Rozdiel niekoľkých percentuálnych bodov vo výnose sa pri dlhom horizonte násobí. Modelové výpočty ukazujú, že odkladanie investícií môže stáť desiatky až stovky tisíc eur.
Spolu s investičnými odborníkmi sme na modelových príkladoch vypočítali, koľko vás môže stáť, ak necháte peniaze ležať na sporiacom účte namiesto toho, aby ste ich vhodne investovali. Aký je výsledok?
Na účte vám leží štyritisíc eur, 20-tisíc eur, možno dokonca 40-tisíc eur, ktoré v najbližších rokoch nebudete potrebovať. Investovať ich však nechcete. Čo ak trhy klesnú a vy o časť peňazí prídete?
Peniaze, ktoré zostávajú na účte, zdanlivo nikam nemiznú. Štyridsaťtisíc eur zostáva 40-tisíc eur a stotisíc eur zostáva stotisíc eur. Za rovnakú sumu si však postupne kúpite menej. Z úspor vám každý rok ukrajuje časť hodnoty inflácia a zároveň prichádzate o výnos, ktorý by vám mohli priniesť, keby ste ich investovali.
Koľko môže takéto čakanie stáť, vypočítal pre Forbes Roman Dvořák, analytik spoločnosti Amundi Czech Republic. Aby bolo porovnanie jednoduché, postavil proti sebe dve možnosti.
V prvej zostanú peniaze na sporiacom účte úročenom dvoma percentami ročne. V druhej sú dlhodobo investované s priemerným ročným výnosom sedem percent.
„Je dôležité dodať, že ide o modelové predpoklady, nie o predpoveď budúceho vývoja. Sedempercentný výnos akciového portfólia nebude v realite prichádzať rovnomerne. Jednotlivé roky môžu znamenať výrazné zisky, ale aj pomerne hlboké prepady,“ upozorňuje Dvořák.
Výpočet nezahŕňa poplatky, dane ani menové vplyvy. Nehovorí teda, koľko investor skutočne zarobí. Ukazuje iba, čo môže počas rokov urobiť rozdiel niekoľkých percentuálnych bodov.
Pol milióna namiesto stotisíc
Ak by ste dnes uložili stotisíc českých korún, približne 4 114 eur, na sporiaci účet s dvojpercentným úrokom, o 10 rokov by na ňom bolo necelých 122-tisíc českých korún, teda približne 5 018 eur.
Ak by ste rovnaké peniaze investovali do nástrojov s priemerným sedempercentným zhodnotením, za rovnaké obdobie by ste získali takmer 197-tisíc českých korún, približne 8 104 eur. Rozdiel predstavuje necelých 75-tisíc českých korún, teda asi 3 085 eur.
Po 20 rokoch už rozdiel presahuje 238-tisíc českých korún, približne 9 791 eur, a po 30 rokoch dosahuje 580-tisíc českých korún, asi 23 859 eur. Pri pol milióne českých korún by po 30 rokoch predstavoval približne 2,9 milióna českých korún, teda asi 119 297 eur, pri jednom milióne 5,8 milióna českých korún, približne 238 593 eur.
O koľko prichádzate, keď neinvestujete
| Dnešná suma | Za ako dlho | Investícia pri 7 % | Sporiaci účet pri 2 % | Rozdiel |
|---|
| 100 000 Kč (≈ 4 114 €) | 10 rokov | 196 715 Kč (≈ 8 092 €) | 121 899 Kč (≈ 5 015 €) | 74 816 Kč (≈ 3 078 €) |
| 100 000 Kč (≈ 4 114 €) | 20 rokov | 386 968 Kč (≈ 15 919 €) | 148 595 Kč (≈ 6 113 €) | 238 374 Kč (≈ 9 806 €) |
| 100 000 Kč (≈ 4 114 €) | 30 rokov | 761 226 Kč (≈ 31 314 €) | 181 136 Kč (≈ 7 451 €) | 580 089 Kč (≈ 23 863 €) |
| 500 000 Kč (≈ 20 568 €) | 10 rokov | 983 576 Kč (≈ 40 461 €) | 609 497 Kč (≈ 25 073 €) | 374 078 Kč (≈ 15 388 €) |
| 500 000 Kč (≈ 20 568 €) | 20 rokov | 1 934 842 Kč (≈ 79 593 €) | 742 974 Kč (≈ 30 564 €) | 1 191 869 Kč (≈ 49 030 €) |
| 500 000 Kč (≈ 20 568 €) | 30 rokov | 3 806 128 Kč (≈ 156 572 €) | 905 681 Kč (≈ 37 257 €) | 2 900 447 Kč (≈ 119 315 €) |
| 1 000 000 Kč (≈ 41 137 €) | 10 rokov | 1 976 151 Kč (≈ 81 293 €) | 1 218 994 Kč (≈ 50 146 €) | 748 157 Kč (≈ 30 777 €) |
| 1 000 000 Kč (≈ 41 137 €) | 20 rokov | 3 869 684 Kč (≈ 159 186 €) | 1 485 947 Kč (≈ 61 127 €) | 2 383 737 Kč (≈ 98 059 €) |
| 1 000 000 Kč (≈ 41 137 €) | 30 rokov | 7 612 255 Kč (≈ 313 144 €) | 1 811 362 Kč (≈ 74 514 €) | 5 800 893 Kč (≈ 238 630 €) |
Zdroj údajov: Roman Dvořák, Amundi
Rozdiel sa pritom nezväčšuje rovnomerne. „Rozdiel medzi dvoma a siedmimi percentami nepôsobí iba na pôvodne vložené peniaze, ale postupne aj na skôr dosiahnuté výnosy. Preto sa rozdiel medzi oboma variantmi časom nezväčšuje lineárne,“ spresňuje Dvořák.
Zároveň však upozorňuje, že uvedených 5,8 milióna českých korún, približne 238 593 eur, nemožno vnímať ako sumu, o ktorú človek s istotou prišiel. „Ide o rozdiel medzi dvoma modelovými scenármi. Vyšší očakávaný výnos akcií je vykúpený vyšším rizikom a výraznejším kolísaním ich hodnoty,“ dopĺňa.
Milión zostane miliónom iba na displeji
Ďalšiu časť hodnoty úspor berie inflácia. Na výpise z účtu ju síce neuvidíte, časom si však môžete všimnúť, že si za svoje peniaze postupne kúpite čoraz menej tovarov a služieb.
Pre predstavu: ak by ceny rástli v priemere o dve percentá ročne, za dnešný milión českých korún, približne 41 137 eur, by ste si o 30 rokov kúpili tovar a služby iba za približne 552-tisíc dnešných českých korún, asi 22 707 eur. Pri trojpercentnej inflácii by to bolo približne 412-tisíc českých korún, teda asi 16 948 eur, a pri štvorpercentnej už len niečo vyše 308-tisíc českých korún, približne 12 670 eur.
Ako vás okráda inflácia
| Priemerná ročná inflácia | Za 10 rokov | Za 20 rokov | Za 30 rokov |
|---|
| 2 % | 820 348 Kč (≈ 33 746 €) | 672 971 Kč (≈ 27 684 €) | 552 071 Kč (≈ 22 710 €) |
| 3 % | 744 094 Kč (≈ 30 610 €) | 553 676 Kč (≈ 22 776 €) | 411 987 Kč (≈ 16 948 €) |
| 4 % | 675 564 Kč (≈ 27 791 €) | 456 387 Kč (≈ 18 774 €) | 308 319 Kč (≈ 12 683 €) |
Zdroj údajov: Roman Dvořák, Amundi
„Nominálne môže milión stále vyzerať ako milión, reálne si zaň však kúpime oveľa menej,“ konštatuje Dvořák. Peniaze držané na neúročenom alebo veľmi slabo úročenom účte síce nestrácajú počet núl, ale svoju kúpnu silu.
Podobne situáciu vidí aj Lukáš Urbánek, finančný poradca spoločnosti Partners. „Inflácia je najväčším nepriateľom každého sporiteľa, peniaze znehodnocuje a bežný účet ich pred ňou neochráni,“ upozorňuje. Peniaze na účte podľa neho dávajú zmysel predovšetkým vtedy, keď ich človek bude čoskoro potrebovať alebo ich drží ako ľahko dostupnú rezervu.
S dĺžkou investície sa mení aj jej zloženie
Roman Dvořák vo vyššie uvedenom výpočte pracuje vo všetkých obdobiach s rovnakým sedempercentným výnosom. Vďaka tomu môžeme jednoducho porovnať sporiaci účet s investíciou. V praxi však nie je jedno, či človek bude peniaze potrebovať o 10, 20 alebo 30 rokov.
„Čím viac času máme, tým dynamickejšia môže byť investícia a tým vyšší výnos od nej môžeme očakávať,“ pripomína Urbánek. Človek, ktorý bude úspory vyberať o 10 rokov, si podľa neho nemôže dovoliť rovnaké kolísanie ako niekto, kto si sporí na dôchodok a má pred sebou ešte 30 rokov.
Pri 10-ročnom období preto Urbánek počíta s modelovým portfóliom, v ktorom akcie tvoria 47 percent. Zvyšok pripadá na dlhopisy a nehnuteľnostné fondy.
Očakávaný ročný výnos takéhoto portfólia stanovuje na 7,17 percenta. Pri 20-ročnom období už akcie tvoria 87 percent a očakávaný výnos stúpa na 9,31 percenta ročne. Pri 30-ročnom horizonte model pracuje so stopercentným podielom akcií a 10-percentným výnosom.
Modelové portfólio
| Dĺžka investície | Akcie | Dlhopisy | Nehnuteľnostné fondy | Predpokladaný ročný výnos |
|---|
| 10 rokov | 47 % | 35,3 % | 17,7 % | 7,17 % |
| 20 rokov | 87 % | 8,7 % | 4,3 % | 9,31 % |
| 30 rokov | 100 % | 0 % | 0 % | 10 % |
Zdroj údajov: Lukáš Urbánek, Partners
„Investičnú stratégiu treba nastaviť v súlade s investičným horizontom,“ zdôrazňuje Urbánek. Vopred by sme preto mali vedieť, či budeme peniaze potrebovať o 10 rokov alebo si ich odkladáme na niekoľko desaťročí.
Takto zostavené portfólio však nemusí vyhovovať každému. Záleží na tom, koľko človek zarába, aké má úspory a plány aj ako by reagoval, keby hodnota jeho investície výrazne klesla.
„V investovaní si musíme zvyknúť na určitú mieru neistoty. Nikto nevie, ako sa budú finančné trhy vyvíjať zajtra, o mesiac alebo o rok,“ poznamenáva Urbánek.
Koľko stojí odkladanie pravidelného investovania
Čas sa neprejavuje iba pri jednorazovo vložených peniazoch. Ešte výraznejšie ho vidno pri pravidelnom investovaní. Prvé vklady majú najviac času na zhodnotenie. Keď ich človek odloží o päť alebo 10 rokov, neskôr musí vložiť oveľa viac peňazí, aby stratené výnosy dobehol.
Pri mesačnej investícii päťtisíc českých korún, približne 206 eur, a priemernom sedempercentnom výnose by podľa Dvořákovho výpočtu človek za 20 rokov nazhromaždil približne 2,54 milióna českých korún, teda asi 104 400 eur. Za 30 rokov takmer 5,85 milióna českých korún, približne 240 650 eur. Pri mesačnom vklade 10-tisíc českých korún, asi 411 eur, sú výsledné sumy dvojnásobné.
Čo dokáže pravidelné investovanie
| Mesačná investícia | Za 20 rokov | Za 30 rokov |
|---|
| 5 000 Kč (≈ 206 €) | 2 537 682 Kč (≈ 104 392 €) | 5 847 263 Kč (≈ 240 538 €) |
| 10 000 Kč (≈ 411 €) | 5 075 364 Kč (≈ 208 784 €) | 11 694 526 Kč (≈ 481 075 €) |
Zdroj údajov: Roman Dvořák, Amundi
Ak by ste chceli mať o 30 rokov približne 5,85 milióna českých korún, teda asi 240 650 eur, v tomto príklade by stačilo začať dnes s päťtisíc českými korunami mesačne, približne 206 eurami. Ak budete čakať ďalších päť rokov, už by ste museli posielať 7 467 českých korún, približne 307 eur. Ak by ste začali až o 10 rokov, mesačne by ste museli investovať dokonca 11 521 českých korún, približne 474 eur.
„Nejde pritom iba o ušlý výnos. Časť rozdielu tvoria aj peniaze, ktoré počas prvých piatich alebo 10 rokov neboli investované,“ vysvetľuje Dvořák. „Čísla však dobre ukazujú, ako výrazne s ubúdajúcim časom rastie časť výsledku, ktorú musí investor nahradiť vyššími vlastnými vkladmi,“ dodáva.
Čo ak investujem tesne pred prepadom
Jedným z najväčších strašiakov je predstava, že začneme investovať práve vo chvíli, keď príde veľký prepad. Obava zo zlého načasovania je, samozrejme, pochopiteľná.
Kto vložil stotisíc českých korún, približne 4 114 eur, do akcií na začiatku roka 2008, mohol mať podľa výpočtov Lukáša Urbánka na konci roka už iba približne 69-tisíc českých korún, teda asi 2 838 eur. Prepad o desiatky percent sa znáša ťažko, aj keď človek vie, že peniaze nebude dlho potrebovať.
„Poklesy patria k finančným trhom a treba sa s nimi zmieriť,“ hovorí Urbánek s tým, že ukladať peniaze do akcií na jeden rok nemá zmysel. Človek, ktorý ich môže čoskoro potrebovať, by riskoval, že bude musieť predávať práve v čase prepadu.
Finančná kríza zároveň ukazuje, aké zradné môže byť čakanie na istejšie obdobie. Podľa Dvořákovho orientačného výpočtu založeného na výnosoch indexu MSCI World mal investor, ktorý na konci roka 2008 vložil 10-tisíc dolárov, teda približne 8 711 eur, na konci roka 2018 približne 25 164 dolárov, asi 21 920 eur.
Ten, kto so vstupom počkal jeden rok a peniaze mal dovtedy úročené dvoma percentami, skončil približne na 19 745 dolároch, teda asi 17 199 eur. Pri päťročnom čakaní mal približne 13 798 dolárov, asi 12 019 eur.
„Investor, ktorý vstúpil na konci roka 2008, pritom netrafil dno a ešte čelil ďalšiemu poklesu na začiatku roka 2009. Za celú finančnú krízu stratil MSCI World od vrcholu po dno takmer 58 percent. Napriek tomu mal na konci sledovaného obdobia vyššiu hodnotu investície než investori, ktorí vstup odložili,“ zdôrazňuje analytik Amundi.
Pri dlhom investičnom horizonte je podľa neho ťažké stavať stratégiu na hľadaní ideálneho okamihu vstupu. Trhy sa podľa neho často začnú zotavovať skôr, než sa zlepšia ekonomické údaje. Čakanie na väčšiu istotu teda nemusí znamenať, že človek nakúpi lacnejšie.
Ani investor, ktorý vstúpil na konci roka 2008, pritom netrafil najnižšie ceny. Trhy klesali ešte na začiatku nasledujúceho roka. Potom sa však začali dvíhať skôr, než zmizli všetky obavy z finančnej krízy. „Popri možnosti ďalšieho poklesu existuje aj riziko, že investor vynechá časť následného zotavenia,“ dodáva Dvořák.
Ktoré peniaze majú zostať na účte
Z uvedených výpočtov nevyplýva, že by ste mali okamžite previesť všetky úspory do akcií. Peniaze na bežné výdavky a finančná rezerva majú zostať ľahko dostupné. Investovať možno iba to, čo človek nebude dostatočne dlho potrebovať.
„Peniaze na bežnom účte sú v poriadku, ak ich plánujeme použiť v najbližších dňoch. Ak nie, mali by byť aspoň na sporiacom účte,“ zhŕňa Urbánek.
Inak by pritom mali byť uložené peniaze na kúpu bytu o dva roky a inak úspory na dôchodok o 30 rokov. Čím skôr ich budete potrebovať, tým menej si môžete dovoliť riskovať, že ich hodnota práve v čase výberu klesne.
Dlhodobá investícia by mala byť podľa analytikov rozložená medzi väčší počet firiem, krajín a odvetví. Kto sa bojí vložiť väčšiu sumu naraz, môže ju investovať postupne. Pravidelné nákupy nechránia pred stratou, ale znižujú význam jediného dňa, keď človek vstúpi na trh.