Umelá inteligencia potrebuje čoraz viac elektriny a dátových centier. Argentína chce z tejto situácie vyťažiť miliardové investície a ponúka firmám daňové istoty, ktoré majú platiť tri desaťročia.
Západným krajinám dochádza voľná elektrická kapacita aj trpezlivosť s dátovými centrami. Pozornosť technologických gigantov sa preto obracia na málo prebádaný koniec sveta – do argentínskej Patagónie. Tá ponúka vládnu garanciu 30-ročnej daňovej stability, ale aj ideálne podmienky na chladenie serverov. Má to jediný háčik: technologické firmy si budú musieť energiu vyrábať samy.
V Spojených štátoch naráža nekonečná expanzia hyperscalerov – spoločností ako Microsoft, Google či OpenAI – na tvrdú realitu. Miestne siete sú preťažené, obyvateľom rastú účty za elektrinu a environmentálni aktivisti protestujú proti výstavbe nových dátových centier. Technologickí giganti preto obracajú pozornosť na ľudoprázdnu argentínsku Patagóniu.
Ešte nedávno bola Argentína pre zahraničných investorov na okraji záujmu. Krajinu totiž historicky sužuje vysoká inflácia a nepredvídateľné politické prostredie. Všetko však mení prezident Javier Milei, ktorý otvoril krajinu zahraničnému kapitálu, spolu s drsným podnebím juhu.
Patagónia totiž ponúka presne to, čo servery umelej inteligencie potrebujú na prežitie. Mrazivé podnebie, ktoré dokáže prirodzene a takmer zadarmo chladiť prehrievajúce sa procesory, a obrovské prázdne pláne. Ako jedno z najveternejších miest na Zemi zároveň ponúka ideálne podmienky pre veterné elektrárne, ktoré môžu dátové centrá zásobovať energiou.
Hlavné lákadlo sa však skrýva v legislatíve. Argentínska vláda zaviedla takzvaný režim RIGI, teda vládny program stimulov pre veľké investície, ktorý veľkým investorom garantuje 30-ročnú stabilitu. Štát sa zaväzuje, že počas troch desaťročí nezmení investorom sadzbu daní ani colné poplatky. Vláda zároveň technologickým gigantom pevne stanovila daň z príjmov na 25 percent a dala spoločnostiam právo odvádzať svoje investície aj zisky z krajiny späť domov bez toho, aby na to potrebovali súhlas argentínskej centrálnej banky.
Vláda navyše pripravuje režim „Super RIGI“, ktorý by pri investíciách nad miliardu dolárov, znížil daň na iba 15 percent.
„Pred dvoma rokmi by o Argentíne nikto ani necekol,“ zhrnul pre agentúru Reuters bleskovú zmenu nálady na trhu Steve Sasse, viceprezident analytickej spoločnosti Data Center Hawk pre Latinskú Ameriku.
Samotný prezident Javier Milei navyše nič nenechal na náhodu. Aby technologické giganty presvedčil o investíciách v Argentíne, osobne vycestoval do Silicon Valley, kde sa stretol so šéfom OpenAI Samom Altmanom, vtedajším šéfom Applu Timom Cookom či generálnym riaditeľom spoločnosti Meta Markom Zuckerbergom.
Táto ofenzíva zjavne zabrala, keďže OpenAI podpísala s miestnou spoločnosťou Sur Energy predbežnú dohodu o výstavbe dátového centra s kapacitou 500 megawattov. OpenAI plánuje do projektu investovať až 25 miliárd dolárov, teda približne 21,7 miliardy eur.
Bokom nezostáva ani Európa. Poľská spoločnosť Green Capital si v argentínskej Patagónii prenajala 1 300 kilometrov štvorcových pôdy, teda územie väčšie než celé mesto New York. Pripravuje tam projekt za tri miliardy dolárov, približne 2,6 miliardy eur. Projekt má mať kapacitu 300 megawattov.
Plány na nové dátové centrá však narážajú na fyzickú realitu regiónu. Štátna prenosová sústava jednoducho také obrovské zariadenia neutiahne. „Povedať, že máte energiu, jednoducho nestačí. Niekto musí tú infraštruktúru fyzicky postaviť,“ upozornila v rozhovore pre agentúru Reuters Hadassa Lutz, spoluzakladateľka americkej poradenskej spoločnosti Cloud2Ground.
Technologické firmy preto napokon siahajú po riešení, pri ktorom národnú sieť úplne obídu a dátové centrá postavia priamo pri vlastných solárnych a veterných elektrárňach.
