Flock Safety rozmiestnil za necelé desaťročie 120-tisíc kamier a jeho systém dnes používa približne 40 percent amerických policajných zložiek. S rastom siete však pribúdajú omyly, prípady zneužitia aj právne spory.
Má pomáhať chrániť deti aj majetok, polícia ho však využíva aj na sledovanie protestujúcich a trestanie nevinných. Naprieč Spojenými štátmi vyrástol za niekoľko rokov systém inteligentných a takmer všadeprítomných kamier podobný tomu v komunistickej Číne. Kto za ním stojí a prečo z neho majú obavy Američania naprieč politickým spektrom?
Keď Canyen Ashworth minulý rok videl, akým spôsobom americké protiimigračné úrady vykonávajú zásahy a ako na ne reaguje miestna polícia, rozhodol sa využiť svoje právo na slobodu prejavu a napísal komentár do miestnych novín v Kansase.
Policajný zbor sa ho však za kritiku rozhodol potrestať. V snahe spojiť ho s človekom, ktorý po meste vylepoval plagáty namierené proti zásahom voči migrantom, naňho založil spis a vyhlásil po ňom pátranie. Policajti následne využili kamerový systém Flock s umelou inteligenciou a bez súdneho povolenia sledovali Ashworthov pohyb najmenej 150-krát.
Dnes je to už takmer zabudnutý prípad, ktorý v amerických médiách striedajú ďalšie a ďalšie prípady zneužitia systému. Spoločnosť Flock Safety je pritom bez preháňania priekopníkom – nijakej inej firme v dejinách Spojených štátov sa nepodarilo za necelé desaťročie rozmiestniť po krajine 120-tisíc kamier a zároveň zjednotiť tamojšiu polarizovanú spoločnosť. Flock totiž nenávidia ľudia naprieč politickým spektrom.
Princíp je pritom jednoduchý. Kamery majú oficiálne slúžiť najmä na čítanie evidenčných čísel vozidiel a rozpoznávanie ich špecifických znakov, napríklad modelu, farby či prasknutého nárazníka. Ak potom polícia pátra napríklad po človeku, ktorý uniesol dieťa, a má iba neúplné indície, môže ich zadať do systému a ten vyhľadá, o koho pravdepodobne ide. Dokáže pritom sledovať aj pohyb vodičov mimo automobilov.
Práve pomoc najzraniteľnejším je základom marketingovej stratégie Flocku. „Nepoznám väčšie poslanie než zachraňovať naše deti,“ napísal na sociálnej sieti X zakladateľ spoločnosti a ďalších technologických startupov Garrett Langley. „To dáva zmysel, chcem, aby boli moje deti v bezpečí,“ citoval zasa údajné myšlienky rodičov vo chvíli, keď pochopia, na čo kamery slúžia.
Že takéto apely fungujú, vidieť na finančných výsledkoch spoločnosti. Flock je síce súkromná firma a nezverejňuje štvrťročné výsledky hospodárenia, jej už 11. investičné kolo však prinieslo päťsto miliónov dolárov, teda približne 433,4 milióna eur. Americké médiá na jeho základe oceňujú spoločnosť na 8,3 až 8,4 miliardy dolárov, približne 7,2 až 7,3 miliardy eur. Zdroj uvádza aj prepočet okolo 175 miliárd českých korún, čo zodpovedá približne 7,2 miliardy eur. Vzhľadom na doterajší úspech sa preto špekuluje aj o možnom vstupe spoločnosti na burzu v nasledujúcich rokoch.
Flock zarába na bezpečnostnom predplatnom. Približne za 50-tisíc českých korún ročne, teda asi 2 060 eur, poskytne jednu kameru, jej údržbu aj systém s umelou inteligenciou, ktorý policajti používajú. Celá sieť je pritom prepojená, takže všetky údaje smerujú najprv do centrály spoločnosti. Policajt v Texase tak môže s príslušným povolením sledovať pohyb automobilu v New Yorku.
Systém, ktorý kritici označujú za „Veľkého brata“, má slúžiť predovšetkým na odrádzanie zločincov od páchania trestnej činnosti. Sľubom spoločnosti však verí čoraz menej Američanov. Prispievajú k tomu medializované prípady, keď policajti považujú údaje poskytnuté systémom za neomylnú pravdu a v dôsledku toho terorizujú nevinných ľudí.
Zažil to napríklad starší pár, ktorý viezol svoju trojročnú vnučku k lekárovi. Polícia z ničoho nič obkľúčila ich automobil a namierila na nich zbrane. Starých rodičov spútala na asfalte a vystrašené, plačúce dieťa nechala osamote v aute.
Dôvod? Kamera nesprávne prečítala evidenčné číslo vozidla a policajti sa nenamáhali overiť, či bol záver umelej inteligencie správny. A nejde o ojedinelý prípad. Podľa amerického Inštitútu pre spravodlivosť ide o čoraz častejší jav, ktorý sa iba do júna zopakoval 33-krát.
Mnohokrát to však dopadlo ešte horšie. Lindsey Isaacs napríklad skončila na 13 dní vo väzení, pretože kamery Flock zachytili jej čierny Dodge Durango niekoľko kilometrov od miesta, kde pri dopravnej nehode zahynuli štyria ľudia.
Aký bol jej zločin? Nedokázala policajtov presvedčiť, aby vzali do úvahy odlišné evidenčné číslo jej auta, ale ani jeho úplne inú farbu či chýbajúce poškodenie po nehode, ktorú mala údajne spôsobiť.
Polícia sa pritom nemôže vyhovárať na to, že musela konať pod časovým tlakom. Prvého pol roka vyšetrovania nechala ženu na slobode a iba jej zhabala auto. Zvrat nastal až vtedy, keď žena zažalovala políciu za neoprávnené zadržiavanie vozidla. Až potom ju policajti s odvolaním na údaje z kamier Flock zatkli.
V správe potom príslušníci bezpečnostných zložiek nepravdivo uviedli, že poškodenie auta zodpovedá následkom katastrofickej nehody. Zodpovední policajti dostali platené voľno, kým sa prípad, ktorý otriasol americkými médiami, vyšetruje.
Flock vyvoláva medzi Američanmi odpor aj preto, že úzkej skupine ľudí poskytol špionážny nástroj, ktorý sa mnohí z nich neboja používať ani na súkromné účely. Verejnosť sa už dozvedela najmenej o 50 prípadoch, keď policajti využívali alebo mali využívať systém na sledovanie rodinných príslušníkov, bývalých manželiek, priateliek či náhodných ľudí.
Niektoré policajné zbory používajú technológiu aj na monitorovanie ľudí protestujúcich proti vláde Donalda Trumpa. Počas protestov Hands Off, 50501 a No Kings napríklad polícia využívala Flock na sledovanie toho, odkiaľ a kam protestujúci cestujú.
Svoju prácu robí dobre
Flock však nemá iba negatíva – svoj sľub chytať predátorov, vrahov a zlodejov podľa mnohých policajtov plní pomerne efektívne. Dnes už jeho služby využíva približne 40 percent všetkých policajných zložiek v Spojených štátoch a tie uvádzajú, že vďaka nemu dokážu riešiť trestné činy oveľa rýchlejšie.
Štúdia zverejnená v City Journal zasa ukázala, že počas roka po zavedení systému klesol počet krádeží motorových vozidiel približne o 11 percent a počet objasnených prípadov vzrástol o 16 percent.
Nie všetci policajti však Flock vychvaľujú. Tí v kalifornskom Roseville si vypracovali vlastnú analýzu, podľa ktorej systém nesprávne rozpoznal evidenčné číslo v 71 percentách z 1 427 upozornení na podozrivé vozidlá. O analýze informoval Business Insider.
Ľuďom prekážajú aj praktiky spoločnosti, ktoré sa často pohybujú na hranici zákona. Firma napríklad tvrdí, že údaje neposkytuje protiimigračným úradom, poskytuje ich však policajným zborom, ktoré s týmito úradmi spolupracujú, takže imigračné orgány ich podľa kritikov aj tak využívajú. Spoločnosť už preto čelí niekoľkým žalobám, keďže štáty ako Kalifornia takýto postup výslovne zakazujú.
Flock navyše nezostáva iba pri sledovaní automobilov, ale svoju rozsiahlu monitorovaciu sieť postupne zdokonaľuje. Veľký odpor vyvolalo napríklad zavedenie audiosenzorov, ktoré majú rozpoznávať ľudský krik, čím spoločnosť obchádza zákony zakazujúce plošné odpočúvanie.
Aj pre tieto praktiky množstvo obcí ukončilo alebo nepredĺžilo zmluvy na kamerový systém. Flocku to však zjavne príliš neprekáža. Keď napríklad mesto Grass Valley v Kalifornii v auguste kamery odstránilo, spoločnosť ich jednoducho nainštalovala späť.
Littleton v Colorade kamery dočasne zablokoval, Flock však napriek tomu najmenej päť z nich bez upozornenia opäť zapol. Keď Cambridge v štáte Massachusetts nechal deaktivovať 16 kamier, Flock nainštaloval ďalšie dve. Najmenej v troch mestách sa spoločnosť dokonca ani niekoľko mesiacov po ukončení zmlúv neunúvala kamery odstrániť, na čo miestni obyvatelia reagovali zakrývaním sledovacích zariadení vrecami na odpadky.
Panika okolo kamier sa už rozšírila po celých Spojených štátoch, kde vandali zničili desiatky zariadení. Len v auguste prišla aspoň o jednu kameru takmer polovica všetkých štátov federácie. Páchatelia kamery sprejujú, narážajú do nich autami alebo po nich strieľajú.
Prispievajú k tomu čoraz dystopickejšie predstavy, ktoré sa medzi Američanmi šíria. Ľudia sa napríklad často domnievajú, že kamery dokážu rozpoznávať tváre, sledujú ľudí v reálnom čase, automaticky udeľujú pokuty alebo že sa k ich záznamom dostanú súkromné susedské združenia.
Hoci to – prinajmenšom zatiaľ – nie je pravda, nenávisť voči Flocku sa šíri bez ohľadu na politické názory Američanov. Len počas jediného augustového týždňa sa k organizáciám vystupujúcim proti spoločnosti pridalo 25-tisíc ľudí a čoraz hlasnejšie protesty si začínajú všímať aj politici.
Z demokratov sa proti firme postavil napríklad senátor Bernie Sanders, guvernér Pensylvánie Josh Shapiro či kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortez. Proti sú však aj niektorí republikáni, ktorí inak podporujú posilňovanie právomocí polície.
Texaský guvernér Greg Abbott napríklad nariadil zastaviť využívanie štátnych prostriedkov na Flock a floridský guvernér Ron DeSantis prikázal odstrániť sledovacie zariadenia zo štátnych ciest a označil systém za „vymknutý spod kontroly“. Obavy z neho majú aj organizácie na ochranu práva vlastniť zbrane, podľa ktorých by mohol štátu v budúcnosti poslúžiť na odzbrojovanie Američanov.
Znepokojenie vyvoláva aj rýchle rozširovanie kamier pred nadchádzajúcimi voľbami. Aktivistické skupiny sa obávajú, že systém, ktorý už dnes polícia využíva na sledovanie ľudí protestujúcich proti vláde Donalda Trumpa, by bezpečnostné zložky mohli použiť prinajmenšom na zastrašovanie voličov.
Tieto obavy posilňujú aj posledné výroky prezidenta, ktorý varoval, že ak jeho strana voľby nevyhrá, on sám príde o moc. Svojim podporovateľom zasa povedal, že ak nepôjdu voliť, čaká ich posmrtný život v pekle.
Rozpaky vyvoláva aj skutočnosť, že Trump sa nepridal k svojim politickým spojencom a systém neodsúdil. Takmer pred mesiacom povedal, že si názor na Flock premyslí a oznámi ho v priebehu nasledujúcich niekoľkých týždňov, doteraz sa však nevyjadril.
