Poznaňská manufaktúra na periny z husieho páperia prežila vojnu, socializmus aj záplavu lacného dovozu. Dnes ju štvrtá generácia rozvíja na Instagrame.
Keď sa Joanna Byrt pridala k storočnej rodinnej manufaktúre svojho manžela, ktorá vyrába periny z husieho páperia, mala veľký plán – presunúť tradičný biznis na internet. „Chcela som predávať periny po celom svete,“ spomína.
Úloha to bola ambiciózna, pretože páperové periny Emkap1926 sa dovtedy predávali „organolepticky“ – starší predstavitelia firmy, ale aj zamestnanci preto mali veľké obavy, či sa tento projekt podarí.
Písal sa rok 2021 – vrchol pandemického rozmachu elektronického obchodu –, a preto si Joanna presadila svoje. Na projekte e-shopu pracovala rok. Keď napokon uzrel svetlo sveta, žiadny zákazník si nič neobjednal. A tak to pokračovalo ďalšieho pol roka. Napokon prišla prvá objednávka… od známej osoby.
A potom ďalšie a ďalšie. Dnes pochádza takmer celý predaj – až 90 percent – páperových perín z online kanála a samotné periny smerujú k zákazníkom po celom svete, presne tak, ako si to Joanna vysnívala. Ročné tržby pritom dosahujú približne 1,5 milióna zlotých.
Ženskou rukou
História rodinnej manufaktúry Emkap1926 sa začala presne pred sto rokmi v Poznani, keď sa Marianna (zvaná Maria) Mielcarek, manželka Alfonsa – správcu veľkopoľského grófa Turna –, rozhodla začať s vlastným podnikaním. Mala niečo vyše 30 rokov, dve deti a bola známa svojou priebojnosťou a odvahou. Mala tiež cit pre estetiku a rada šila, a tak si v samotnom centre Poznane na Wrocławskej ulici otvorila obchod s posteľnou bielizňou. Vynikal veľkými a honosnými výkladmi a luxusnými látkami. A hoci odvtedy niekoľkokrát zmenil adresu aj sortiment, dodnes funguje a zostáva v rukách rodiny.
Zaujímavé je, že Marianna ponúkala svojim zákazníkom aj službu čistenia peria pri vysokých teplotách bez použitia chemikálií, ktorá je v ponuke dodnes.
„Naše periny po dlhých rokoch používania regenerujeme, aby slúžili ďalšie roky. V rodine sa smejeme, že prastarí rodičia boli priekopníkmi cirkulárnej ekonomiky,“ rozpráva Joanna Byrt, ktorá sa vydala za Marianninho pravnuka Marcina.
Prosperita Emkapu trvala až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Z tohto obdobia sa zachovala napríklad žiadosť spoločnosti Żegluga Polska o cenovú ponuku na vankúše pre transatlantickú loď Batory. „Vtedy bola celá Veľkopoľská oblasť a severné regióny našej krajiny plné perín Emkapu,“ tvrdí Joanna Byrt.
Keď Nemci vstúpili do Poľska, rodinu Mielcarekovcov násilne vysídlili do Generálneho gouvernementu. Vojnu strávila v Busku-Zdroji a ich firmu Emkap1926 prevzali Nemci, pričom ponechali dokonca aj pôvodný názov spoločnosti. Keď títo v roku 1945 v zhone opúšťali Poznaň, našťastie tam nechali všetky stroje v dobrom stave. Keď sa teda Mielcarekovci vrátili domov, mohli prakticky okamžite obnoviť činnosť.
Povojnové obdobie opäť prinieslo veľmi veľký záujem o ich služby, najmä o úpravy posteľnej bielizne. Ľudia prinášali všetko, čo sa im podarilo zachrániť z domov. „Zachovali sa aj stroje na čistenie peria. Zákazníci už od augusta 1945 prinášali staré periny na obnovu,“ rozpráva Joanna Byrt.
Unikátne konce
Marianna a Alfons Mielcarekovci zomreli v 70. rokoch 20. storočia. Firmu ďalej viedol ich syn Edward, absolvent vtedajšej Poznaňskej ekonomickej akadémie, ktorý diplomovú prácu písal o spracovaní peria. Základným problémom v tom čase bol nedostatok zásobovania, a preto Edward vo väčšej miere vykupoval páperie od malých hospodárstiev v regióne. Podarilo sa mu nadviazať kontakty aj na Západe, odkiaľ začal dovážať materiály.
„Skutočným hitom sa stali vzorované látky dovážané z Nemecka – farebné, moderné potlače. Išlo o konce kolekcií, často postačujúce na ušitie iba jednej periny, čo robilo každý kus prakticky unikátnym. V porovnaní so šedivosťou socializmu to pôsobilo obrovským dojmom,“ vysvetľuje Joanna Byrt.
V 70. rokoch 20. storočia sa dokonca darilo dovážať japonské materiály, pričom husie páperie bolo stále doménou miestnych hospodárstiev. Edward čoraz častejšie cestoval do zahraničia a hľadal nielen dodávateľov materiálov, ale aj odberateľov ich posteľnej bielizne. Periny balil do sivého papiera a vozil ich do Švajčiarska, Nemecka a Rakúska, a to napriek pomerne veľkej konkurencii, ktorá už v týchto krajinách vtedy existovala.
Verní husaciemu páperiu
Po Edwardovej smrti v 90. rokoch 20. storočia firmu prevzal manžel jednej z jeho dcér Eugeniusz Grebieniow, ktorý je vyštudovaný historik umenia a manufaktúru stále riadi. Pomáha mu pri tom manželka Joanna, rodená Mielcarek, a Joanna Byrt. Tá pochádza z rodiny majstrov zlatníkov. Predtým ako vstúpila do rodinnej spoločnosti, pracovala v korporátnom prostredí, kde sa venovala komunikácii prémiových a luxusných značiek. Po narodení druhého dieťaťa sa rozhodla zapojiť do rodinného podnikania, ktoré predtým so záujmom sledovala.
„Vďaka skúsenostiam s prácou pre luxusné značky a produkty som videla obrovský potenciál rozvoja firmy s takou výnimočnou históriou, remeselnou DNA a úctou k ľudskej ručnej práci,“ priznáva.
Dnes zostáva poznaňská firma verná husaciemu páperiu a jej majitelia svoj podnik nazývajú „najstarším domom spánku“. Prírodnú surovinu získavajú od rovnakých certifikovaných dodávateľov z Veľkopoľska. Joanna Byrt pritom tvrdí, že páperie z podbruška husi je absolútne výnimočné – svojou štruktúrou pripomína snehovú vločku. Vzduch, ktorý sa hromadí medzi zakriveniami tejto hviezdičky, je dokonalým izolantom proti chladu aj teplu – príroda nevymyslela lepší materiál a je ťažké ho nahradiť tak, aby si zachoval rovnaké vlastnosti. „Toto páperie je naše poľské zlato,“ tvrdí spolumajiteľka.
Podľa údajov Národného centra podpory poľnohospodárstva patrí Poľsko medzi popredných producentov husí, peria a husacieho páperia v Európskej únii. Trade.gov.pl uvádza štatistiky, podľa ktorých dosahuje export poľského perárskeho priemyslu (páperie a perie) približne 80 miliónov dolárov. Poľské páperie je veľmi obľúbené medzi japonskými výrobcami perín – každý rok smeruje do krajiny vychádzajúceho slnka viac ako sto ton tejto suroviny. Poľské periny sú vzhľadom na svoje vysoké parametre tiež veľmi žiadané na zahraničných trhoch.
Poznaňská manufaktúra sa tiež začala globalizovať – spočiatku vďaka Poliakom, ktorí v posledných desaťročiach čoraz odvážnejšie cestovali po svete a zakoreňovali sa na nových miestach. Spolu s nimi cestovali aj periny Emkapu, ktoré sa dostali na Britské ostrovy, do Spojených štátov a dokonca aj do Austrálie. Až elektronický obchod, ktorý Joanna Byrt vybudovala v posledných rokoch, však Emkap skutočne otvoril obchodu v Európe.
Na svadbu aj na celý život
Do predajne v centre Poznane prichádzajú predovšetkým stáli zákazníci – často po niekoľkých rokoch, aby si dali obnoviť svoje periny – a tiež turisti. Noví zákazníci, individuálni aj B2B, sa však k firme dostávajú najmä cez internet a sociálne siete.
„Na Instagrame vidíme obzvlášť výrazne skupinu ľudí vo veku 35+, predovšetkým z veľkých miest. Sú to ľudia, ktorí si čoraz viac uvedomujú, ako kvalita spánku ovplyvňuje zdravie, regeneráciu a každodennú pohodu, a preto sú ochotní do tejto oblasti investovať,“ hovorí Joanna Byrt.
Firma má tiež čoraz viac mladých zákazníkov, ktorí si chcú kúpiť jednu perinu „na celý život“, a oslovuje ich cirkulárna ekonomika. Vracia sa aj móda páperových perín a posteľnej bielizne ako svadobného daru. Storočná značka teraz pracuje na svojej prítomnosti v poľských a európskych hoteloch, najmä butikových.
„Chceme ponúkať nielen produkt, ale aj súčasť zážitku hosťa – výber perín podľa charakteru objektu, kvality spánku a možno aj ‚menu perín‘. Náš podnikateľský cieľ zapadá do trendov longevity a spánkového turizmu,“ upozorňuje Joanna Byrt.
Globálna „spánková“ ekonomika sa odhaduje takmer na šesťsto miliárd dolárov. Spoločnosť Frost & Sullivan predpovedala na rok 2024 hodnotu 585 miliárd dolárov pri ročnom raste na úrovni šesť percent. Tá istá správa uvádzala, že spánok sa čoraz výraznejšie stáva tretím pilierom zdravia a wellbeingu – popri fyzickej aktivite a výžive.
Podľa Joanny Byrt sa segment najkvalitnejších perín rozvíja najrýchlejšie v rámci celého tohto odvetvia. Podľa správy DataIntelo s názvom Down Duvets Market Research má do roku 2034 rásť tempom sedem percent ročne, čím sa odlišuje od ostatných segmentov takzvanej spánkovej ekonomiky. „Spánok sa stal jedným z pilierov zdravého a dlhého života popri pohybe a strave,“ presviedča.
Vidno to napríklad v cestovnom ruchu, pretože viac ako 90 percent ľudí, ktorí často cestujú, deklaruje ochotu zaplatiť viac za ubytovanie, ktoré im zaručí lepší spánok, pričom 60 percent môže zaplatiť až o 10 percent viac. Takéto štatistiky priniesol prieskum uskutočnený v roku 2024 iniciatívou Global Wellness Institute Sleep Initiative v spolupráci so spoločnosťou Serta Simmons Bedding Hospitality. Nekvalitná posteľná bielizeň je uvádzaná ako jeden z troch hlavných faktorov narúšajúcich spánok počas cestovania, popri hluku a príliš intenzívnom svetle.
„Hotely a wellness zariadenia na tento dopyt reagujú a budujú programy zamerané na spánok. Uvedomujú si tiež, že prírodná perina zo storočnej poľskej manufaktúry môže byť dôležitou súčasťou ich marketingu smerom k zákazníkovi, ktorý hľadá kvalitu. Preto dostávame čoraz viac dopytov na cenové ponuky,“ tvrdí Joanna Byrt.
Náročné škálovanie
Všetky periny v Emkape sa šijú na objednávku. Ich cena sa pohybuje od 1,5- do päťtisíc zlotých. Vo firme pracuje 10 ľudí, pričom niektorí sú s firmou spojení už celé desaťročia. Na každú perinu je vyčlenených sedem dní, hoci zvyčajne sa ju podarí pripraviť za štyri až päť dní.
„Neponáhľame sa. Šijeme perinu, ktorá má slúžiť celý život, takže musí byť vyrobená v primeranom čase. Za každou perinou stojí sedem etáp šitia. Šijeme ručne s využitím predvojnových techník. Nikto iný to už takto nerobí,“ ubezpečuje Joanna Byrt.
Rozdelenie povinností medzi spolumajiteľmi Emkapu je jasné. Eugeniusz spolu s manželkou zodpovedajú za výrobu, kvalitu, výber surovín a materiálov a tiež za regeneráciu perín. Joanna má na starosti marketing, predaj a smerovanie rozvoja podnikania. Doteraz fungovali ako samostatne podnikajúce osoby, no s rastúcim rozsahom podnikania plánujú založiť spoločnosť.
Jedným z hlavných obmedzení a výziev ďalšieho rastu Emkapu dnes nie je dopyt, ale škálovanie bez straty identity značky a jej remeselného charakteru. Ak chce firma rásť, prirodzene potrebuje viac zamestnancov.
„Ešte v 90. rokoch 20. storočia bol prístup ku kvalifikovaným krajčírkam oveľa lepší. Dnes už prakticky neexistujú odborné školy krajčírstva, z ktorých sme kedysi získavali zamestnancov. Musíme preto nájsť spôsob, ako prilákať mladé generácie k práci v remesle. Paradoxne v tom vidím príležitosť, pretože mladí ľudia unavení digitálnym svetom sa čoraz častejšie vracajú k manuálnej práci, remeslám a veciam vytváraným s väčšou pozornosťou,“ uzatvára.
Článok vyšiel na forbes.pl.