O úspešných firmách sa píše prostredníctvom čísel, o ľuďoch, ktorí ich vedú, často len cez funkcie. V skutočnosti však pravých lídrov definuje ich charakter a skúsenosti. V sérii, ktorá vzniká pri nomináciách na ocenenie PwC Najrešpektovanejší CEO, dostávajú slovo oni sami a hovoria o rozhodnutiach, ktoré najviac ovplyvnili ich kariéru aj osobný život. Vrátane tých, ktoré sa ukázali ako slepá ulička. Prečítajte si päť rozhodnutí, ktoré najviac posunuli Michaelu Bauer, generálnu riaditeľku Slovenskej sporiteľne.
Rozhodla som sa, že mojou základňou bude Praha
Vyrastala som v rakúskom pohraničí, študovala v zahraničí, pracovala s ľuďmi z rôznych krajín a veľkú časť života som strávila v medzinárodnom prostredí. Napriek tomu som sa vedome rozhodla, že moja životná aj pracovná základňa bude v Prahe.
Ponuky pracovať vo svete prichádzali už na vysokej škole a rozhodne som ich nebrala na ľahkú váhu. Mala som však s čím porovnávať, mala som precestovanú väčšinu kontinentov a jasno v tom, že je pre mňa dôležité žiť dlhodobo doma. Zároveň som vždy potrebovala medzinárodný rozhľad, a tak som o to častejšie a pravidelnejšie vyrážala za hranice: za prácou, vzdelaním, ľuďmi, inšpiráciou aj novými pohľadmi.
Práve kombinácia pevného bodu, teda miesta, kam sa vraciam, a neustáleho pohybu mi dáva možnosť mať rozhľad aj nadhľad. A možno práve vďaka tomu som nikdy nevnímala hranice ani vzdialenosti medzi jednotlivými miestami ako niečo, čo ma obmedzuje.
Pochopila som, že pri technológiách nejde iba o technológie
Počas kariéry som sa postupne dostala od rôznych oblastí bankovníctva až k technológiám, digitalizácii, dátam a inováciám. Dnes sa to môže zdať ako prirodzená cesta, ale vtedy to také samozrejmé nebolo. Technické témy totiž „neboli pre dievčatá“.
Líder nemusí byť najväčší expert v miestnosti. Mal by však vedieť klásť správne otázky, prepájať rôzne typy ľudí a vytvárať prostredie, v ktorom sa dobré nápady môžu premeniť na skutočnosť.
Niekedy pred 10 rokmi som začala silno vnímať, že technológie samy osebe nič neriešia. Skutočnú hodnotu majú až vtedy, keď pomáhajú ľuďom robiť veci jednoduchšie, rýchlejšie alebo lepšie.
Rovnako som zistila, že líder nemusí byť najväčší expert v miestnosti. Mal by však vedieť klásť správne otázky, prepájať rôzne typy ľudí a vytvárať prostredie, v ktorom sa dobré nápady môžu premeniť na skutočnosť. Možno aj tu sa mi potvrdilo, že najväčšiu hodnotu má vedieť sa pozerať na veci z viacerých strán a dokázať preložiť zložité veci do ľudskej reči. Práve v tejto schopnosti je moja pridaná hodnota.
Naučila som sa žiť s neistotou
Mala som možnosť investovať do niekoľkých startupov. Niektoré z nich ani po mnohých rokoch nedokázali nájsť životaschopný biznis model. Niekedy jednoducho ani tvrdá práca, viera a nádej neprinesú výsledok, len poučnú skúsenosť.
Ešte silnejšou skúsenosťou pre mňa bolo obdobie, keď som mala zhruba pred 20 rokmi na starosti úverovú podnikateľskú oblasť v banke počas finančnej krízy. Dodnes premýšľam, ktoré rozhodnutia som vtedy mohla urobiť inak. V kríze totiž často nemáte možnosť počkať, kým budete mať všetky dáta. Musíte sa rozhodovať s informáciami, ktoré máte práve v danej chvíli.
A často uplynie veľa času, kým sa správnosť rozhodnutia ukáže v celom kontexte. Dôležité je pre mňa vedieť sa k vlastným rozhodnutiam vracať, učiť sa z nich a zároveň sa nenechať paralyzovať spätným pohľadom. Neistota nie je niečo, čo sa dá z leadershipu odstrániť. Dá sa však naučiť s ňou pracovať.
Začala som si hovoriť, že je to len práca
Verím v životnú rovnováhu. Nie však v zmysle striktného oddeľovania práce a súkromia. Práca je pre mňa prirodzenou súčasťou života, venujem jej veľa energie aj srdca a nikdy som tieto dva svety nevnímala ako úplne oddelené. Dôležité je pre mňa skôr zachovať si zdravý nadhľad a správnu perspektívu.
Zároveň však viem seba aj ľudí okolo seba zastaviť vetou: „Veď je to len práca.“ Alebo ešte stručnejšie: „Pokiaľ nejde o život…“ Neznamená to, že mi na práci nezáleží, práve naopak. Myslím si, že človek môže byť veľmi ambiciózny, mať vysoké nároky a zároveň si zachovať zdravú perspektívu. Niektoré veci, ktoré vo štvrtok večer vyzerajú ako katastrofa, sú v pondelok ráno len problém, ktorý sa dá vyriešiť.
Toto vedomie mi pomáha zostať pokojnou aj v náročných situáciách a myslím si, že je to dôležitá súčasť leadershipu. Ak má byť človek oporou pre ostatných, musí si vedieť zachovať odstup a nenechať sa jednotlivými problémami príliš vtiahnuť dovnútra.
Odišla som z firmy, v ktorej som bola spokojná
Po viac než dvoch desaťročiach v jednej firme som mala všetky dôvody zostať. Poznala som prostredie, ľudí, fungovanie organizácie aj svoju vlastnú pozíciu v nej. Zmena preto nebola útekom od niečoho, čo nefungovalo.
Práve naopak. Keď som bola veľmi spokojná, kládla som si otázku, čo ďalšie sa môžem naučiť. A zistila som, že niekedy je potrebné vystúpiť z prostredia, ktoré dokonale poznáte, aby ste získali nový pohľad na veci, ktoré ste už dlho považovali za samozrejmé.
Pre mňa je zvedavosť dôležitejšia než komfort. A možno práve preto ma dodnes baví objavovať nové miesta, nových ľudí aj nové spôsoby, ako sa pozerať na veci, o ktorých si myslím, že ich už dobre poznám. Po rokoch v jednom prostredí je nesmierne osviežujúce znovu zažiť energiu začiatku a pozrieť sa na známe problémy z inej strany.
Keď teda premýšľam o momentoch, ktoré ma posunuli najviac, spája ich vlastne jedna téma: schopnosť mať pevný bod, ale nebáť sa vyraziť ďalej. Mať svoje miesto, kam sa vraciam, a zároveň zostať otvorená novým skúsenostiam.
BIO
Michaela Bauer vedie Slovenskú sporiteľňu, najväčšiu digitálnu banku na Slovensku. Vo finančných službách má za sebou 25 rokov skúseností, počas ktorých pôsobila vo viacerých líderských pozíciách v skupine KBC vrátane Predstavenstva ČSOB. Prešla si všetkými oblasťami bankovníctva, v poslednej dekáde sa venovala najmä inováciám, digitálnemu bankovníctvu, technológiám a transformácii služieb pre klientov. Slovenskú sporiteľňu vedie s ambíciou ďalej posilňovať jej pozíciu technologického a inovačného lídra, podporovať prosperitu klientov a prinášať odvážne riešenia pre lepšie a úspešné Slovensko.
