Peniaze v banke nie sú v bezpečí. Tichá daň z nich každoročne ukrajuje stovky eur.
Slovenské domácnosti majú v súčasnosti približne 40,1 miliardy eur uložených na bankových účtoch s nízkym výnosom alebo v hotovosti. Udržiavanie hotovostnej rezervy je nevyhnutné na zabezpečenie likvidity.
Ponechávanie drvivej väčšiny osobného majetku na tradičných bankových účtoch však nepredstavuje istotu, ale zaručené znehodnocovanie kapitálu.
Konzervatívny prístup
Pri ročnej miere inflácie na Slovensku na úrovni 4,2 percenta dochádza k neustálemu znehodnocovaniu neinvestovaných úspor. V prípade domácnosti, ktorá má 10-tisíc eur uložených na bežnom bankovom vklade, inflácia každý rok nenápadne znižuje reálnu hodnotu týchto prostriedkov o 420 eur.
Napriek tomu 41 percent Slovákov nesprávne odhaduje alebo nadhodnocuje svoje reálne výnosy po zohľadnení inflácie a túto priebežnú stratu si tak neuvedomuje.
Z makroekonomického pohľadu tento konzervatívny prístup pripravuje slovenské domácnosti o viac ako dve miliardy eur reálneho bohatstva ročne.
Hotovostné rezervy na obyvateľa dosahujú na Slovensku približne len 9 500 eur, čo je výrazne pod európskym priemerom na úrovni 26-tisíc eur. Ponechávanie aj tejto pomerne skromnej rezervy, aby postupne strácala hodnotu na sporiacich účtoch, len prehlbuje finančný rozdiel medzi Slovenskom a krajinami západnej Európy.
Náklady spojené s nečinnosťou však presahujú samotnú infláciu. Ide aj o obrovský nevyužitý potenciál tvorby bohatstva. Ak by slovenské domácnosti presunuli svoje nevyužité vklady do diverzifikovaných kapitálových trhov, mohlo by im to každoročne priniesť približne 2,6 miliardy eur rastového kapitálu.
Pri 10-ročnom anualizovanom výnose indexu MSCI Europe ETF na úrovni 9,06 percenta by to predstavovalo potenciálny výnos približne 656 eur na každých 10-tisíc eur úspor.
Napriek tejto nevyužitej príležitosti až 62 percent slovenských sporiteľov nikdy nezmenilo banku ani poskytovateľa s cieľom získať lepšiu úrokovú sadzbu, pričom ich brzdí hlboko zakorenená neochota meniť zaužívané návyky a zložitosť tradičných finančných služieb.
Okrem toho 54 percent slovenských sporiteľov spravuje svoje financie prostredníctvom viacerých navzájom oddelených aplikácií, čo prináša ďalšiu administratívnu záťaž a bráni plynulému presunu peňazí do aktív s vyšším výnosovým potenciálom.
Zmena na obzore?
Správanie sporiteľov na Slovensku však, našťastie, prechádza nenápadnou, no zásadnou štrukturálnou zmenou. V rokoch 2019 až 2024 sa pomer celkových investícií do akcií k hotovostným vkladom zdvojnásobil zo 14 na 28 percent.
Počas tohto päťročného obdobia vzrástla celková hodnota akciových investícií z 5,9 miliardy eur na 14,1 miliardy eur, zatiaľ čo hodnota investícií do verejne obchodovaných akcií na obyvateľa sa takmer zdvojnásobila z 85 eur na 157 eur. Slovenskí retailoví investori aktívne vyhľadávajú rastové aktíva, aby sa vyhli nízkym úrokovým sadzbám bánk.
Limitujúce faktory
Ak má tento trend pokračovať, treba odstrániť prekážky spojené s tradičným investovaním, predovšetkým vnímané riziko, ktoré uvádza 26 percent respondentov, a nedostatok znalostí o trhoch, ktorým trpí približne 20 percent respondentov.
Ako hlavný faktor motivácie ku konaniu 41 percent Slovákov uvádza možnosť mikroinvestovania už od malých súm. Nasledujú transparentné informácie o riziku s 20-percentnou váhou a finančné vzdelávanie priamo v aplikácii, ktoré chýba asi 17 percentám opýtaných.
Tradičné prekážky, ako sú zložitý proces registrácie, vysoké poplatky a roztrieštené nástroje, postupne ustupujú digitálnym riešeniam.
Domácnosti v strednej a východnej Európe patria v rámci Európy medzi tie, ktoré prejavujú najväčší záujem o mikroinvestovanie, fondy peňažného trhu a automatizované produkty prinášajúce výnos.
Finančné platformy ako Revolut na tento posun reagujú tým, že v rámci jedného regulovaného bankového ekosystému prepájajú každodenné platby, úspory s vyšším výnosom a zloženým úročením, zlomkové akcie, ETF a finančné vzdelávanie.
Slovensko nemá nedostatok kapitálu, ale problém s jeho využívaním. Prechod od pasívneho sporenia k aktívnemu investovaniu už nie je len individuálnym cieľom, ale aj nevyhnutnosťou pre národné hospodárstvo.
Metodologická poznámka a zdroje údajov
Výpočty inflácie a strát z reálnych výnosov z vkladov vychádzajú z údajov Európskej centrálnej banky a harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien Eurostatu o vkladoch z júna 2026. Údaje špecifické pre jednotlivé krajiny týkajúce sa štruktúry súvah domácností, hodnôt na obyvateľa, dlhopisov a historických pomerov akciových investícií k vkladom vychádzajú zo zostatkov v databáze finančných účtov Eurostatu k 31. decembru 2024, pričom sa počíta s celkovým počtom obyvateľov Slovenska na úrovni 5,42 milióna. Spotrebiteľský prieskum uskutočnila spoločnosť Censuswide v júli 2026 medzi 1 001 respondentmi vo veku 18 a viac rokov na Slovensku, pričom vzorka bola reprezentatívna na celoštátnej úrovni. Prieskum bol súčasťou širšej štúdie medzi 20 007 respondentmi v 20 členských štátoch Európskej únie.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov