Dokáže rozosmiať tisíce ľudí, no za jej humorom sa skrýva aj bolestivá skúsenosť z detstva. Stand-up komička Simona First na Forbes Women Summite 2026 otvorene hovorila o domácom násilí, mlčaní okolia aj o tom, prečo sa rozhodla svoj príbeh zverejniť. Podľa nej niekedy stačí, aby si človek všimol, že niekto v jeho blízkosti potrebuje pomoc.
„Mňa si volajú buď na humor, alebo na domáce násilie,“ poznamenala Simona First hneď v úvode rozhovoru na Forbes Women Summite 2026. Publikum rozosmiala, vzápätí však dodala, že obe témy spolu súvisia viac, než by sa mohlo zdať.
Jedna z najznámejších slovenských stand-up komičiek sa netají tým, že jej detstvo poznačilo domáce násilie. O svojej skúsenosti prvýkrát verejne prehovorila už pred niekoľkými rokmi. Chcela pomôcť zbierkam na podporu ženy, ktorá s deťmi odišla od násilného partnera, a tiež na podporu centra poskytujúceho útočisko matkám v podobnej situácii.
Práve svojím osobným príbehom chcela upriamiť pozornosť na pomoc, ktorú tieto ženy potrebovali. Podarilo sa. Podľa jej slov centrum napokon prežilo.
Rozprávať o vlastnej minulosti však pre ňu ani dnes nie je jednoduché.
„Človek nemá úplne kapacitu vždy nanovo tú skrinku otvoriť a potom zase pracovať na tom, aby sa zavrela,“ priznala.
Pasha Borsai
Aj preto sa k téme vracia len príležitostne. Presvedčenie, že o násilí na ženách treba hovoriť, je však silnejšie než nepríjemné spomienky.
Keď všetci vedia, ale nikto nezasiahne
Jednou z najbolestivejších súčastí jej príbehu je mlčanie okolia. Ľudia, ktorí mali podozrenie na násilie v rodine, podľa nej často zostávali pasívni.
Simona First si spomína na prostredie malej dediny, kde sa dianie za dverami domácností považovalo za súkromnú záležitosť. Dnes sa na podobné situácie pozerá inak.
„Mňa vždy zamrzia tie príbehy, keď sa niečo stane a väčšina sa tak spojí v tom tichu, že nič neurobíme,“ povedala.
Podľa komičky by mala byť schopnosť rozpoznať podozrivé správanie a citlivo zareagovať rovnako samozrejmá ako základy prvej pomoci.
Nemusí pritom ísť o veľké gestá. Niekedy môže pomôcť obyčajný rozhovor, záujem alebo uistenie, že žena, ktorá zažíva násilie, sa má na koho obrátiť.
„Keď máte podozrenie, tak tam nič iné ako čas, citlivý rozhovor a ten pocit dostupnosti pre tú ženu nepomôže,“ vysvetlila.
Zároveň upozornila, že ľudia majú tendenciu prenášať zodpovednosť na niekoho iného. Predpokladajú, že žene pomôže rodina, blízki priatelia alebo niekto, kto ju pozná lepšie.
„Niekedy sme to práve my, tí, ktorí by mohli prebrať tú iniciatívu,“ zdôraznila.
Dorota Holubová
Dôležitá je podľa nej aj citlivosť. Ženu, ktorá zažíva násilie, netreba tlačiť do okamžitého rozhodnutia ani spochybňovať jej skúsenosť. Otázky naznačujúce, či násilie sama nevyprovokovala, môžu jej situáciu ešte zhoršiť.
Najväčšou oporou boli starí rodičia
Simona First priznala, že po zverejnení vlastného príbehu sa nestretla iba s podporou. Niektorí ľudia jej vyčítali, že sa snaží vzbudiť ľútosť alebo získať pozornosť. Ozvali sa jej dokonca vzdialení príbuzní, ktorí spochybňovali, či sa udalosti, o ktorých hovorila, vôbec stali.
Takéto reakcie pre ňu znamenali ďalšiu bolestivú skúsenosť. Väčšina odozvy však bola podľa jej slov pozitívna.
Keď sa počas rozhovoru vrátila k detstvu, spomenula aj ľudí, ktorí jej v najťažšom období poskytli bezpečie.
Po tom, ako sa rodinná situácia vyhrotila a rodičia ich nechali samých v meste, sa dostali k starým rodičom. U nich potom strávila niekoľko rokov.
„Ja si myslím, že to je dôvod, prečo som normálne funkčný človek,“ povedala.
Na starých rodičov spomína s láskou aj humorom. Starého otca opísala ako málovravného vojaka, starú mamu ako mimoriadne láskavú ženu. Z oboch si podľa vlastných slov odniesla niečo, čo ju ovplyvnilo na celý život.
Byť silnou ženou neznamená nemať slabé chvíle
Hoci ju verejnosť vníma ako silnú a sebavedomú osobnosť, First priznala, že s takýmto označením sa nie vždy stotožňuje.
Ako dieťa si totiž nemohla vybrať, akým okolnostiam bude čeliť. Náročné skúsenosti podľa nej človek často jednoducho prežije, pretože musí pokračovať ďalej.
Robo Homola
Dovoliť si zraniteľnosť je pre ňu naopak niečo, čo sa ešte stále učí. Pomáha jej pri tom terapia aj súčasný manžel.
„Tiež má svoje zranenia a veľmi podobne sme si klikli v tých zraneniach. Takže sa navzájom učíme niekedy povoliť a byť zraniteľní,“ priznala.
Práve schopnosť hovoriť o vlastných slabostiach a vzájomne si pomáhať považuje za dôležitú súčasť ich vzťahu.
A kde sa v celom príbehu nachádza humor, ktorý ju preslávil?
Podľa First je smiech jedným zo spôsobov, ako možno pomenovať aj nepríjemné životné skúsenosti. Niektoré sú však natoľko bolestivé, že si od nich človek najprv potrebuje vytvoriť odstup.
„Humor je niečo, cez čo vidíme pravdu. Je to niečo, čo nám odlupuje tie škrupinky zo situácií a my potom vidíme pravdu,“ vysvetlila.
Z niektorých najťažších chvíľ svojho života si dnes dokáže urobiť žart. Nie preto, že by stratili svoju váhu, ale preto, že ich už dokázala prekonať.
„Čosi mi potom vzadu v hlave hovorí, že už sme za tým, už sme to zvládli. Pripravme sa na nové sklamania,“ uzavrela s humorom, ktorý je pre ňu charakteristický.
