Z Theranosu urobila firmu za miliardy, hoci jej prelomová technológia nefungovala. Elizabeth Holmes dnes sedí vo väzení, nový dokument však znovu otvára príbeh jednej z najväčších investičných káuz modernej éry.
Roky vodila za nos novinárov prestížnych denníkov, ale aj skúsených investorov, ako sú zakladateľ databázového gigantu Oracle Larry Ellison, Tim Draper či mediálny magnát Rupert Murdoch. Naleteli jej napokon aj vrcholoví politici a dokonca jedna rešpektovaná profesijná asociácia. Elizabeth Holmes si momentálne odpykáva 11-ročný trest, jej príbeh však opäť plní titulky novín.
Keď podvod praskol, zakladateľke Theranosu Elizabeth Holmes hrozilo až 20 rokov za mrežami. Napokon ju na prelome rokov 2022 a 2023 súd odsúdil na 11 rokov a tri mesiace väzenia. Jej povesť však definitívne skončila v troskách. Federálne súdy potrestali nielen ju, ale aj jej bývalého obchodného partnera a priateľa Ramesha Balwaniho, ktorý si za podvody na investoroch a pacientoch odpykáva takmer 13-ročný trest.
Príbeh Elizabeth Holmes sa v týchto dňoch opäť vracia do centra svetového diania. Filmové štúdio A24 nečakane prišlo takmer s trojhodinovým dokumentom You Can See Everything (Môžete vidieť všetko) od režisérov Nathana Fieldera a Lancea Oppenheima.
Film začína sledovať Holmes 34 dní pred nástupom do väzenia, nakrúcanie sa však napokon natiahlo na celé tri roky. Dokument premietli ako utajené prekvapenie na nedávnom filmovom festivale Telluride, kde sa dočkal nadšených reakcií. Do kín oficiálne vstúpi 16. októbra.
Trailer zachytáva krátky rozhovor medzi Holmes a filmárom Nathanom Fielderom, známym svojimi satirickými a zámerne rozpačitými dielami. Za dva dni si ho pozreli štyri milióny ľudí.
História Theranosu je príbehom zo sveta umelo udržiavaných nízkych výnosov, v ktorom sa už všetci prestali báť aj tých najrizikovejších investícií. Tam, kde sa prihliadanie na fundamenty považuje za nezmyselnú spiatočníckosť, vzniká veľa priestoru pre podvodníkov – a prázdne schránky firiem stojacich iba na drahom marketingu a lacných peniazoch.
Ľudia túžia po hrdinoch. Atraktívna, výrečná Američanka s túžbou zmeniť svet, ktorá sa na strednej škole sama naučila po mandarínsky a neskôr získala štipendium na Stanfordovej univerzite, hoci ju po krátkom čase opustila, vytvárala ideálny obraz. O tom, že je predurčená na niečo veľké, bola napokon podľa vlastných slov presvedčená už od deviatich rokov.
Určite však nepredpokladala, že tým „veľkým“ bude jeden z najväčších investičných podvodov modernej histórie.
Elizabeth Holmes si od začiatku kariéry spoluzakladateľky Theranosu cielene pestovala imidž kreatívneho génia. Nosila roláky ako Steve Jobs, od ktorého odkukala aj zariadenie kancelárie, a na verejnosť púšťala detaily zo svojho detstva, ktoré dopĺňali obraz zázračného dieťaťa. Do príbehu dobre zapadal aj ďalší faktor: všeobecné presvedčenie, že medicínske technológie sú ospalým a prehnane regulovaným odvetvím.
Z toho potom vychádzala aj viera, že aj tento biznis čaká na svojho „narušiteľa“. Obraz zafungoval a investori šikovnej manipulácii uverili. Holmes sa ako polovičná majiteľka spoločnosti, ktorá sľubovala revolúciu v testovaní krvi, stala najmladšou americkou miliardárkou, ktorá si majetok vybudovala vlastným podnikaním.
Jej majetok sa pred siedmimi rokmi odhadoval v prepočte približne na 4,5 miliardy eur. Dnes nemá nič – rovnako ako jej investori.
Revolúcia, ktorá sa nekonala
Theranos pracoval na vývoji zariadenia Edison, ktoré z medicínskeho hľadiska sľubovalo prakticky zázraky. Z niekoľkých kvapiek krvi získaných pichnutím do prsta malo zvládnuť to isté ako zložité skríningové testy, na ktoré sú potrebné oveľa väčšie odbery.
Testy mali byť schopné odhaliť prakticky čokoľvek, na čo si spomeniete. Od hladiny cholesterolu cez HIV pozitivitu až po rakovinu. Malo to jediný háčik. Nikto netušil, ako má zázračná technológia fungovať, pretože zrejme nikdy vôbec neexistovala – ako napokon usúdila americká Komisia pre cenné papiere a burzy.
To však v roku 2003, keď spoločnosť vznikla, nikto nevedel. Vďaka tajnostkárskej politike šéfky Theranosu to navyše množstvo ľudí netušilo ani o 11 rokov neskôr, keď už firma objektívne smerovala nadol.
Začiatok bol nevinný. Holmes, ktorá bola v roku 2003 študentkou chemického inžinierstva na Stanfordovej univerzite, školu opustila a s tichou podporou svojho profesora založila startup, ktorý mal rozvíriť stojaté vody zdravotníctva. Inšpirovať ju mal prastarý otec Christian Holmes, inžinier a lekár, po ktorom je pomenovaná nemocnica v Cincinnati.
Mladej žene na začiatku zahral do karát banálny ľudský strach z injekčnej ihly. Intuitívne cítila, že zariadenie, ktoré by túto nepríjemnosť úplne odstránilo z lekárskej diagnostiky, by malo veľký potenciál. Napokon sa ukázalo, že malo prinajmenšom potenciál postupne vytiahnuť z vreciek rizikových investorov sedemsto miliónov dolárov, teda približne 606,5 milióna eur.
Prvé desaťročie fungovala firma takmer v úplnom utajení a investori do nej mohli vstúpiť iba vtedy, ak sa zmierili s tým, že do know-how Holmes neuvidia. Napriek tomuto prvému varovnému signálu sa spoločnosť vyšplhala na hodnotu deväť miliárd dolárov, približne 7,8 miliardy eur. Stačilo ponúknuť mediálne príťažlivú líderku, ilúziu dokonalého produktu a pohotové výhovorky na všetky nepríjemné otázky.
Nad čím zostáva rozum stáť, je zoznam investorov, ktorých sa mladej zakladateľke podarilo oklamať. Kým v novšom, ale inak veľmi podobnom prípade startupu na elektrické ťahače Nikola Motors cielil marketing firmy priamo na neskúsených investorov z investičných aplikácií, Theranosu uverili práve mocní a úspešní.
Boli medzi nimi majitelia reťazca Walmart so 150 miliónmi dolárov, teda približne 130 miliónmi eur, britský mediálny magnát Rupert Murdoch so 121 miliónmi dolárov, asi 104,8 milióna eur, či bývalá americká ministerka školstva Betsy DeVos so sto miliónmi dolárov, približne 86,6 milióna eur. Na investíciu sa nechala zlákať aj venture kapitálová spoločnosť Draper Fisher Jurvetson, ktorá stála pri zrode Skype, Tesla Motors či SpaceX.
V roku 2007 firma predstavila svoj hlavný a investorom dlho sľubovaný produkt: nové zariadenie na testovanie krvi Edison. Trh toto gesto ocenil a hodnota spoločnosti zrazu dosiahla dvesto miliónov dolárov, teda približne 173,3 milióna eur.
Ani o 12 rokov neskôr však technológia nevykazovala nijaké uspokojivé výsledky. Holmes sa preto musela uchýliť k triku. Testy, ktoré firma komerčne poskytovala, napokon musela vykonávať klasickými metódami na bežne dostupných prístrojoch. Naďalej robila aj vlastné testy, tie však rozhodne nevynikali presnosťou.
Kritické hlasy ešte na nejaký čas umlčal efekt snehovej gule. S rastúcim objemom kapitálu a mediálnej pozornosti sa napríklad objavilo množstvo kliník, ktoré chceli testy Theranosu ponúkať. Úlohu zohrala aj cena.
Kým bežné krvné testy stáli okolo 50 dolárov, teda približne 43,30 eura, Theranos sľuboval to isté za necelé tri doláre, približne 2,60 eura. Holmes tak ako mladá geniálna podnikateľka s majetkom okolo 4,5 miliardy dolárov, teda približne 3,9 miliardy eur, naďalej plnila stránky časopisov s lesklými obálkami a publicistické relácie ekonomických médií. Dotiahla to dokonca až k titulu Businessperson of the Year magazínu Fortune.
Čas však plynul a finálny produkt stále nikde. Napokon prišla nešťastná chvíľa, keď už inokedy dokonale pohotová Holmes nedokázala ďalej kľučkovať a musela vysvetliť aspoň základný princíp tak dlho vyvíjanej zázračnej technológie.
„V prístroji prebehne chemická reakcia a jej interakcia so vzorkou vytvorí signál, ktorý sa preloží do výsledku posudzovaného certifikovaným laborantom,“ pokúsila sa zo situácie vykľučkovať. Spustila tým však ešte väčšiu vlnu pochybností.
V roku 2015 zaujal stanfordského profesora Johna Ioannidisa fakt, že Theranos dovtedy nezverejnil nijaký recenzovaný výskum. O svoj postreh sa neváhal podeliť s časopisom Journal of the American Medical Association a pribúdajúce pochybnosti vyburcovali k činnosti investigatívnych novinárov.
V tom istom roku denník The Wall Street Journal doslova chrlil sériu investigatívnych článkov, ktoré s pomocou whistleblowerov odhaľovali čoraz ďalších kostlivcov v skrini Theranosu. Holmes sa pokúsila ďalšie publikovanie zastaviť priamo cez Murdocha, ktorý denník vlastní. V tomto prípade sa však prerátala.
Ak je totiž Murdoch na niečo skutočne hrdý, je to jeho mediálne impérium. Džin bol vypustený z fľaše a o rok neskôr už bola firma v hľadáčiku SEC, amerického úradu pre kontrolu liečiv aj vládnej agentúry CMS pre zdravotnícke služby.
Vyšetrovanie vyústilo do obvinenia Theranosu, Holmes a prezidenta firmy „Sunnyho“ Balwaniho, že od investorov podvodom vylákali stovky miliónov dolárov, viac než desaťročie zahmlievali skutočné schopnosti svojich technológií a klamali aj o získaných zákazkách.
S úradmi to v prvom kole dopadlo ešte pomerne dobre. Holmes súhlasila s pokutou pol miliardy dolárov, teda približne 433,2 milióna eur, vzdala sa akcií Theranosu, ktorých vlastnila 18,9 milióna, a zaviazala sa, že 10 rokov nebude stáť na čele verejne obchodovanej spoločnosti. Výmenou sa vyhla okamžitému väzeniu – a keďže Theranos bol súkromnou firmou, mohla zostať aj na jeho čele.
Zároveň nezaháľala, oslovila investorov so žiadosťou o ďalšie peniaze a akýmsi zázrakom sa jej skutočne podarilo získať kapitál, ktorý spoločnosť ešte chvíľu udržal nad vodou. Štvrtého septembra 2018 však definitívne prišiel zlom.
Spoločnosť rozoslala investorom oznámenie, že po všetkom úsilí nájsť kupca zastaví činnosť a zostávajúce aktíva a hotovosť uvoľní veriteľom. Zamestnancov prepustili už k 31. augustu, výnimkou bola správna rada, nový generálny riaditeľ David Taylor a časť podporného personálu, ktorý zostal na výplatnej listine ešte niekoľko dní.
Dali sa ružové okuliare zložiť včas?
Kým pred šiestimi rokmi The Wall Street Journal definitívne verejne spochybnil technológiu Edison, verejný obraz firmy tvoril predovšetkým mediálny portrét jej riaditeľky ako Steva Jobsa v sukni. Oklamať sa podarilo nielen médiá a investorov bez skúseností v medicínskych technológiách, ale aj jednu profesijnú asociáciu.
Arizona Bioindustry Association udelila Theranosu titul Arizona Bioscience Company of the Year za rok 2015, čím spoločnosti pomohla aspoň dočasne obnoviť narušenú povesť. Mali sa za takých okolností oklamaní investori čoho chytiť?
Pomyselných varovných signálov okolo Theranosu od začiatku viselo veľa. To, že s prelomovou technológiou prišla bývalá študentka Stanfordu s jediným dokončeným ročníkom a nulovými znalosťami v odbore svojho podnikania, bol iba prvý z mnohých. Rovnako podozrivá bola aj druhá osoba vo vedení spoločnosti – Ramesh Balwani.
Ani nijaký ďalší kľúčový člen pôvodného manažmentu nepochádzal zo zdravotníctva alebo z oblasti zdravotníckych zariadení. Zvláštne bolo aj to, že nijaký investor nedostal povolenie prezrieť si prístroje spoločnosti a dlho sľubované správy o výsledkoch výskumu nikdy neukázali investorom ani verejnosti.
Firma si navyše obľúbila právne zastrašovanie bývalých aj súčasných zamestnancov, čo však vyšlo najavo až neskôr. Investorom však mohla byť od začiatku podozrivá skutočnosť, že Holmes kontrolovala 99 percent hlasovacích práv, takže správna rada nemala nad firmou prakticky nijakú kontrolu.
Samotná rada sa síce skladala z niekoľkých zvučných mien – bývalého ministra zahraničných vecí Georgea Shultza či generála Jamesa „Mad Dog“ Mattisa –, vždy však išlo o hviezdy, ktoré už mali svoje najlepšie roky za sebou.
Ťažko uveriť, že by si spomínané varovné signály inak obozretní investori a skúsení biznismeni nevšimli. Ponúka sa tak jediné vysvetlenie: kognitívne skreslenie vyplývajúce z prirodzenej ľudskej tendencie veriť silným hrdinským príbehom. Tie nás napokon držia nad vodou už od drsných počiatkov civilizácie.
Ak je príbeh dobrý, často sme ochotní nevidieť nič, čo do nášho idealizovaného obrazu nezapadá. Holmes taký príbeh ponúkla na kľúč. Nečudujme sa, že ho toľko ľudí zhltlo – jednoducho stále chceme veriť na zázraky.