Rozpočet na budúci rok nepredstavuje snahu o ozdravenie verejných financií. Je to bezpečný rozpočet bez nepopulárnych opatrení pred voľbami. Nové dane nezavádza, výdavky však ďalej rastú. V komentári k návrhu rozpočtu, ktorý v pondelok (5. októbra) schválila vláda, to skonštatoval ekonóm Finaxu Patrik Kindl.
„Problémom pritom nie je len objem výdavkov, ale najmä ich štruktúra. Peniaze smerujú prevažne do sociálnych transferov a bežnej spotreby štátu, nie do investícií. Slovensko tak vstupuje do neistého obdobia bez rezervy na prípadné ďalšie externé šoky,“ zhodnotil.
Päť, nie tri
Deficit verejných financií má budúci rok dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu. Strednodobý fiškálny plán pritom počítal so znížením schodku v roku 2027 na 3 percentá HDP. Najväčším problémom je podľa analytika takzvaný štrukturálny deficit, ktorý nezávisí od hospodárskeho cyklu a naďalej sa prehlbuje. „Schodok v roku 2027 rastie, hoci Slovensko nečelí hospodárskej kríze, ktorá by vyššie výdavky ospravedlňovala. Nejde teda o dočasný výkyv, ale o trvalú nerovnováhu medzi výdavkami a príjmami štátu,“ vysvetlil Kindl.
Vyčíslil, že kým celkové výdavky rastú o viac ako 1,2 miliardy eur, príjmy len o 73 miliónov eur. Daňové a odvodové príjmy síce rastú o vyše 1,8 miliardy eur, tento nárast však takmer úplne pohltí výpadok európskych prostriedkov po skončení Plánu obnovy.
Nepriaznivý trend
V porovnaní s viacerými krajinami eurozóny nie je podľa analytika slovenský verejný dlh extrémne vysoký. Jeho trend je však nepriaznivý, keďže na konci rozpočtového horizontu má vzrásť na 69,6 percenta HDP. Upozornil, že náklady na správu štátneho dlhu majú v roku 2027 dosiahnuť 2,44 miliardy eur. V roku 2024 pritom boli menej ako polovičné, keď predstavovali 1,19 miliardy eur.
„Dlh rastie aj napriek niekoľkým konsolidačným vlnám, ktoré zvýšili daňovo-odvodové zaťaženie a znížili atraktivitu krajiny pre zahraničných investorov. Práve kombinácia všetkých týchto faktorov s návrhom vládneho rozpočtu by mala byť varovaním pred zlým stavom verejných financií,“ doplnil Kindl.
Klesnúť a zvýšiť sa
Aj podľa analytika finančných trhov XTB Ondreja Greguša je najdôležitejšia trajektória vývoja verejných financií. „V roku 2026 má deficit klesnúť približne na 4,37 percenta HDP, no v roku 2027 sa má opäť zvýšiť takmer k piatim percentám. To ukazuje, že konsolidácia síce deficit oproti scenáru bez opatrení znižuje, ale zatiaľ nestačí na jeho trvalý pokles,“ zhodnotil.
Problém pritom podľa neho nie je v ekonomickom raste. Slovenská ekonomika by mala v roku 2027 zrýchliť na 1,8 percenta, čo je viac ako očakávaný rast eurozóny. Pozitívny efekt vyššieho HDP na príjmy rozpočtu však pohlcujú rastúce úrokové náklady, vyššie výdavky na zdravotníctvo, sociálne opatrenia a pomoc s energiami, upozornil analytik.
Problém sa nerieši
„Výsledkom je rozpočet, ktorý je lepší než najhoršie scenáre spred troch rokov, ale stále nevyriešil problém vysokého deficitu. Po troch rokoch konsolidácie zostáva Slovensko s deficitom blízko 5 percent HDP a s rastúcim verejným dlhom. Kľúčové preto bude, či sa po roku 2027 podarí deficit znižovať aj bez ďalšieho výrazného zvyšovania daní a zároveň spomaliť rast výdavkov,“ dodal Greguš.
Podľa návrhu rozpočtu, ktorý schválila vláda, príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 percenta HDP.
Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky tento rozpočet plne dodržiava fiškálne pravidlá Európskej únie. Zároveň je rozpočtom zachovania sociálneho štandardu ľudí, nezvyšovania daní a kompromisu v rámci vládnej koalície.
