Súdny dvor Európskej únie v dôležitom rozhodnutí prehodil dôkazné bremeno z klientov na banku.
Žena z Poľska naletela pri predaji cez aukčný portál podvodníkovi. Cez falošnú stránku banky mu poskytla prihlasovacie údaje. Následne prišla o približne sedemsto eur. Prípad hneď nahlásila svoje banke, ktorá jej však odmietla peniaze vrátiť. Klientka sa totiž dopustila hrubej nedbanlivosti.
Poľka banku zažalovala na domácom súde. Keďže spor sa týka výkladu európskej smernice o platobných službách PSD 2, poľskí sudcovia sa obrátili na Luxemburg s takzvanou prejudiciálnou otázkou. Prípad je dôležitý aj pre Slovensko.
Súdny dvor Európskej únie pred pár dňami rozhodol, že: „poskytovateľ platobných služieb nemôže odmietnuť bezodkladne vrátiť sumu neautorizovanej platobnej transakcie z dôvodu, že tento platiteľ v dôsledku hrubej nedbanlivosti umožnil uskutočnenie transakcie.“
To však rozhodne nie je koniec prípadu. Luxemburský súd podrobne vysvetlil, prečo sa priklonil na stranu klientky. Oveľa zaujímavejšie je, že nechal „zadné dvierka“ aj druhej strane. Klientka síce peniaze dostane späť, ale možno ich napokon predsa len bude musieť oželieť a vrátiť banke.
Smernica o platobných službách, takzvaná PSD 2, z ktorej vychádzal Súdny dvor EÚ, požaduje dvojfaktorovú autentifikáciu. Zároveň jasne určuje, kto zodpovedá za takzvané neautorizované platby. Teda podvody, keď peniaze odídu z účtu bez vedomia a súhlasu klienta.
Klient musí takúto platbu nahlásiť „bez zbytočného odkladu“, no najneskôr do 13 mesiacov.
Rýchle vrátenie
Podľa nastavených pravidiel musí banka po nahlásení vrátiť peniaze „do konca nasledujúceho pracovného dňa“. Smernica tiež hovorí, je potrebné vrátiť platobný účet do stavu, v ktorom by bol, keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila.“
PSD 2 tiež hovorí, že aj keď je klient obeťou, môže za istých okolností znášať straty do výšky 50 eur.
Banky majú dôležitú výnimku. Peniaze nemusia vracať vôbec, ak majú dôvodné podozrenie, že sa klient dopustil podvodu. Napríklad zaplatil sám a následne si vymyslel, že platbu urobil niekto zaňho. Svoje podozrenie musí banka písomne nahlásiť „príslušnému vnútroštátnemu orgánu“.
Smernica tiež hovorí, že klient zodpovedá za celú stratu, aj keď sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Práve z tohto dôvodu banka zamietla v poľskom prípade vrátenie peňazí
Poľský súd sa domnieval, že podvod zo strany klienta a hrubá nedbanlivosť nie sú totožné. V podaní do Luxemburgu poľskí sudcovia poukázali na to, že v sporných prípadoch klienti často žiadajú na súdoch od bánk vrátanie peňazí. Samotné banky sa na súdy aktívne obracať nemusia, lebo využívajú možnosť zastaviť vyplatenie peňazí.
Takýto stav spôsobuje, že práve klienti musia v sporoch znášať bremeno poplatkov, dokazovania a prípravy procesných úkonov.
Súdny dvor Európskej únie dal za pravdu poľským kolegom. V praxi by to podľa neho malo byť naopak. Podľa zverejneného rozhodnutia smernica: „ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnosť preukázať hrubú nedbanlivosť platiteľa.“
Ako ďalej dodali, často využívané rozdelenie zodpovednosti a rizík v neprospech platiteľa sa „zdá byť ťažko zlučiteľné s cieľom spočívajúcim v zabezpečení vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov.“
Súdy budú pokračovať
Banka tak na jednej strane aj napriek nedbanlivosti klienta musí peniaze hneď vrátiť. Na druhej strane sa o ne môže súdiť. Ibaže povinnosť dokazovania už bude na nej.
Je možné, že aj v tomto konkrétnom prípade banka peniaze vráti, no následne bude klientku žalovať. Pre banku bude dôležité, aby mediálne sledovaný prípad vyhrala aspoň v tejto časti.
Keďže PSD2 je smernica, členské štáty EÚ si ju môžu do istej miery implementovať po svojom. Dá sa však očakávať, že toto zásadné rozhodnutie ovplyvní národné súdy vo všetkých krajinách.
Zodpovednosť dokázať klientovu nedbanlivosť tak bude na bankách. Či tak naozaj urobia, sa zrejme bude líšiť od jednotlivých krajín i bánk. Práve podobné prípady, keď sa spor týka pár stoviek eur, však naznačujú, že lacnejšie môže byť odškodniť klienta, ako platiť drahého právnika.
