Ocenení autori priznávajú, že sa nedá predchádzať všetkým šokom. Ich práca ukazuje, kde má regulácia zmysel.
S istou dávkou nadľahčenie možno povedať, že najväčším problémom ekonomickej teórie je, že bežní ľudia ju nepoznajú a preto sa ňou neriadia. Zdanlivo triviálne konštatovanie až také triviálne nie je. Profesor ekonómie na Standforde Robert E. Hall zaň totiž tento týždeň získal Nobelovu cenu za ekonómiu.
Kráľovská švédska akadémia vied ho ocenila spolu s Michaelom Woodfordom z Kolumbijskej univerzity za makroekonomické modely, ktoré výrazne zlepšili schopnosť uplatňovať účinnú stimulačnú politiku.
„Hoci je ťažké dokázať, že relatívne rýchle oživenie po recesiách v našich ekonomikách za posledné polstoročie je dôsledkom lepšej monetárnej a fiškálnej stabilizačnej politiky, zdá sa, že panuje zhoda v tom, že zohrali veľmi dôležitú úlohu,“ píšu akademici zo švédskej akadémie v rozsiahlom hodnotení.
Priaznivci silného štátu nájdu v odôvodnení udelenia ceny určite množstvo argumentov za ešte viac zásahov. No aj ekonomickí liberáli môžu z rovnakých štúdií nazbierať množstvo dôkazov, prečo nezasahovať zakaždým, keď to nejaký politik alebo úradník považuje za dobrý nápad.
Odkaz aktuálnej Nobelovej ceny je dôležitý aj pri tvorbe aktuálneho slovenského rozpočtu.
Keynesove zlyhania
