Projekt nového Istropolisu je považovaný za jeden z najambicióznejších bratislavských developmentov. Zároveň však asanáciu pôvodnej budovy Domu odborov kritizovala časť akademikov a verejnosti.
Kancelársko-bytový komplex vyrastá v širšom centre hlavného mesta v lokalite Trnavského mýta. Development je aktuálne vlajkovou loďou developerskej spoločnosti Immocap, ktorej 50-percentný podiel vlastní podnikateľ Peter Lukeš. Ten podľa minuloročného rebríčku Forbesu Najbohatší Slováci disponuje majetkom 200 miliónov eur.
Istropolis má priniesť dokopy deväť budov, a to päť kancelárskych, tri rezidenčné a jednu kultúrno-spoločenskú halu. Projekt ponúkne približne 60-tisíc štvorcových metrov prenajímateľnej kancelárskej plochy a okolo šesťsto bytov. Odhadovaná investícia do mega projektu sa odhaduje na približne 600 miliónov eur.
K samotnej asanácii pôvodnej budovy Domu odborov došlo v roku 2022. „Spravili sme si due diligence existujúcej budovy a potom sme reagovali na to, že ani mesto, ani štát ju nechceli. Ak by zareagovali, že Istropolis chcú, tak majiteľ – Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií – ju neponúkne vo verejnej súťaži. My sme sa do nej prihlásili a pozemok s budovami legitímne získali,“ argumentoval v rozhovore pre Forbes Slovensko Peter Lukeš.
Práve búracie práce okolo bývalého komplexu budov Domu odborov „postavili zo stoličky“ aj viacerých akademikov, ktorí sa na asanáciu pozerali kriticky. Podľa experta z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Petra Szalaya bolo búranie Domu odborov nekultúrne rozhodnutie. „Unikátne dielo, výsledok práce oceňovaných slovenských architektov a umelcov plánujú nahradiť generickou architektúrou globálneho ateliéru, ktorý už dávno uprednostnil službu biznisu pred architektonickou kvalitou a inovatívnosťou,“ zhodnotil bez servítky ešte v roku 2020 pre Denník N.
Problematickou v tom čase nebola len samotná asanácia stavby, ale aj vysporiadanie sa s množstvom umeleckých prvkov zhotovených pre pôvodný komplex. „Hodnotné umelecké diela a artefakty z interiéru sú deinštalované odbornou reštaurátorskou firmou a sú profesionálne uskladnené v špecializovanom sklade, aby mohli byť opätovne použité v novom projekte,“ okomentoval pre Denník N pred rokmi CEO Immocapu Martin Šramko.
Kunsthistorička so zameraním na architektúru 20. storočie Soňa Ščepánová tvrdí, že niektoré umelecké objekty sa síce zachránili, no množstvo sa neuchovalo. „Viaceré však boli úplne zničené, pretože boli spojené s architektúrou,“ podčiarkla pre Forbes Slovensko. Časť z umeleckých diel, objektov a inštalácií vyhlásil pamiatkový úrad za národnú kultúrnu pamiatku.
Medzi najznámejšie dizajnové prvky a umelecké diela v rámci komplexu patrili napríklad vitráž od Milana Dobeša, keramické reliéfy od Juraja Martha a Imricha Vaneka. Ikonickou bola aj fontána od Pavla Mikšíka, ale aj známa vlajkosláva, stožiare a lampy od Jozefa Vachálka. V neposlednom rade sa na pretras dostal aj ďalší špecifický prvok dotvárajúci charakter pôvodnej stavby, a to mramorový obklad pochádzajúci z Kuby. Čo sa stalo s kultovými umeleckými prvkami a ktoré z nich developer zakomponuje do výstavby?
Celková hodnota alebo cena realizácie komplexu Domu odborov Istropolis by sa podľa expertov dnes nedala vyčísliť. „Čo sa týka použitých materiálov, ich rozsahu, objemu a osadených umeleckých diel, celková suma by bola závratná a takéto ucelené dielo s množstvom špeciálne dizajnových prvkov a umenia v obdobnom rozsahu je v súčasnosti nerealizovateľné,“ dodala Ščepánová.
Výkladná skriňa KSČ
Komplex pôvodného Istropolisu tvorili tri časti: Výšková budova Slovenskej odborovej rady, Dom odborov a techniky, Výskumný ústavu bezpečnosti práce a Dom detí. Komplex celkovo „pod strechou“ ukrýval desiatky umeleckých diel, špecifických dizajnových prvkov a architektonických riešení.
„Dom odborov, techniky a kultúry mal poslanie kultúrno-spoločenského stánku, ktorý ponúkal verejnosti rôzne typy priestorov s rozdielnymi funkciami a možnosťami využitia. Boli určené pre vzdelávanie, spoločenské aktivity či kultúrne akcie. Súčasťou komplexu bol napríklad objekt Dom detí, ktorý bol venovaný deťom a mladistvým. Bol určený na krúžky, ale v interiéri poskytoval aj veľkorysú divadelnú sálu, ktorá bola skonštruovaná špeciálne pre detského diváka, so sedadlami nadizajnovanými pre detskú postavu,“ vysvetľuje kunsthistorička Ščepánová.
FOTO TASR – Štefan Petráš
Výstavba dobového komplexu Istropolisu trvala 25 rokov. Foto: FOTO TASR – Štefan Petráš
Doplnila, že v hlavnej budove komplexu známej ako Dom oborov sa nachádzalo viacero aj menších špecializovaných sál. „Boli napríklad určené na konferencie, tanečné vystúpenia alebo na menšie činoherné predstavenia. Funkcie, ktoré tento komplex poskytoval, boli absolútne výnimočné,“ podčiarkla kunsthistorička pre Forbes Slovensko.
Cenovka výstavby pôvodnej výstavby nie je dnes známa. Pre ilustráciu, podľa pôvodných plánov chcelo mesto Bratislava v roku 2005 odkúpiť od vtedajších majiteľov (Jednotný majetkový fond) komplex celkovo za 150 miliónov vtedajších slovenských korún. V roku 2017 napokon developeri Immocap a YIT Slovakia (neskôr podiel odpredal) kúpili Istropolis za nezverejnenú cenu.
Nielen ideológia a propaganda
Pôvodný Istropolis mal vo veľkej miere spĺňať aj ideologickú funkcionalitu. Svojho času bol totiž známy ako Dom Revolučného odborového hnutia a za jeho výstavbou stáli socialistické odbory.
Robo Homola
Spolumajiteľ Immocapu Peter Lukeš. Foto: Robo Homola
„Za ich typologické východisko možno považovať sovietske robotnícke kluby, kde sa mali vychovávať a ovplyvňovať čo najväčšie masy spoločnosti,“ komentujú vo vedeckej štúdii Istropolis: Zrod a likvidácia inovatívneho generátora spoločenského života, kultúry a vzdelávania Henrieta Moravčíková a Peter Szalay z Historického ústavu SAV.
Kunsthistorička Soňa Ščepánová v štúdii týkajúcej sa Istropolisu s názvom Príprava podkladu na vyhlásenie za Národnú kultúrnu pamiatku spomína aj ideologickú históriu komplexu. „Objekt je spájaný s obdobím komunistického režimu bývalej ČSSR, ktoré v povedomí veľkej časti spoločnosti pôsobí ako ideologicky zaťažujúce dedičstvo. Napriek ideologickým súvzťažnostiam vyplývajúcim z histórie krajiny, je tento objekt jedinečným dokladom spoločenského, kultúrneho a politického diania,“ podčiarkla v texte.
TASR – Dano Veselský
Interiér budovy Domu odborov a techniky. Foto: TASR – Dano Veselský
Ktoré diela developer zachová?
Vráťme sa ale späť k umeleckému inventáru pôvodnej budovy Istropolisu. Ako píše Denník N, prednovembrová legislatíva z roku 1965 nariaďovala, aby sa na zhotovenie umeleckých diel v rámci výstavby konkrétneho projektu vyčlenilo jedno až štyri percentá z celkového rozpočtu. Dá sa tak predpokladať, že sa na vytvorenie umeleckých prvkov v rámci komplexu vyhradila výrazná suma.
Foto: Marek Mucha
CEO Immocapu Martin Šramko. Foto: Marek Mucha
„Dom odborov nebol výnimočný len po funkčnej stránke, ale aj architektonickej a umeleckej. Veľké množstvo umeleckých diel bolo implementovaných priamo v architektúre a tieto diela boli vytvorené špeciálne pre tento komplex,“ opisuje Ščepánová.
Ako pre Forbes Slovensko v roku 2024 prezradil CEO Immocapu Martin Šramko s kompetentnými úradmi sa dohodli na záchrane viacerých pôvodných umeleckých diel. „S pamiatkovým úradom sme spolupracovali na procese vyhlásenia šiestich diel, ktoré sa nachádzali v Istropolise, za národné kultúrne pamiatky. Sú to tri interiérové diela a tri exteriérové,“ vyhlásil v minulosti CEO.
TASR – Dano Veselský
Fontána Pavla Mikšíka pôvodne umiestnená na nádvorí Domu detí v rámci komplexu Istropolisu. TASR – Dano Veselský
Medzi interiérové, podľa Šramka, patrí vitráž Milana Dobeša, keramický reliéf Juraja Martha a keramický reliéf s názvom Zverokruh od Imricha Vaneka. Práve spomínaná vitráž patrila medzi jedno z najrozsiahlejších Dobešových diel, ktoré v rámci budovy Domu odborov prechádzalo cez dve podlažia.
Dobešovu vitráž spomínajú v analytickom texte Istropolis: Zrod a likvidácia inovatívneho generátora spoločenského života, kultúry a vzdelávania Henrieta Moravčíková a Peter Szalay. „Viaceré umelecké diela boli priamo začlenené do architektúry budovy, z ktorých najvýraznejšia je vitráž na oknách pozdĺž reprezentatívneho schodiska, dielo opartistu Milana Dobeša,“ píše dvojica akademikov.
Zachovanie niektorých diel
Šramko z Immocapu zároveň prezradil, že zachovali aj tri exteriérové diela. „V exteriéri to bola fontána Pavla Mikšíka, vlajkosláva, potom ešte spomeniem päť stĺpov verejného osvetlenia v kvalitnom dizajne od Jozefa Vachálka. Za zmienku stojí aj informačný panel spred Domu detí od Olega Fintoru, ktorý už má vo svojom depozitári Slovenské centrum dizajnu,“ okomentoval.
Communication manager Immocapu Tomáš Holetz v čerstvom vyjadrení podčiarkol Šramkove slová z minulosti. „Príbeh Istropolisu sa nepíše len na stavbe, ale prakticky v celej Bratislave. Odborne deponované umelecké diela sme zabezpečili a uskladnili v bezpečnom prostredí, kde čakajú na umiestenie v projekte nového Istropolisu. Sem patrí vitráž od Pavla Dobeša, keramický reliéf od Juraja Martha a Imricha Vaneka, fontána od Pavla Mikšíka, Vlajkosláva, stožiare a lampy osvetlenia od Jozefa Vachálka,“ doplnil Holetz.
V Mikšíkovom portfóliu svietia aj ďalšie návrhy fontán. Stojí napríklad za dizajnom Spievajúcej fontány v Mariánskych Lázňach či Labutej fontány v Medickej záhrade v Bratislave. Spomínaná fontána z komplexu Istropolisu sa konkrétne nachádzala v átriu časti projektu známej ako Dom detí.
„Krídlo klubovní dotvorilo priestor nádvoria na východnej strane komplexu. Prepojením tanečných sál na prízemí s exteriérom pomocou priestrannej terasy – a neskôr aj výtvarným prvkom v podobe fontány od Pavla Mikšíka. Tento priestor získal reprezentatívny, no zároveň príjemne komorný ráz,“ píše Szalay a Moravčíková v texte o Istropolise.
Časť umeleckých, dizajnových a výtvarných diel nachádzajúcich sa v pôvodnej budove Istropolisu (zostavila kunsthistorička Soňa Ščepánová):
- Vlajkoslávy. Autori: Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl.
- Stožiare s osvetlením na vstupnom plató. Autori: Jozef Vachálek, Oleg Fintora.
- Nerezová fontána v átriu. Autori: Pavol Mikšík.
- Informačná tabuľa nerezová pri Dome detí. Autori: Autor neznámy.
- Vývody vzduchotechniky v átriu a pri Dome detí. Autori: Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl.
- Slnolamy pred južnými fasádami Domu techniky. Autori: Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl.
- Kamenný obklad fasád celého objektu Domu odborov a budovy administratívy – mramor svetlosivý, kubánsky.
- Kamenná mramorová dlažba a mramorové obklady stien, zábradlí, schodísk v interiéroch komplexu – biely mramor.
- Drevené obklady stien.
- Dizajnové riešenie vykurovacích nástenných telies v Dome odborov.
- Nápisový symbol nad vstupným portálom. Autor: Akademický sochár Alexander Vika.
- Nápis „Dom revolučného odborového hnutia“. Autori: Ladislav Čisárik a Mária Korkošová.
- Farebná vitráž na druhom hlavnou schodisku v Dome odborov. Autor: Milan Dobeš
- Nástenný keramický reliéf v novinárskom respíriu v Dome odborov. Autor: Imrich Vanek
- Keramický obklad na bufetovej čelnej stene v Dome odborov. Autor: Juraj Marth
- Keramický obklad na bufetovej čelnej stene v Dome odborov. Autorka: Eva Trachtová
Sklad Immocapu
Ako spomínalo vedenie developera, časť umeleckých diel chystá zachovať. Podľa informácií Forbes Slovensko sa v areáli pôvodného komplexu nachádzali vyššie desiatky umeleckých a dizajnových prvkov. Veľká časť bola však zároveň súčasťou stavby budovy. Immocap demontoval viacero inštalácií či dobových prvkov, ktoré spočiatku zhromaždil v špeciálnom sklade.
Developer v roku 2022 zverejnil na YouTube video, v ktorom CEO Immocapu Martin Šramko komentoval práve zriadenie spomínaného skladu. „Ak naozaj chcem byť zodpovedný developer, tak nestačí o tom len rozprávať. Myslíme si, že práve týchto tristo paliet hodnotných diel z Istropolisu je toho dôkazom,“ opisuje CEO v PR videu.
Plány venovať časť prvkov rôznym inštitúciám potvrdil aj communication manager Tomáš Holetz. Ten podčiarkol, že množstvo artefaktov, od pôvodného mobiliáru až po dobovú techniku, časti dekorácií a dizajnové prvky boli poskytnuté desiatkam organizácií a platforiem.
Foto: reprofoto YT/Istropolis
V sklade developera boli uskladnené rôzne prvky z pôvodnej stavby komplexu. Foto: reprofoto YT/Istropolis
„Medzi inštitúciami sú napríklad Slovenské centrum dizajnu, ktoré získalo informačný panel od Olega Fintoru, Škola umeleckého priemyslu Josefa Vydru, Divadlo Nová scéna, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Slovenský rozhlas, Technické múzeum, viaceré kluby a kultúrne priestory,“ okomentoval ešte Holetz.
Komplexné dielo
Už pred rokmi však odborníci upozorňovali, že architektúra pôvodného komplexu Istropolisu dokopy s umeleckými dielami či dizajnovými prvkami sa považuje za komplexné dielo. V roku 2022 pre Denník N historička umenia Sabina Jankovičová označila proces rozobratia súboru stavieb za nenávratnú stratu. „Najväčšia škoda je to, že prídeme o celok, ktorý architekti spolu s mnohými výtvarníkmi vytvorili,“ povedala expertka pre denník.
Okolo roku 2020 sa verejne polemizovalo nad otázkou možného zaradenia Domu odborov medzi Národné kultúrne pamiatky. Napokon pamiatkový úrad vyhlásil za národné kultúrne pamiatky šesticu diel a objektov z areálu Istropolisu. Historička umenia Soňa Ščepánová vypracovala pre pamiatkový ústav podklady, ktoré hovorili práve o dôležitosti komplexu, ale aj jednotlivých dizajnových prvkov a umeleckých diel.
Pre Forbes Slovensko Ščepánová podčiarkla, že napriek záchrane časti diel sa niektoré nezachovali. Poukázala napríklad na štukolustro umelca Michala Jakabčica, ktoré sa nachádzalo v časti komplexu Dom detí.
Kubánsky mramor: Castrov dar či vyrovnanie dlhu?
Socialistickú modernistickú stavbu Domu odborov známeho aj ako Istropolis si dnes už naživo neprezriete. Okrem dokumentárnych filmov však ikonický komplex zanechal stopu vo viacerých popkultúrnych dielach. Jedným z nich je napríklad slovenská videohra Vivat Slovakia, ktorá sa odohráva v divokých deväťdesiatkach.
Do hry sa tak dostali aj virtuálne modely bratislavských budov, ktoré v súčasnosti už nestoja. Buď sa stali súčasťou revitalizácie širších lokalít hlavného mesta, alebo boli asanované a nahradené modernými developerskými projektmi. Hra sa stala určitým skanzenom dnes už neexistujúcich dobových stavieb. Jednou z nich je práve aj komplex Domu odborov.
TASR/Dano Veselský
Robotníci demontujú mramorový obklad z fasády pôvodnej stavby Istropolisu. Foto: FOTO TASR – Dano Veselský
Stavba s ikonickou fasádou sa nečakane objavila aj v hollywoodskom filme Červená volavka z roku 2018. Fotogenická fasáda Istropolisu sa stala kulisou pre americký špionážny triler. Pôvodne ju totiž obložili kubánskym mramorom, ktorý sa vďaka svojmu špecifickému vizuálu a histórii stal aj častým námetom mediálnych výstupov.
„Monumentálnosť budovy podčiarkuje kamenný obklad z mramoru s výraznou čiernou žilnatosťou – materiálu, ktorý nebol použitý na žiadnej inej stavbe svojej doby,“ opisujú vo vedeckej štúdii Moravčíková so Szalayom. Vo vedeckej analýze ďalej pripomínajú, že atypické žilkovanie na mramorových doskách vytvára takzvaný moaré efekt. Ide o typ rušivého vzoru, ktorý vzniká prekrývaním dvoch pravidelných štruktúr. „…ktorý opticky vyvoláva ilúziu, že sa rozsiahla plocha chveje,“ dopĺňajú autori štúdie.
Forbes/Pavel Knapko
Kubánsky mramor z pôvodnej fasády komplexu chce Immocap zakomponovať do nového developmentu. Foto: Forbes/Pavel Knapko
Práve kubánsky mramor skrýva aj zaujímavú historku o jeho dovezení do vtedajšieho Československa. Podľa medializovaných správ malo ísť o dar vtedajšieho kubánskeho diktátora Fidela Castra. Vedecká štúdia, na ktorej spolupracovali akademici Moravčíková a Szalay, dopĺňa legendu o fakty. „Mramorový obklad dodala Kuba v rámci vecného plnenia ako splátku svojho dlhu voči Československu,“ píše sa v analýze.
Foto: Forbes/Pavel Knapko
Výkopová jama nového Istropolisu z portfólia developera Immocap. Foto: Forbes/pavel Knapko
Plány s mramorom
Ako prezradil Tomáš Holetz z Immocapu, časť kubánskeho obkladu sa aktuálne spracúva na ďalšie použitie a menšiu časť uskladnili v rámci staveniska. Značný objem kameňa developer uložil v sklade u kamenára z Rožnova pod Radhoštěm.
„Kameň, používaný ako exteriérový obklad, sme deponovali a uskladnili priamo na mieste. V uplynulých mesiacoch sme v spolupráci so špecializovaným odborníkom z Rožnova pod Radhoštěm začali práce na obnove tohto kameňa. Jednotlivé platne sa postupne orezávajú, obrusujú a následne ručne leštia, aby sa pripravili do nového projektu,“ priznal communication manager developera.
Opracované dosky Immocap plánuje využiť vo verejne prístupnej časti nového Istropolisu. „Zvyšné fragmenty využijeme tiež v projekte nového Istropolis vo forme terazza, teda liateho podlahového materiálu,“ podotkol.