, akým sú mrazené ryby, mrazená zelenina, polotovary či iné mäsové výrobky, vrátane značky PRETO Radoma.
Preto do porovnania zahŕňame len tržby spoločnosti PRETO Ryba, ktoré boli v minulom roku na úrovni 30 miliónov eur. Stav zamestnancov ku koncu vlaňajška bol 151 ľudí.
Tu však treba spomenúť, že tržby z predaja produktov nereprezentujú len predaj samotnej tresky. Tento výrobný závod produkuje aj širokú paletu ďalších lahôdkových a rybacích šalátov, mäsových výrobkov, mrazených polievok a výrazne expandoval do segmentu rastlinných alternatív pod značkou PRETO Radoma Vegan, vrátane vegánskej tresky, majonézy a párkov.
V súčasnosti sa žilinská treska predáva v desiatich rôznych verziách, medzi ktoré patrí štandardná modrá treska, Treska Zlatá, Treska s jogurtom či inovatívna Treska Cottage Exklusiv. Jej vlajkovým produktom je Treska Exklusiv.
Silná trhová pozícia tohto produktu zároveň umožnila podniku vytvoriť sieť exkluzívnych partnerstiev formou franšízy TreskaBar, ktorá slúži ako špecializovaný odbytový kanál a ponúka inovatívne spracovanie produktu, akým je napríklad Treskaburger.
Treska z Košíc
Košickú vetvu v roku 1992 privatizoval Jozef Gima starší spolu s dvoma manažérkami, ktoré neskôr vyplatil. Firma sa v roku 2016 dostala do rúk veľkopodnikateľa Milana Fiľa a dnes je súčasťou jeho mäsiarskej skupiny Tauris.
Košická Ryba sa po začlenení do skupiny Tauris prestala vykazovať ako samostatný subjekt, jej tržby za rok 2025 boli na úrovni 19,3 milióna eur pri 90 zamestnancoch ku koncu vlaňajška.
K najúspešnejším produktom patrí Treskoslovenská treska. Samotný odbyt a obchodný rast kľúčových produktov je zabezpečovaný rozširovaním portfólia s vyššou pridanou hodnotou, ako sú napríklad varianty Treska Protein Exklusiv či treska s hummusom a s jogurtom, ako aj priamym predajom cez sieť vlastných fastfoodových prevádzok RYBABISTRO.
Rozdiel v tržbách tak naznačuje, že žilinská vetva biznisu s treskou je z pohľadu čísel víťaz. Úlohu v tom určite zohráva aj skutočnosť, že šírka výrobného portfólia je v prípade žilinského závodu väčšia.
Na druhej strane treba mať na pamäti aj to, že kým pre žilinskú skupinu PRETO je výroba a predaj rybích produktov a lahôdok absolútnym jadrom podnikania, pre skupinu TAURIS predstavujú ryby len doplnkový sortiment. Z celkových tržieb skupiny TAURIS vo výške takmer 155 miliónov eur tvoria rybacie výrobky z Košíc iba 11-percentný podiel.
Nech už Slováci uprednostňujú ktorúkoľvek verziu, faktom zostáva, že obe tresky dnes patria do portfólia dvoch mužov z rebríčka najbohatších Slovákov. Súboj o národné jedlo sa tak neodohráva medzi malými rodinnými firmami, ale medzi dvoma silnými biznisovými skupinami.
