Až 80 percent slovenských klientov XTB má v portfóliu ETF, čo je najviac v Európe. Vladimír Holovka, riaditeľ XTB pre Česko, Slovensko a Maďarsko, hovorí, prečo sa ETF fondy oplatia, no nie vždy a pre všetkých, čím sa líši investovanie bohatých od bežných ľudí, a aké odvetvia si zaslúžia pozornosť investorov.
Ako investujú najbohatší Slováci v porovnaní s bežným investorom?
S väčším kapitálom prichádza prístup k exkluzívnym príležitostiam, ako je private equity, takže bohatší môžu pestrejšie diverzifikovať. Aj nehnuteľnosti kupujú po bytoch, bežný investor do nich vstupuje skôr cez fondy či realitné spoločnosti. Spoločný je však rastúci záujem o akcie a ETF pre výnosy aj nízke náklady.
A čo prístup k riziku?
Drobní investori majú tendenciu riskovať viac. Predsa len, keď niekto cieli na 10-percentný výnos z tisícky, je to rozdiel v porovnaní s miliónom. Väčší investori preto viac diverzifikujú, chránia majetok a chcú výnos nad infláciou, nie vysoký výnos za neúmerné riziko.
Ako sa zmenil slovenský investor za posledné roky?
Investičná gramotnosť výrazne narástla. Na Slovensku aktuálne vidíme boom, aký sme v Česku zažili pred niekoľkými rokmi. Deficit verejných financií a dôchodkové prognózy ukázali ľuďom, že by nemali byť závislí len od štátneho dôchodku. O investovaní sa čoraz viac hovorí. A mladá generácia ho neberie ako doplnok, ale ako nutnosť.
Foto: Robo Homola/Forbes Slovensko
Tomu však pomohli aj technológie.
Určite. Portfólio si dnes vytvoríte v mobile a prvá investícia, ktorá kedysi vyžadovala oveľa väčší kapitál, sa dá urobiť za pár desiatok eur. To sa napokon ukazuje aj na spomínaných ETF. Kým inde má ETF polovica či 60 percent našich klientov v rámci portfólia, na Slovensku je to 80 percent. Vysvetľujem si to okrem narastajúcej investičnej gramotnosti aj absenciou silnej domácej burzy. Česi či Nemci radi siahnu po domácich tituloch, Slováci veľa takýchto možností nemajú.
Kde vidíte nevyužitý potenciál investovania, či už pre Slovákov alebo globálne?
Vyzdvihol by som tri sektory. Prvým sú technológie. A ako prvú vec musím povedať, že nesúhlasím s porovnávaním AI s dotcom bublinou. Vtedy rástli startupy bez zákazníkov a ziskov, dnes dominujú etablovaní hráči, ktorí každý kvartál ukazujú, že investície do AI vedia premeniť na peniaze. A to sme len na začiatku. Druhým je energetika, lebo výpočtový výkon a robotizácia zvýšia spotrebu energie exponenciálne. Tretím je zdravotníctvo, ľudia vo vyspelom svete žijú dlhšie a zdravotníctvo a jeho kvalita budú rozhodujúce.
Podľa mňa bola pandémia najväčším zásahom do globálnej ekonomiky a nevedeli sme, či sa z nej dostaneme. Ale prežili sme ju a investorov to naučilo, že prežiť sa dá všetko.
Dnes veľa hovoríme aj o výhodách pasívneho investovania, kedy sa láme hranica, keď investori prechádzajú z pasivity do aktivity?
Pasívne investovanie je dobrá vstupenka. Široký index cez ETF minimalizuje priestor na chybu a nemusíte analyzovať jednotlivé firmy. Takže, ak sa vám v tom nechce „piplať“, pasívne investovanie je výborné. Ale pre mnohých sa už časom stáva nudným a ľudia chcú aj trochu adrenalínu. Klienti potom začnú portfólio sledovať, učia sa, čo hýbe trhmi, a nad pasívny základ pridávajú vlastný výber akcií. Na to treba čas, znalosti a určite aj chuť.
A samozrejme, s túžbou po adrenalíne už prichádza aj väčšie riziko, že prevládnu iracionálne faktory. Dobrým príkladom je Tesla. Má síce zaujímavý produkt, no cenu jej akcie drží skôr osoba lídra Elona Muska než výsledky firmy.
Keď už spomínate iracionálnosť v investovaní, aké chyby robia investori najčastejšie?
Prvou je, že si nedefinujú cieľ – horizont, vzťah k riziku, ani to, ako zareagujú na prípadný pokles. Stačí jedno popoludnie s papierom, ceruzkou a vlastnou hlavou.
Druhou je nedostatočná diverzifikácia a upnutie sa na pár titulov.
Treťou sú emócie. Ľudia sa zľaknú padajúcich cien a začínajú predávať. Štatistiky pritom ukazujú, že po výpredajoch trhy často dosahujú nové maximá. Ale vidíme, že klienti už čoraz menej panikária a pri výpredajoch sa učia investovať.
Foto: Robo Homola/Forbes Slovensko
Čo investorov naučili posledné turbulentné roky a geopolitická situácia vo svete?
Podľa mňa bola pandémia najväčším zásahom do globálnej ekonomiky a nevedeli sme, či sa z nej dostaneme. Ale prežili sme ju a investorov to naučilo, že prežiť sa dá všetko. Trhy sa už naučili brať s rezervou aj prezidenta Trumpa. Kedysi po každom jeho vyhlásení reagovali prudko, teraz je to minimálne.
Geopolitika pokojná nie je, čo ukazuje cena zlata, ktorá sa za pár rokov viac než zdvojnásobila. Na trhy mám však dlhodobo optimistický názor – kto prognózuje krízy, tomu utekajú zisky.
Ako by mal bohatý Slovák rozložiť milión eur na 10 rokov?
Dôraz by som nekládol na maximálny výnos, ale na diverzifikáciu do navzájom nezávislých smerov. Viac ako polovicu by som nechal v akciách a ETF. Zhruba 10 percent v komoditách, tiež cez ETF. Vo svete, ktorý sa skôr deglobalizuje, budú ich ceny rásť. Desať až 15 percent by som dal do štátnych dlhopisov ako stabilizačnú zložku. Zvyšných 10 až 15 percent v rizikovejších aktívach, ako sú kryptomeny, private equity či nehnuteľnosti.
V dnešnej dobe, keď je možností investovať už pomerne dosť, čím sa XTB odlišuje od svojej konkurencie?
Spájame globálneho hráča s lokálnou podporou. Máme obrovský tím ľudí, globálne 1 500 zamestnancov, z ktorých vyše 750 pracuje v rámci IT oddelenia, čo sa odráža na kvalite našich služieb a celej platformy. A zároveň, je pre nás dôležité edukovať a zvyšovať investičnú gramotnosť, lebo ťažko môžete používať niečo, čomu nerozumiete.
