Zbrojársky biznis najbohatšieho Čecha na Slovensku, ktorý v posledných rokoch dramaticky rastie, môže mať v budúcnosti aj problémy. Myslí si známy vojenský analytik. V čom je postavenie CSG Michala Strnada na slovenskom trhu problematické?
Fakt, že vojenský konflikt u nášho východného suseda nakopol zbrojársky biznis aj na domácom trhu, jednoznačne ilustrujú dáta. Aktuálne čísla podčiarkujú skutočnosť, že nešlo o situačnú bublinu, ale kontinuálny trend.
Podľa viceprezidenta Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Stanislava Szaba slovenský zbrojársky priemysel získava čoraz dôležitejšie postavenie nielen z pohľadu zabezpečovania bezpečnosti, ale aj podielu na domácom biznise a ekonomike.
„V posledných rokoch sledujeme v slovenskom obrannom priemysle niekoľko zásadných trendov, ktoré súvisia predovšetkým so zmenou bezpečnostného prostredia v Európe, rastúcimi obrannými rozpočtami a zvyšujúcim sa dopytom po vojenskej technike a munícii,“ naznačil Szabo.
Expert pre Forbes Slovensko vysvetlil, že domáci zbrojársky priemysel na seba neviaže len pozitívne trendy, ale aj také, ktoré vyvolávajú rozporuplné reakcie.
Ekonomické výsledky ukazujú, že zbrojárske podniky na Slovensku v roku 2025 stále zažívajú nevídaný boom – a to nielen zabehnutí veľkí hráči. Aktuálne mediálne najpríťažlivejším a najbombastickejším údajom sú nepochybne dáta týkajúce sa vývozu domácich vojenských produktov. Zatiaľ čo podľa údajov štatistického úradu v období pred ruskou inváziou sa hodnota exportu zbraní a streliva zo Slovenska pohybovala okolo 100 miliónov eur, po prvom roku od začiatku konfliktu objem vývozu výrazne poskočil na viac ako 383 miliónov.
Nasledujúce roky trend kopíroval rastúcu krivku a nepribrzdil ani podľa aktuálnych čísel. Zatiaľ čo vývoz produktov zbrojárskeho priemyslu za slovenské hranice v roku 2024 predstavoval v eurách miliardovú hodnotu, minulý rok prekročil už dvojmiliardový míľnik. Vývoz zbraní za rok 2025 tvorí okolo dvoch percent z celkového exportu (110,9 miliardy eur) Slovenska do zahraničia za dané obdobie.
Vo vzťahu k HDP Slovenska v roku 2025 išlo približne o 1,8 percenta. Len pre porovnanie – zbrojárska veľmoc, Spojené štáty, v roku 2025 vykázali výrobu zbraní v hodnote 331 miliárd dolárov, čo však bolo vo vzťahu k HDP krajiny „iba“ okolo 1,1 percenta, pričom vývoz zbraní prekročil hodnotu 100 miliárd, teda o čosi viac ako 0,3 percenta HDP.
Stanislav Szabo zo Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu podčiarkol, že nárast objemu exportu jednoznačne poukazuje na význam muničného segmentu pre domáci obranný priemysel. Zároveň dodáva, že je dôležité pozrieť sa bližšie na to, ako súhrnné číslo o vývoze v štatistikách vzniká. Poukazuje totiž aj na ďalší kľúčový údaj, a to nárast dovozu rovnakého tovaru na Slovensko.
„Treba rozlišovať medzi celkovou hodnotou exportu a skutočnou pridanou hodnotou vytvorenou na Slovensku,“ upozornil Szabo. Nie všetky muničné produkty zarátané do celkového čísla objemu exportu, totiž boli reálne vyrobené aj v domácich závodoch. V číslach sa skrýva aj tovar, ktorý bol vyrobený mimo Slovenska a cez domáce exportné firmy iba distribuovaný do zahraničia.
Na stretnutí zároveň uviedol, že Slovensko na komerčnej báze dodáva na Ukrajinu muníciu: „…v počtoch miliónov, a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. Szabo zo Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR upozorňuje, že významná časť vývozu smeruje aj do Českej republiky, Poľska či Nemecka.
„Keďže tieto krajiny zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní vojenského materiálu pre Ukrajinu, možno predpokladať, že časť slovenskej produkcie sa na Ukrajinu dostáva aj nepriamo, prostredníctvom zahraničných obchodných partnerov,“ upresnil expert.
archív MSM Group
Smer recesia?
Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára je práve prílišná orientácia exportu slovenských zbrojoviek na ukrajinský trh problematická. Upozornil, že prípadný koniec vojny u nášho východného suseda môže dramaticky ovplyvniť zbrojnú produkciu na Slovensku. „A to v takom rozsahu, že Slovensko môže v prípade ukončenia vojny na Ukrajine postihnúť pokles HDP až tak, že Slovensku hrozí recesia,“ podčiarkol expert.
Bednár poukázal práve na kľúčový údaj, že objem aktuálneho vývozu zhraní a munície v súčasnosti voči HDP tvorí okolo 1,8 percenta. „Ak by v krátkom čase drvivá väčšina vývozu padla dole, prepad ekonomiky by bol taký veľký, že by došlo k recesii,“ doplnil.
Ak by došlo k zamrznutiu konfliktu na Ukrajine, teda ukončeniu vojnovej fázy, hoci aj bez podpisu mierovej zmluvy, spotreba munície a vojenských komponentov by celosvetovo poklesla. „Je logické, že by potom ostatné krajiny uprednostnili investovanie do vlastného zbrojného priemyslu. Slovensko by to postihlo naozaj dramaticky,“ podčiarkol.
Podotkol, že po možnom ukončení konfliktu by mohol objem slovenského exportu zbraní padnúť aj o dve miliardy eur.
Kľúčový výrobný artikel
Szabo považuje za najvýraznejší trend v zbrojárskom sektore rast a výroby a aj exportu, no konkrétne v segmente munície a delostreleckých systémov, „…kde má Slovensko dlhoročnú priemyselnú tradíciu a vybudované výrobné kapacity,“ dopĺňa Szabo. Medzi kľúčových výrobcov patrí štátna Konštrukta-Defence, ktorá má v produktovom katalógu napríklad ikonickú samohybnú kanónovú húfnicu Zuzana 2.
„Predstavuje výsledok slovenského konštrukčného vývoja a výroby. Na tieto technologické schopnosti nadväzuje aj modernizovaný mobilný delostrelecký systém EVA M2 kalibru 155 milimetrov a samohybný mínomet AM120 kalibru 120 milimetrov,“ priblížil Szabo. Podľa experta práve podobné produkty v zbrojárskom segmente dokumentujú schopnosť slovenského zbrojárskeho priemyslu vyvíjať vlastné zbraňové riešenia s potenciálom exportu na zahraničné trhy. Zuzana 2 sa tak stala vývozovým artiklom napríklad k našim východným susedom.
Podľa najnovšej dostupnej výročnej správy zbrojovky z roku 2024, práve výroba húfnic Zuzana 2 vyťažovala hlavné kapacity podniku. „Po dokončení preberacích skúšok boli objekty odovzdávané konečnému užívateľovi. Pre zákazníka Ministerstvo obrany Ukrajiny boli odovzdané štyri kusy v roku 2024 v rámci plnenia kontraktu na dodávku 16 kusov húfnic Zuzana 2, uzavretého v roku 2023,“ píše sa v dokumente.
Kľúčovým faktorom však nie je len kvantita a objem exportu, ale najmä výroba originálnych systémov. Príkladom je spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice. Tá síce oproti väčším hráčom evidovala z hľadiska objemu za rok 2025 neporovnateľné tržby (21,35 milióna eur), no prináša špecifické know-how, najmä pri vývoji diaľkovo ovládaného vežového systému Turra 30 a zbraňpvej stanici Gladius.
„Ide o technologicky náročné produkty, v ktorých sa spájajú mechanické konštrukcie, optoelektronické systémy, elektronika, riadenie paľby a softvérové riešenia,“ doplnil Szabo.
Anna Kovačič
Najbohatší Čech na Slovensku
Rebríčku 100 Najbohatších Čechov po novom kraľuje Michal Strnad, ktorého podnikateľské aktivity sa sústreďujú najmä do zbrojárskeho impéria pod značkou CSG. Podľa Forbes Česko Strnad junior disponuje majetkom v hodnote 533 miliárd českých korún (takmer 22 miliárd eur).
Výraznú biznisovú stopu má aj na slovenskom trhu prostredníctvom spoločnosti MSM Group. Tá má v portfóliu hneď niekoľko kľúčových slovenských zbrojoviek.
Kľúčový význam značky MSM na slovenskom trhu naznačuje aj objem tržieb spoločnosti za minulý rok. Hospodárske výsledky MSM Export (hlavný distribútor tovaru v rámci skupiny MSM, ktorá je súčasťou CSG) zaznamenali výrazný medziročný skok. Tržby z vyše 645 miliónov eur (rok 2024) minulý rok narástli na 1,84 miliardy eur. Zisk v rovnakom období vyskočil z 83,8 milióna eur na 262 miliónov.
Forbes Slovensko
VOP Nováky vedú
Kľúčovým výrobným závodom z portfólia MSM Group z pohľadu objemu tržieb je však bezpochyby VOP Nováky. Závodu sa na základe dostupných dát rok od roka raketovo darí, ide o najziskovejší výrobný podnik z portfólia slovenskej vetvy Strnadovho impéria.
Medziročne v tržbách narástol z takmer 131 miliónov eur v roku 2023 na takmer 260 miliónov v roku 2024. Doslova raketovo vystrelili aj v medziročnom porovnaní s nasledujúcim rokom, v ktorom vykázala firma 389 miliónov eur. Zisk zase narástol z vyše 91 na 109 miliónov eur.
V ďalšom podniku, ZVS holding, sa MSM Group vlastnícky podelila so štátom. Strnadova spoločnosť a štátna DMD Group si závod rozdelili na polovičné podiely. Podobne ako ostatným podnikom aj ZVS holding narástli hospodárske výsledky.
Tržby a zisk MSM Export
2021
Tržby: 4,86 mil. eur
Zisk: 48 911 eur
2022
Tržby: 23,2 mil. eur
Zisk: 57 821 eur
2023
Tržby: 221,8 mil. eur
Zisk: 14,6 mil. eur
2024
Tržby: 645,3 mil. eur
Zisk: 83,7 mil. eur
2025
Tržby: 1,8 mld. eur
Zisk: 262,3 mil. eur
Tržby skočili z vyše 119 miliónov eur na viac ako 230 miliónov. V zisku narástli zase 11,6 milióna eur na 36,6 milióna. Rastúcu tendenciu ekonomických ukazovateľov zaznamenali aj ďalšie závody z portfólia, a to Vývoj Martin. Tržbami podnik medzi rokmi 2024 a 2025 poskočil z vyše 18 na 21 miliónov eur a ziskom z 913-tisíc na 1,7 milióna eur.
ZVS holding výrobne expandoval aj na východ Slovenska, kde v roku 2024 spustil novú výrobnú linku, a to v Snine. Tá sa špecializuje na výrobu tiel veľkokalibrovej munície. Stanislav Szabo podčiarkol, že považuje za kľúčové, aby slovenské zbrojovky využili aktuálnu situáciu nielen na rast tržieb, ale práve aj na investovanie.
„Do výrobných kapacít, moderných technológií, vlastného vývoja a produktov s vyššou pridanou hodnotou,“ podčiarkol expert. Podľa neho sa tento faktor stane zásadným ukazovateľom obdobie po ukončení vojny na Ukrajine. A najmä z toho pohľadu, či si Slovensko aj naďalej udrží svoje postavenie v segmente.
Archív MSM Group
Kritika CSG
Vojenský analytik Bednár podčiarkol, že podľa jeho názoru jeden z negatívnych trendov na slovenskom zbrojárskom trhu súvisí práve so slovenskou vetvou skupiny Michala Strnada. „Jednoznačne je to silná dominancia skupiny CSG,“ zdôraznil Bednár.
„V zbrojnej výrobe dominujú podniky, ktoré vlastní skupina CSG Jaroslava a Michala Strnadovcov. Pričom nejde o nový trend. Dokumentuje to, že slovenský zbrojný priemysel je štrukturálne nevyvážený nielen vo veľkosti zbrojných podnikov, ale aj v štruktúre vyrábaných produktov,“ komentuje Bednár. Taktiež doplnil, že rast zbrojoviek aktuálne priamo súvisí alebo presnejšie je podriadený vojne na Ukrajine.
„Miera rastu však oproti predchádzajúcemu roku dramaticky spomalila, čo naznačuje že slovensky zbrojný priemysel naráža na svoje limity aj napriek vojne na Ukrajine,“ dodal expert. „Nielen vo veľkosti zbrojných podnikov, ale aj v štruktúre vyrábaných produktov a jej rast je priamo podmienený vojnou na Ukrajine,“ dodal.
Aj menšie podniky
Slovenský trh zaznamenal aj ďalší fenomén prepojený so zlatým obdobím pre domáci zbrojársky biznis. Rast ekonomických ukazovateľov nezaznamenali len zabehnuté mená v slovenskom regióne, ale aj menší hráči.
Ekonomické ukazovatele výrazne narástli aj štátnemu výrobcovi mínometov a tankových kanónov ZTS Špeciál. Akciovke totiž poskočili medziročne tržby z 22,2 (2024) na 36,36 (2025) milióna eur a zisk zase z 2,8 milióna na viac ako 12 miliónov eur.
Podobný trend zaznamenala aj strojárska firma CSM Industry z Tisovca, ktorá vyrába aj pre obranný priemysel (tržby nárast z 6,8 na 11,7 milióna eur). Zo straty do zisku 1,78 milióna eur sa dostala krupinská zbrojovka Way Industries. Jej výroba sa delí medzi civilný a obranný sektor, vlajkovou loďou v rámci zbrojárskeho segmentu je odmínovacie vozidlo Božena.
Tomáš Nejedlý
Negatívne trendy
Za menej priaznivý trend v rámci zbrojárskeho segmentu na Slovensku považuje Stanislav Szabo aj nedostatočné zapájanie slovenských subjektov do spoločných medzinárodných projektov. Viceprezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR predovšetkým poukazuje na nedostatočnú úroveň spolupráce v rámci Európskeho obranného fondu.
„Hoci sa slovenské podniky dokážu zapájať do výrobných a dodávateľských programov, potenciál účasti na vývoji nových európskych obranných technológií zostáva nedostatočne využitý. Práve v tejto oblasti pritom vidím jednu z najväčších príležitostí na posilnenie technologickej úrovne a dlhodobej konkurencieschopnosti slovenského obranného priemyslu,“ prízvukuje Szabo.
Európsky obranný fond je finančný nástroj Európskej únie, ktorého cieľom je dotovať vývoj obranných technológií. „Európsky obranný fond je zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómnosti obranného priemyslu Únie,“ píše sa v oficiálnom texte na webe slovenského rezortu obrany.
Fond oficiálne vznikol pred približne šiestimi rokmi a na časové obdobie od roku 2021 až 2027 mu európske štruktúry odklepli rozpočet takmer osem miliárd eur.
Chýba legislatíva?
Expert zároveň podotkol, že za negatívum považuje absenciu strategického dokumentu, ktorý by na Slovensku definoval konkrétne ciele rozvoja výrobných a technologických kapacít, podporu obranného výskumu a vývoja na domácej pôde. Podobná legislatíva by mala upravovať aj zapájanie slovenských zbrojoviek do medzinárodných projektov, ale aj konkretizovať pravidlá systematickej podpory exportu.
„Inšpiráciou môžu byť krajiny, ktoré už podobné strategické dokumenty prijali, napríklad Česká republika. Takáto stratégia by mala vzniknúť v úzkej spolupráci štátu, obranného priemyslu a akademického prostredia a vytvoriť predvídateľné podmienky na dlhodobé investície a rozvoj národných priemyselných schopností,“ myslí si Szabo.
Dodáva, že ak si chce Slovensko udržať a posilňovať svoje medzinárodné postavenie v rámci obranného priemyslu, nemôže zostať len výrobcom munície a distribútorom komponentov. „Musí systematicky rozvíjať schopnosť navrhovať, vyvíjať a vyrábať vlastné moderné obranné technológie a komplexné zbraňové systémy a zároveň ich dokázať komerčne úspešne presadzovať na zahraničných trhoch,“ prognózuje.
