Kanada sa pod americkým tlakom pokúša znižovať hospodársku aj bezpečnostnú závislosť od južného suseda. Do hry vstupujú Európa, nové obchodné väzby, energetika aj vnútorné spory medzi provinciami.
Pod povrchom Trumpovej diplomatickej ofenzívy voči Kanade sa skrýva niekoľko geopolitických mín. Do hry zrazu vstupuje Venezuela, rebelujúce kanadské provincie aj reči o „kanadskej diplomatickej atómovej bombe“. O čo sa v spore medzi americkým orlom a javorovým listom hrá?
Medzi Kanadou a Spojenými štátmi prebieha už takmer dva roky colný ping-pong a diplomatická prestrelka. Od plošných 25-percentných ciel na väčšinu kanadského tovaru zo začiatku roka 2025 až po rovnako vysokú prirážku na vývoz elektriny z Kanady do Spojených štátov. Obchodné napätie pokračuje aj v septembri 2026 a Bank of Canada upozorňuje, že nové americké clá môžu výrazne oslabiť kanadský hospodársky rast.
Zoznam vzájomných opatrení by, samozrejme, mohol byť podstatne dlhší. Dôležitejšia je však otázka, či sa v Severnej Amerike zrodila skutočná rivalita, alebo je „Trumpova fáza“ iba prechodnou epizódou.
„Odpoveď znie, že oboje,“ povedala Forbesu Andrea van Vugt, ktorá pôsobila ako poradkyňa pre zahraničné vzťahy a obchod za kanadského premiéra Stephena Harpera. „Politický štýl a rétorika sú prechodné, predstavujú iba rozdiel v prístupe. Obchodná politika sa však mení a nezačalo sa to až počas Trumpovej administratívy.“
Ako príklad uvádza politiku „Buy America“, ktorú rozšírila už administratíva Baracka Obamu, či skutočnosť, že ani Trumpov rival Joe Biden väčšinu obchodných opatrení z Trumpovho prvého obdobia nezmenil.
Dodáva tiež, že považovať súčasnú situáciu a smerovanie americkej zahraničnej politiky za výstrelok jedného človeka by bolo voči kanadskému biznisu nezodpovedné. „Tento moment Kanade pripomenul, prečo sa o našej schopnosti konkurovať nedá vyjednávať, a vdýchol nový život našej stratégii diverzifikácie obchodu,“ dodala van Vugt.
Aj bývalý český veľvyslanec v Kanade Bořek Lizec potvrdzuje, že rivalita medzi susedmi začala rásť už skôr, upozorňuje však, že po Trumpovom nástupe sa americký tlak na Kanadu dostal „na inú úroveň“, najmä keď americký prezident začal hovoriť o pripojení Kanady k USA.
„Výrečne to dokladá aj v týchto dňoch svojimi príspevkami. Zverejňuje ‚svoju‘ mapu Severnej Ameriky, na ktorej americká vlajka pokrýva spolu s viac než desiatimi ďalšími nezávislými štátmi aj Kanadu,“ upozorňuje Lizec. Trump v septembri skutočne zverejnil mapu, na ktorej americká vlajka pokrývala Kanadu, Mexiko, Grónsko, Island a ďalšie časti regiónu.
Lizec pripomína aj karikatúru kanadského premiéra Marka Carneyho na ľade, na ktorej ho Trump ako americký hokejista označuje za guvernéra.
Trump si podľa Lizca pre Kanadu pripravil víziu americkej surovinovej kolónie. „On sám aj hlavný americký obchodný vyjednávač Jamieson Greer otvorene priznávajú, že o ďalšie zapájanie Kanady do amerických dodávateľských reťazcov nemajú záujem. S víziou severoamerickej výrobnej špecializácie a produkčnej vzájomnej závislosti má byť koniec,“ vysvetľuje bývalý český veľvyslanec.
Trump si podľa neho želá presunúť všetku výrobu z Kanady do USA. „V súlade s tým vyzýva firmy v Kanade, aby sa čo najrýchlejšie presťahovali do Spojených štátov a vyhli sa tak likvidačným clám. Kanadský priemysel v podstate v Trumpovom svete nemá budúcnosť,“ dodáva Lizec s tým, že napríklad dodávky ropy z Kanady by Trump chcel nahradiť produkciou z Venezuely. Americká administratíva v posledných mesiacoch skutočne otvorila priestor na výraznejšie zapojenie amerických firiem do venezuelského ropného sektora.
„Nahradenie štyroch miliónov barelov denne, ktoré v súčasnosti dodáva Kanada, venezuelskou ropou však rozhodne nie je lacným projektom, ktorý by sa dal zrealizovať za niekoľko mesiacov,“ dopĺňa.
Ako sa vyvíjal spor USA s Kanadou
Čo nasadil Trump?
Plošné a energetické clá. Začiatkom februára 2025 podpísal Donald Trump nariadenia zavádzajúce 25-percentné clo na väčšinu kanadského tovaru a 10-percentné clo na dovoz energetických surovín, napríklad ropy a plynu. Biely dom opatrenia zdôvodňoval obavami z nelegálnej migrácie, pašovania fentanylu a snahou znížiť obchodný deficit.
Sektorové clá na kovy a priemysel. USA následne obnovili a zvýšili clá na oceľ a hliník, v niektorých fázach až na 50 percent, a začali vyvíjať tlak na dodávateľské reťazce v automobilovom priemysle.
Tlak na hranice a rétorika anexie. Washington podmienil ústupky prísnejšou ochranou hraníc a sprísnením politiky voči tretím krajinám. Súčasne zaznievala aj rétorika spochybňujúca kanadsko-americké usporiadanie a vyzývajúca na tesnejšie podriadenie kanadskej ekonomiky.
Právny zvrat a zmena režimu. Začiatkom roka 2026 Najvyšší súd USA v prípade Learning Resources, Inc. v. Trump zrušil plošné clá zavedené podľa zákona International Emergency Economic Powers Act (IEEPA), keď rozhodol, že tento zákon prezidentovi neposkytuje právomoc zavádzať clá. Biely dom následne siahol po iných právnych mechanizmoch a Trump oznámil nové globálne clá.
Ako odpovedala Kanada
Zrkadlové a odvetné clá. Kanada, najskôr pod vedením Justina Trudeaua a následne Marka Carneyho, odpovedala zavedením odvetných ciel na americký tovar v hodnote desiatok miliárd dolárov, teda rádovo desiatok miliárd eur. Pôvodný balík kanadských protiopatrení z roku 2025 počítal s 25-percentnými clami na americký dovoz v hodnote až 155 miliárd kanadských dolárov. Sankcie sa týkali okrem iného americkej ocele, hliníka, spotrebnej elektroniky, poľnohospodárskej techniky, papierenského priemyslu či mliečnych výrobkov.
Posilnenie bezpečnosti hraníc. Kanada schválila balík vo výške 1,3 miliardy kanadských dolárov, teda približne 809 miliónov eur, na zabezpečenie hraníc, nové technológie a personálne kapacity. Zároveň vymenovala osobitného splnomocnenca pre boj proti fentanylu.
Provinčné páky. Premiér Ontária Doug Ford krátkodobo zaviedol 25-percentnú prirážku na vývoz elektriny do amerických štátov Michigan, Minnesota a New York, čím vytvoril významný vyjednávací tlak v energetike.
Strategická diverzifikácia obchodu. Kanadská vláda začala podnikať dlhodobé kroky na zníženie závislosti od amerického trhu vrátane odstraňovania vnútroštátnych regulačných bariér a intenzívnejšieho využívania obchodných dohôd s inými regiónmi. Kanada napríklad rokuje o posilnení obchodných väzieb s juhovýchodnou Áziou a zároveň výraznejšie rozvíja vzťahy s Európou.
Ako navyše upozorňuje Lizec, Trump v snahe zasiahnuť Kanadu občas poškodí aj americký biznis. Ako príklad uvádza plánovaný zákaz dovozu prúdových lietadiel kanadského výrobcu Bombardier, ktorého dodávateľský reťazec je výrazne prepojený s americkými firmami.
Ako by mal podľa Andrey van Vugt reagovať kanadský biznis? Predovšetkým diverzifikáciou, hoci otázkou zostáva, kam toto úsilie najlepšie nasmerovať. Jednou z destinácií, ktorú poradkyňa bývalého premiéra výslovne spomína, je India. Lizec však upozorňuje, že závislosť Kanady od Spojených štátov v zahraničnom obchode stále presahuje 70 percent. Podľa Reuters smeruje do USA približne 72 percent kanadského exportu.
Kanadská vláda preto podľa neho čoraz väčšiu pozornosť obracia na Európu.
„Nevyhnutne sa pritom zároveň odkláňa od USA, čo Donalda Trumpa určite neteší. Pred ďalším odberom stíhačiek F-35 dala prednosť Gripenom a najväčší vojenský kontrakt v histórii krajiny na dodávku ponoriek uzavrela s nemeckým dodávateľom,“ vyratúva Lizec.
Pri stíhačkách však kanadská vláda ešte na jar 2026 oficiálne uvádzala, že nákup F-35 naďalej preveruje a medzi zvažovanými alternatívami sú aj švédske Gripeny. Pri ponorkách Kanada v júli vybrala nemeckú Thyssenkrupp Marine Systems za preferovaného dodávateľa až 12 plavidiel a vstúpila s ňou do rokovaní; konečný kontrakt vtedy ešte nebol uzavretý. Má ísť o najväčší obranný nákup v kanadskej histórii.
Tendencia obmedzovať vojenskú spoluprácu navyše nie je jednostranná. Trumpova administratíva pozastavila americkú účasť v Permanent Joint Board on Defense, dlhoročnom fóre americko-kanadskej obrannej spolupráce. Zdrojový text uvádza, že fungovalo nepretržite od roku 1943. Podľa Reuters však vzniklo už v roku 1940.
Okrem spolupráce s ďalšími krajinami vo východnej Ázii dôjde podľa Lizca nevyhnutne aj k prehĺbeniu spolupráce Kanady s Čínou, čo vo Washingtone zrejme nebude vítané.
Čoraz častejšie sa však diskutuje predovšetkým o kanadsko-európskom zbližovaní. Najnovšie preto, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen Kanade dokonca ponúkla takzvané „pridružené členstvo“. Tento koncept zatiaľ nemá v práve Európskej únie presne definované postavenie, jeho podstatou má však byť výrazné prehĺbenie spolupráce. Von der Leyen návrh verejne predstavila 16. septembra a sama priznala, že jeho konkrétna podoba ešte nie je stanovená.
Bořek Lizec je však k podobným vyhláseniam skeptický a vysvetľuje to kanadskou domácou politikou.
„Z vnútropolitického hľadiska je v Kanade akýkoľvek transfer suverenity veľmi citlivý. Opoziční konzervatívci sa okamžite začali pýtať: ‚Pred USA nezávislosť bránime a Európskej únii ju odovzdáme?!‘ Predstava platenia daní na ‚prerastenú európsku byrokraciu‘ či prijímania ľudí v rámci ‚katastrofálneho únijného migračného systému‘ vyvoláva vášne,“ opisuje súčasné nastavenie kanadskej politiky.
Na druhej strane podľa Andrey van Vugt kontroverzný americký prezident nečakane dobre zjednotil Kanadu. Teatrálnosť americkej administratívy podľa nej viedla k nezvyčajne silnému verejnému konsenzu v otázke kanadskej reakcie voči USA. Jednotnú pozíciu podľa nej zastávajú aj inokedy pomerne rozhádané frankofónne a anglofónne regióny krajiny.
„Znamená to zároveň, že vláda premiéra Carneyho má len veľmi malý manévrovací priestor. Verejnosť ho bude brať na zodpovednosť. Ak urobí priveľa ústupkov a dohoda so Spojenými štátmi bude pôsobiť ako kapitulácia, radšej uprednostní odchod od rokovacieho stola. Na druhej strane parlamentná opozícia využije absenciu dohody a s ňou spojené ekonomické dôsledky na presadzovanie zmeny politického vedenia,“ dodáva Andrea van Vugt.
Rebelka z Alberty
Kanada má pomerne nepraktickú geografiu, ktorá ju v minulosti prinútila viesť napríklad niektoré plynovody či ropovody cez územie Spojených štátov. Bolo to lacnejšie a technologicky jednoduchšie než viesť ich cez rozsiahle hornaté územia od pobrežia Tichého oceánu k Atlantiku. Ide o geografické imperatívy, ktoré sa podľa Lizca jednoducho nedajú „preskočiť“.
„Kanaďania sami hovoria, že znížiť podiel kanadského exportu o desiatky percent sa rovná snahe zohriať oceán na bod varu. Napriek tomu majú podľa môjho názoru aj pri pokračujúcej obchodnej vojne so Spojenými štátmi solídnu šancu na hospodársku prosperitu,“ hovorí bývalý veľvyslanec v Kanade, ktorý pôsobil aj na druhej strane hranice ako generálny konzul v americkom Chicagu.
„Po Trumpovom znovuzvolení som používal metaforu bohatého statkára, ktorý ponúkne majiteľke susednej farmy sobáš. Jedným dychom však dodá, že jej majetok zničí, ak si ho nevezme. Dáma s javorovým listom vo vlasoch sa celkom logicky obzerá po iných možnostiach. A ďalší nápadníci sa len hrnú,“ vysvetľuje metaforou.
Kanada má podľa neho záujemcom o živšie obchodné vzťahy čo ponúknuť – ropu, zemný plyn, potaš, vzácne zeminy a ďalšie nerastné suroviny. Ťažbe, najmä fosílnych palív, sa podľa Lizca Kanada dlhší čas vyhýbala, teraz však môže byť jej esom v rukáve. Okrem toho upozorňuje, že jednotlivé kanadské provincie medzi sebou často mali väčšie obchodné prekážky než voči Spojeným štátom. Aj to sa teraz výrazne mení.
V Kanade zároveň ožíva biznis, ktorý tam dlhé desaťročia prakticky nefungoval. „Namiesto toho, aby naďalej odoberala americké produkty a podieľala sa na nich ako dosiaľ prostredníctvom subdodávok, usiluje sa o vlastnú kompletnú výrobu. Príkladom môže byť práve oznámená vládna investícia 6,6 miliardy kanadských dolárov, teda približne 4,1 miliardy eur, do železničnej dopravy. Po štyroch desaťročiach bude Kanada opäť vyrábať vlastné lokomotívy a vagóny,“ dodáva Lizec. Kanadská vláda naozaj oznámila investície presahujúce 6,6 miliardy kanadských dolárov do obnovy flotily VIA Rail vrátane lokomotív a osobných vozňov s montážou v Kanade.
To, čím sa dnes môže chváliť kanadská vrcholová politika, však podľa neho celkom neplatí na úrovni provincií. Ako príklad Lizec uvádza Albertu na čele s konzervatívnou premiérkou Danielle Smith, ktorá má s Trumpom dobré vzťahy a väčšina amerických opatrení sa jej podľa neho vyhýba.
Alberta je navyše pre Kanadu mimoriadne citlivá. V októbri 2026 ju čaká nezáväzné referendum o tom, či má provinčná vláda začať právny proces potrebný na prípadné neskoršie záväzné hlasovanie o nezávislosti. Smith pritom sama tvrdí, že chce, aby Alberta zostala súčasťou Kanady.
Podstatné však podľa Lizca je, že Smith zásadne odmieta akékoľvek clá na suroviny smerujúce do USA a o zatvorení kohútikov nechce ani počuť.
„Veľká väčšina Kanady vrátane jej straníckych kolegov tento postoj kritizuje. Upozorňujú, že Kanada v súboji s takým silným protivníkom nemôže vopred vylúčiť použitie nijakej zbrane, ktorú má vo svojej výbave. A práve dodávky ropy a plynu spolu s elektrinou sú jej jedinou ‚atómovkou‘, ktorá by dokázala zmeniť pomer síl,“ dodáva Lizec.
