Situácia na fronte sa pre Ukrajinu zlepšila, ekonomické a politické riziká však rastú. Historik Niall Ferguson vysvetľuje, prečo môže byť ďalšia fáza vojny rozhodujúca a aké ústupky by si mohol vyžiadať mier.
Ukrajina zastavila ruskú ofenzívu, stala sa svetovým lídrom vo vojne dronov a dnes zasadzuje Rusku bolestivé údery stovky kilometrov za frontovou líniou. Znamená to, že je bližšie k víťazstvu? Niall Ferguson vysvetľuje, prečo Rusko začína pociťovať skutočné náklady vojny, aké ústupky sa môžu stať cenou mieru a aké signály sa oplatí sledovať, aby sme zistili, kto sa ako prvý približuje ku kritickému bodu.
Riziko vyčerpávacej vojny spočíva v tom, že každá strana má svoju hranicu odolnosti, ktorú je ťažké predvídať a ľahké podceniť, varoval pred rokom v rozhovore Niall Ferguson, vedec z Hooverovho inštitútu na Stanfordovej univerzite a Belferovho centra pre vedu a medzinárodné vzťahy na Harvardovej univerzite a zároveň výkonný riaditeľ poradenskej spoločnosti Greenmantle, ktorá sa špecializuje na makroekonómiu a geopolitiku.
Ferguson vo svojich analýzach skúma súvislosti medzi politikou, ekonomikou, sociológiou, technológiami a dokonca aj náboženstvom. Patrí medzi najvplyvnejších historikov sveta a nebojí sa ísť proti hlavnému prúdu. Už v roku 2024 vyzýval na ukončenie vojny do jedného roka a víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách považoval pre Ukrajinu za lepší scenár než víťazstvo demokratickej kandidátky Kamaly Harris.
Pred rokom ste varovali, že Západ podceňuje riziko náhleho kolapsu ukrajinskej obrany. Našťastie mali Rusi po roku pravdepodobne najhoršiu jarnú a letnú kampaň. Ako dnes hodnotíte strategickú situáciu Ukrajiny?
Za posledný rok sa Ukrajina na bojisku predviedla výborne. Územné zisky Ruska boli v porovnaní s rokom 2025 minimálne a straty presahovali 40-tisíc ľudí mesačne – to je ohromujúce číslo. Ukrajinské ozbrojené sily si za tento výsledok zaslúžia uznanie.
Do veľkej miery je to zásluha technologického pokroku. Ukrajina sa stala svetovým lídrom v oblasti obranných technológií, predbehla Spojené štáty vo vedení vojny pomocou dronov aj v ďalších oblastiach vrátane využitia umelej inteligencie.
Zlou správou uplynulého roka je sklamanie z prezbrojovania Nemecka. Politicky sa Európa uberá smerom, ktorý je pre Ukrajinu nebezpečný: voľby vo Francúzsku s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá Národné združenie a v Nemecku vidíme výsledky AfD v Sasku-Anhaltsku. To nie je dobré a znamená to, že Európa už nie je kľúčovou diplomatickou silou v tejto vojne.
Táto úloha sa opäť vracia Spojeným štátom. Jedinou cestou k ukončeniu vojny je účinné sprostredkovanie zo strany USA spoločne s Britániou, Francúzskom a Nemeckom medzi Ruskom a Ukrajinou. Ekonomická situácia Ukrajiny dnes vyvoláva väčšie obavy než pred rokom. Sčasti preto, že uzavretie čiernomorských trás predstavuje pre Ukrajinu oveľa vážnejší problém než pre Rusko.
Situácia na fronte sa teda vyvinula lepšie, než som pred rokom očakával. V iných oblastiach sa však zhoršila – či už ide o vplyv Európy na výsledok vojny, alebo o ekonomickú rovnováhu medzi Ukrajinou a Ruskom.
Rusko toto leto vystupňovalo leteckú vojnu útokmi balistickými raketami a dronmi Shahed. Smeruje vojna k niečomu podobnému iránsko-irackej „vojne miest“? Alebo, ako varuje Eric Schmidt, k totálnej vojne, v ktorej sa každý cieľ stáva potenciálnym terčom útoku?
Dôležité je, že Ukrajina na túto eskaláciu odpovedala vlastnou vzdušnou ofenzívou proti cieľom v Rusku. Útočí na ropné rafinérie viac ako dvetisíc kilometrov vo vnútrozemí Ruskej federácie. V istom zmysle je to „oko za oko“, ale eskalácia vzdušnej vojny je mimoriadne deštruktívna.
Pozitívom je, že náklady vojny začali Rusi pociťovať oveľa výraznejšie než pred rokom. Benzín je drahý alebo ťažko dostupný. Obyvatelia Moskvy a Petrohradu si náklady vojny uvedomujú oveľa viac než pred rokom. Na druhej strane sú Ukrajinci vystavení raketovým a dronovým útokom viac než pred rokom a systémy protivzdušnej obrany sú preťažené.
To sú dva argumenty v prospech toho, aby sa vážne začalo uvažovať o rokovaniach. Ani jedna strana si nemôže dovoliť pokračovať v tejto vojne ďalší rok. Predstavitelia Spojených štátov – Ratcliffe, Kushner a Witkoff – sa to pokúšali vysvetliť Putinovi: predlžovanie vojny nie je v záujme Ruska a Moskva by mala vážne zvážiť trojstranné rokovania.
Takéto rozhovory by sa mohli začať možno už budúci mesiac po voľbách do ruskej Dumy. Vidím teda jasnejšie cesty k mieru než pred rokom. Bude si to však vyžadovať ústupky z oboch strán. Pre sprostredkovateľov je to vážna výzva, hoci v skutočnosti ide o starý problém v dejinách diplomacie.
Skôr než sa dostaneme k rokovaniam, mám otázku k leteckej vojne. Ukrajina žiada povolenie používať Starlink nad Ruskom, aby mohla sledovať odpaľovacie zariadenia balistických rakiet. Keby ste boli na mieste Zelenského, ako by ste presvedčili Elona Muska a Donalda Trumpa?
Takéto veci by sa nemali riešiť verejne. Zelenskyj prirodzene inklinuje k mediálnej diplomacii, pretože je pôvodne umelec. To však nie je správny spôsob komunikácie s Trumpom a Muskom. Viac sa mi páči súčasný prístup Trumpových sprostredkovateľov, ktorí verejne nekomentujú, na čom sa dohodnú v Moskve alebo Kyjive.
Moja rada Ukrajine znie: konajte potichu, nie verejne, pretože to nepomáha. Všetci chápu, aká zraniteľná je Ukrajina voči raketovým útokom. Všetci vedia, ako často k nim dochádza. Každý chápe, že nedostatok rakiet pre systémy Patriot výrazne komplikuje obranu. Verejným vyžadovaním vyhlásení však veci pravdepodobne neposuniete dopredu.
Administratíva vo Washingtone má vlastné starosti: voľby, životné náklady, vojnu v Iráne. Čím väčší verejný tlak vyvíjate, tým menej sympatií zostáva v Bielom dome.
Spomenuli ste, že mier by si vyžadoval ústupky z oboch strán. Zdá sa, že Rusko stále necíti dostatočnú bolesť, aby na ne pristúpilo. Ako by mohli Ukrajina a jej spojenci zasiahnuť Rusko ešte tvrdšie?
Rusko má vážne slabé miesta. Ukrajina útočí s podporou amerických spravodajských služieb. Bez podpory Spojených štátov by to nedokázala – a Rusi to tiež vedia. Nepodceňujme teda angažovanosť a pomoc USA v tejto oblasti. Je to najciteľnejší tlak, pretože zasahuje bežných Rusov na ich najcitlivejšom mieste – pri cenách benzínu.
Existujú aj ďalšie možnosti, ale americká administratíva je nervózna z krokov, ktoré by mohli ešte viac zvýšiť ceny ropy. Spojené štáty čelia veľkej kríze, pretože Húsíovia spôsobujú čoraz väčšie problémy pri preprave ropy z Perzského zálivu cez Červené more. Cena ropy je už takmer sto dolárov za barel, teda približne 86,70 eura.
Pre USA je ťažké zvýšiť tlak na Putina bez vedľajších inflačných dôsledkov, ktoré by sa Trumpovi mohli vypomstiť vo voľbách. A práve v tom spočíva problém.
Do Moskvy však dorazil jasný odkaz: „Musíte to ukončiť. Môžeme vám ponúknuť únikovú cestu, ktorá pre vás bude prijateľná. Neskôr už takú možnosť mať nemusíte.“ Myslím si, že presne toto Putinovi odkázali.
Existuje reálna šanca, že Putin neskôr v tomto roku pristúpi na seriózne rokovania. Najťažšie preňho bude priznať, že operácia nedosiahla pôvodné ciele – úplné podriadenie Ukrajiny a jej de facto neutralizáciu. Putinovi zostalo iba niekoľko územných ziskov a prakticky nič viac.
Otázkou pre Ukrajinu však je, či výmenou za bezpečnostné záruky a zachovanie veľkej armády aj v čase mieru pristúpite na určitú stratu územia, aby sa takýto výsledok spečatil. Myslím si, že rokovania sa budú uberať týmto smerom a pre obe strany bude mimoriadne ťažké takéto ústupky prijať. Ale takto sa uzatvára mier.
Ak strany nebudú ochotné pristúpiť na kompromis, vojna bude pokračovať, o rok sa budeme rozprávať znova, na oboch stranách zomrie ešte viac ľudí, ďalšie budovy budú zničené a ukrajinská ekonomika sa môže ešte viac zmenšiť.
Záruky sú aj otázkou dôvery. Ukrajina má trpkú skúsenosť s Budapeštianskym memorandom. Ako si možno byť istý dôveryhodnosťou západných záruk?
Je tu rozdiel. V 90. rokoch a dokonca ani po roku 2014 Európa a Spojené štáty nedoceňovali hrozbu, ktorú Rusko predstavovalo pre ne samotné. Dnes je už zrejmá. Rovnako ako to, že Ukrajina je dôležitou geopolitickou bariérou voči ruským ambíciám. Je v záujme USA aj Európy zabrániť tomu, aby v budúcnosti padla.
Cena ruského úspechu na Ukrajine by bola pre Európu veľmi vysoká. Pred 10 rokmi to európski lídri nechápali, dnes už áno. Motivácia na silnú podporu Ukrajiny, ktorú nezlomí nová ruská agresia, je dnes oveľa výraznejšia než za čias Angely Merkel.
Najlepšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu sú jej vlastné vojenské úspechy. Dokázala, že je vojenskou veľmocou. Ukrajina dnes patrí k technologickej špičke, z čoho profituje celý Západ. Všetci by stratili, keby Rusko Ukrajinu zrazu dobylo.
Najbližšou analógiou je Južná Kórea. Nie úplne, pretože tam sú americké jednotky prítomné takmer natrvalo, ale situácia je podobná. Všetci na Západe profitujú z úspechu Ukrajiny nielen vojensky, ale aj ekonomicky. A všetci prehrajú, ak Rusko o päť až 10 rokov dosiahne to, čo sa mu nepodarilo od roku 2022.
Diplomacia často produkuje papiere. Čítal som však množstvo zmlúv, ktoré nemajú ani hodnotu papiera, na ktorom sú napísané. Medzinárodný poriadok sa mení vtedy, keď sa mení realita. Najväčšou zmenou za posledných štyri a pol roka je, že svet pochopil: Ukrajina je veľký štát a vojenská veľmoc, akých na svete nie je veľa.
Na začiatku vojny to nebolo samozrejmé. Väčšina ľudí na Západe si myslela, že Ukrajina nevydrží ani niekoľko týždňov. Situácia sa zmenila – dnes majú všetci záujem na tom, aby sa Ukrajina hospodársky obnovila, ešte viac zosilnela a bolo ju ťažšie napadnúť.
Pred rokom ste varovali, že každá zo strán môže napokon dosiahnuť kritický bod. Ktoré vojenské, ekonomické alebo spoločenské ukazovatele by ste odporúčali sledovať, aby sme spoznali, či sa Ukrajina alebo Rusko k tejto hranici približujú?
Sú rozdielne, pretože politické systémy oboch krajín sú veľmi odlišné. V Rusku sa oplatí sledovať oligarchov a vplyvných ľudí, ktorí sa začínajú sťažovať. Rovnako silové a podnikateľské elity. Čoraz častejšie tam počuť, že hlavným príjemcom výhod z tejto vojny je Čína.
Objavujú sa povzbudivé náznaky kritiky Putina. To je novinka. Predtým to bolo príliš riskantné, dnes sú ľudia ochotní hovoriť, že pokračovanie vojny je „strategicky nezmyselné“.
Putin raz zomrie. Ukrajina ho prežije. Mier, ktorý vydrží iba päť rokov, môže stačiť, ak Putin počas tohto obdobia odíde. Nemyslím si, že by jeho nástupca urobil z vojny proti Ukrajine prioritu. Celý ruský bezpečnostný aparát má obavy z Číny – s výnimkou Putina.
Na Ukrajine, ktorá je demokraciou, sú problémy iné. Nebezpečenstvo spočíva vo vnútorných rozdeleniach a politickej nestabilite. Je to slabina, na ktorú Putin spolieha. Každý korupčný škandál spôsobí, že sa vo Washingtone ozvú hlasy: „Ukrajinci predsa len nie sú takí dobrí.“
Je pre mňa ťažké posúdiť, aký silný je bojový duch ukrajinskej spoločnosti. Podľa mňa existuje silná vôľa neustupovať Putinovi. Medzi tými, ktorí zostali v krajine, vidieť odhodlanie bojovať. Mnohí ľudia však odišli a premýšľam, koľkí ešte odídu počas nasledujúceho roka.
To všetko spôsobuje, že Ukrajinu je ťažšie hodnotiť. Politická stabilita počas vojny je však pre demokraciu kľúčová. Nemôžete mať hlboko rozdelenú spoločnosť, keď nepriateľ stojí pred bránami.
Spomenuli ste Čínu, ktorej sa v súvislosti s ukončením vojny nevenuje veľa pozornosti. Aké sú ciele a úloha Číny v tejto vojne? Je jej ukončenie možné bez zmeny postoja Pekingu?
Čína zohráva rozhodujúcu úlohu vo vojenskej podpore Ruska. Zároveň hrá dvojitú hru a predstiera neutralitu či záujem o mier.
Čína však má aj vlastné starosti a priority, ktoré sa od Putinových ambícií líšia. Keď sa pozeráme na vojnu na Blízkom východe a potenciálny konflikt okolo Taiwanu alebo Filipín, nie som si istý, či chce Peking naďalej investovať do ruského vojnového úsilia, ktoré podľa všetkého nie je schopné dosiahnuť svoj cieľ. Myslím si, že v Pekingu rastie skepsa voči skutočnej hodnote Putina ako spojenca.
Máte pravdu – Číne sa venuje príliš málo pozornosti. V rozhovoroch o ukončení vojny sa takmer vôbec nespomína, hoci je v tomto príbehu rovnako dôležitá ako Spojené štáty. Bez USA by Ukrajina neprežila prvé dva roky vojny. Bez Číny by Rusko v roku 2026 nedokázalo pokračovať v bojoch.
Spojené štáty a Čína rokujú o mnohých témach počas série samitov Trump – Si Ťin-pching. Jednou z nich musí byť Ukrajina. To vytvára príležitosti, pretože Putin za stolom s Trumpom a Si Ťin-pchingom nesedí.
Pozorne sledujte Čínu a pokúste sa pochopiť, či naozaj profituje z predlžovania tejto vojny. Alebo či sa v Pekingu napokon objaví argument v prospech kompromisného mieru. Odpoveď nepoznám, ale je to absolútne kľúčová otázka.
