Index obývateľnosti priniesol výrazné zmeny a mestá v Perzskom zálive doplatili na konflikt s Iránom. Ktoré regióny zažívajú neočakávaný kvalitatívny rast?
V globálne rešpektovanom rebríčku obývateľnosti aktuálne dochádza k výrazným posunom. Zoznam hodnotiaci kvalitu života a podmienky na bývanie v mestách po celom svete odhalil viacero prekvapení. Nové trendy sa odzrkadlili v zásadných zmenách v jeho poradí.
Ešte nedávno bol región Perzského zálivu pre expatov všetkým. Ponúkal klimatizované nákupné centrá, kvalitné školstvo, nízke dane a vysokú mieru bezpečnosti, o akej mohli mestá v iných oblastiach len snívať. Konflikt s Iránom však zmenil jeho vnímanie ako celku a najnovší rebríček to potvrdzuje svojimi číslami. Žiadny iný región sveta tento rok nezaznamenal taký prepad kvality života.
Zmeny na stupnici začali ovplyvňovať život tisíckam ľudí a rast kvality života zaznamenávajú nové destinácie. V ktorých mestách sa dnes teda oplatí žiť?
Výsledky každoročne zverejňovaného indexu obývateľnosti – Global Liveability Index – spoločnosti Economist Intelligence Unit pomerne prekvapili. Analytická jednotka spätá s magazínom The Economist vedie rebríček, ktorý hodnotí 173 miest sveta v piatich kategóriách. Patrí medzi ne zdravotníctvo, kultúra a životné prostredie, vzdelávanie, infraštruktúra a stabilita.
Údaje z indexu firmy využívajú aj pri určovaní príplatkov za sťažené životné podmienky pre zamestnancov vysielaných do zahraničia. Konkrétne poradie miest má preto reálny finančný dosah na tisíce ľudí po celom svete.
Otázka, kde sa dnes žije najlepšie, nepredstavuje zbytočné akademické cvičenie. V čase, keď firmy globálne presúvajú talenty a rodiny zvažujú emigráciu, index priamo ovplyvňuje rozhodnutia o investíciách do nehnuteľností, expanzii firiem, ako aj o tom, kam juniorní špecialisti smerujú svoju kariéru.
Zmeny v rebríčku sú preto určitým predstihovým ukazovateľom, ktorý môže signalizovať širšie ekonomické a bezpečnostné trendy ešte predtým, než sa dostanú do hlavných správ.
Pokuta za nestabilitu
Jedno z prekvapení tohtoročného vydania predstavuje pomerne výrazný prepad miest v Perzskom zálive. Hlavné mesto Ománu – Maskat – kleslo až o14 priečok na 123. pozíciu.
Ide o najväčší medziročný pokles spomedzi všetkých 173 sledovaných miest. Hlavný dôvod zmeny ratingu predstavuje séria útokov, ktoré zasiahli región po eskalácii konfliktu s Iránom.
Foto: Pexels.
Ománsky Maskat „zaknihoval“ najvýraznejší pokles v rebríčku.
Foto: Pexels.
Prepad pozícií zaznamenala aj katarská Doha. Dlhodobo obľúbená destinácia pre expatov stratila sedem priečok a klesla na 108. miesto. Ani ďalšie známe mestá regiónu sa však poklesu nevyhli.
Dubaj aj Abú Zabí si pohoršili o štyri miesta, na 79. a 76. priečku. Ide o citeľný obrat pre destinácie, ktoré ešte donedávna patrili medzi najžiadanejšie ciele pre zahraničných profesionálov práve vďaka kombinácii bezpečnosti, nízkych daní a luxusu.
Vojnový konflikt tak ukázal, že aj zdanlivo stabilný a bohatý región dokáže stratiť dôveru investorov aj rezidentov prekvapivo rýchlo.
Damask zostáva na chvoste
Na konci rebríčka sa situácia takmer nemení. Sýrsky Damask, ktorý dlhodobo trpí následkami vojny, obsadzuje poslednú priečku už 13. rok po sebe.
Ďalšie hlavné mesto poznačené konfliktom, iránsky Teherán, klesol o dve miesta. Dostal sa tak medzi desiatku najhorších miest na život. Spoločným menovateľom najhorších umiestnení zostáva dlhodobá vojenská a politická nestabilita, ktorú ani prípadné hospodárske zlepšenia nedokážu dostatočne vykompenzovať.
Čína naberá tempo
Zatiaľ čo Blízky východ stráca body, Čína patrí medzi najväčších ťahúňov rastu. Po rokoch masívnych verejných investícií si v podstate každé čínske mesto zaradené do indexu polepšilo v kategórii zdravotnej starostlivosti.
K zlepšeniam prispelo rozšírené zdravotné poistenie a postup smerom k vládnemu cieľu, aby mal každý obyvateľ zdravotnícke zariadenie dostupné do 15 minút chôdze. Navyše, nákupné centrá v čínskych mestách dokážu konkurovať aj dubajským.
Krajinu však stále brzdí kombinácia rozsiahleho dohľadu nad obyvateľmi a pretrvávajúcich environmentálnych problémov. Čína sa dlhodobo umiestňuje aj medzi najhoršie hodnotenými krajinami v indexe demokracie.
Zlepšenie zdravotníctva a infraštruktúry však samo osebe pravdepodobne nebude stačiť na výraznejšiu nápravu atraktivity čínskych miest pre zahraničných pracovníkov. Expati zo západu totiž uprednostňujú politickú slobodu a otvorenosť.
Zdroj: EIU.
Najväčšie zmeny v indexe kvality života v mestách, 2025 a 2026.
Zdroj: EIU.
Európa na vrchole
Na špici rebríčka nenastali zásadné zmeny. Dánska Kodaň obhájila prvenstvo už druhý rok po sebe. Tesne tak predbehla rakúsku Viedeň a austrálsky Melbourne, ktoré si delia ďalšie priečky.
Foto: Pexels.
Pohľad na kanál v Kodani s typickou nábrežnou architektúrou.
Foto: Pexels.
Kanadský Vancouver na deviatom mieste zostáva jediným severoamerickým mestom v prvej desiatke. Tokio, na desiatej pozícii, je zas jedinou megametropolou, ktorá sa do najlepšej desiatky vôbec dostala.
Preťažená doprava a vyššia kriminalita totiž bežne stláčajú skóre najväčších a najľudnatejších miest sveta nadol, bez ohľadu na ich ekonomickú silu.
EIU
Najlepšie a najhoršie hodnotené mestá na život. Zdroj: EIU.
Prekvapivá rýchlosť zmien
Tohtoročné výsledky ukazujú, že obývateľnosť nie je nemenná veličina. Kvalita života v mestách sa dokáže meniť rýchlejšie, než možno predpokladať.
Geopolitický konflikt dokáže v priebehu jediného roka výrazne zhoršiť postavenie dovtedy atraktívnych destinácií. V tomto prípade došlo k strate povesti celého regiónu, ktorý sa sústredil na bezpečnosť a luxus.
Naopak, dlhodobé investície do zdravotníctva a infraštruktúry, ako ich robí Čína, dokážu postupne meniť vnímanie krajín, ktoré predtým stáli mimo záujmu väčšiny expatov. Pre firmy aj investorov ide o významnú pripomienku, že geopolitické riziko a infraštruktúrne zmeny treba prehodnocovať priebežne.