Sucho, prívalové zrážky aj horúčavy budú častejšie a extrémnejšie. Šéf českých meteorológov vysvetľuje, prečo môže v lete vysychať čoraz viac riek a čo musí Česko zmeniť v hospodárení s vodou.
Pred dvoma rokmi som sa s Markom Riederom stretol v jeho kancelárii v komořanskom sídle Českého hydrometeorologického ústavu, aby sme hovorili o ničivých povodniach, ktoré Česko zasiahli v septembri 2024. Dnes sme sa tu stretli znova, aby sme sa ponorili do príčin a dôsledkov tohtoročných vĺn horúčav aj extrémneho sucha, ktoré sužuje celú Európu.
„Oba javy sa striedajú a tým sa vytráca typický priebeh ročných období, na aký sme boli zvyknutí,“ začína rozprávať šéf českých meteorológov, pohodlne usadený na zelenej pohovke. Mark Rieder je pôvodným povolaním hydrológ a dlhé roky dohliadal na jednu z najväčších zásobární pitnej vody v Česku, vodárenskú nádrž na rieke Želivka.
V kombinácii s prístupom k údajom klimatického modelu Perun, ktorý beží na výkonnom počítači vo vedľajšom komořanskom zámočku a niekoľkokrát denne prepočítava, ako bude Česko pod vplyvom klimatickej zmeny vyzerať o sto rokov, by sme v krajine len ťažko hľadali povolanejšieho odborníka, ktorý by čitateľom vedel lepšie priblížiť, v akom stave budú podzemné aj povrchové vody v horizonte nasledujúcich desaťročí.
„Pracovalo sa s troma scenármi klimatickej zmeny: optimistickým, stredným a pesimistickým. Ten optimistický sa už vôbec nepoužíva, pretože je úplne pasé,“ hovorí Rieder s tým, že podľa pesimistického scenára môže z českých riek zmiznúť až polovica ročného odtoku.
„V dôsledku toho budú niektoré toky, pri ktorých sme zvyknutí, že v nich je voda vždy, v lete vysychať a zostanú po nich suché korytá,“ hovorí v rozhovore.
Zamýšľa sa v ňom nad tým, ako by sa Česko malo prispôsobiť suchu, vysvetľuje, prečo dnes krajina nemá problém s pitnou vodou, ale o päť rokov ho mať môže, a tiež prečo ho znepokojuje masa teplého vzduchu nad severnou Afrikou, ktorá v súčasnosti rekordne ohrieva Stredozemné more.
„Keď máte teplú vodu v moriach a zároveň extrémne teplý vzduch, dokáže naakumulovať oveľa väčšie množstvo vodnej pary,“ hovorí muž, ktorý pred dvoma rokmi dostal vyznamenanie za včasnú predpoveď posledných povodní.
„Nedajbože, aby sa tento horúci a extrémne vlhký vzduch začal presúvať nad strednú Európu,“ dodáva s tým, že problémom v budúcnosti nebude nižší úhrn zrážok, ale vyšší výpar.
Pred dvoma rokmi sme sa u vás stretli, aby sme hovorili najmä o povodniach. Teraz sa budeme rozprávať predovšetkým o suchu. Sú oba javy prejavom klimatickej zmeny a niečím, na čo si budeme musieť striedavo zvykať?
Jedným z hlavných prejavov klimatickej zmeny u nás by mal byť častejší výskyt práve takýchto extrémnych situácií. Neznamená to, že podobné extrémy v minulosti neboli. Boli a neraz boli aj výraznejšie, dnes však ide o frekvenciu ich výskytu v čase.
Pred necelými dvoma rokmi sme zažívali dramatické povodne, teraz máme dlhotrvajúce sucho. Tieto javy sa striedajú a tým sa vytráca typické striedanie ročných období, na aké sme boli zvyknutí.
Neznamená to, že podobné extrémne situácie v minulosti neexistovali. Existovali a neraz boli aj výraznejšie, dnes však ide o to, ako často sa vyskytujú.
Ak si dobre pamätám, už na jar ste vydávali správu, že tento rok zažívame najväčšie sucho za posledných 65 rokov. Znamená to, že väčšie si počas kariéry nepamätáte?
Určite pamätám. Len posledné obdobie sucha v rokoch 2015 až 2018 bolo výraznejšie než to, ktoré zažívame teraz. Takéto vyhlásenia teda nepochádzajú z nášho ústavu, pretože to jednoducho nie je pravda.
Dá sa však povedať napríklad to, že sme mali najnižšiu zásobu vody v snehu za posledných 65 rokov. Alebo že zaznamenávame najnižšie hladiny podzemnej vody v hlbokých vrtoch za posledných 65 rokov. To všetko je pravda.
Keď sa však pozrieme na celkový deficit zrážok, chýba nám približne 130 až 150 milimetrov. Počas spomínaného obdobia 2015 až 2018 sa deficit pohyboval niekde okolo päťsto milimetrov zrážok. Vtedy sa však nahromadil počas dlhšieho obdobia.
Z obdobia spred 10 rokov si však nepamätám toľko vyschnutých korýt potokov a riek ako tento rok.
Tento rok je výnimočný tým, že na viac ako 250 vodomerných staniciach z celkových päťsto zaznamenávame vôbec najnižšie prietoky. To znamená, že na viac ako polovici našich staníc evidujeme minimálne prietoky.
Považujete tohtoročnú situáciu za katastrofickú?
Snažím sa sucho určitým spôsobom relativizovať. Áno, dnes ide o veľmi silné sucho, ale ak budeme hovoriť, že je to katastrofický extrém, neviem, čo budeme hovoriť vtedy, keď príde skutočne extrémne sucho. Keď bude trvať štyri či päť rokov za sebou a začne byť problém zásobovať ľudí pitnou vodou. Potom by som už naozaj nevedel, aké silnejšie slová použiť.
Problémy so zásobovaním pitnou vodou tento rok v Česku nehrozia?
Je to miestne veľmi rozdielne. Absolútnu väčšinu obyvateľov zásobujeme z verejných zdrojov. A potom záleží na tom, či ide o robustný vodárenský systém, ako napríklad pri nádrži Želivka, alebo o malý miestny systém, typicky obecné vrty. V tomto prípade už dnes majú problémy tie zraniteľnejšie.
Registrujem obce, ktoré si nechávajú do vodojemov dovážať pitnú vodu, aby nemuseli prerušiť dodávky obyvateľom. Sú aj obce, ktoré už v júli vyhlásili zákaz napúšťania bazénov a polievania pitnou vodou. Otázkou však je, do akej miery ľudia tieto zákazy dodržiavajú.
Celkovo teda absolútna väčšina obyvateľov Českej republiky nemá so zásobovaním pitnou vodou nijaký problém. To však neznamená, že neexistujú miesta, kde problémy sú.
Existujú komisie, ktoré sucho monitorujú a rozhodujú o opatreniach?
Áno, ide vlastne o obdobu povodňových komisií. Vo vodnom zákone pribudla po poslednom období sucha medzi rokmi 2015 a 2018 osobitná časť, ktorá krajským úradom ukladá povinnosť vypracovať plány na zvládanie sucha, podobne ako musia mať povodňové plány.
Vo chvíli, keď Český hydrometeorologický ústav vydá výstrahu pred suchom v povrchových vodách alebo pred suchom v podzemných vodách, prípadne v oboch súčasne, mali by sa aktivovať takzvané komisie pre zvládanie sucha. Sú obdobou povodňových komisií a práve ony by sa mali začať zaoberať reguláciami.
Takéto komisie by mali povedať: Dobre, teraz na území kraja vyhlásime úplný zákaz napúšťania bazénov. Potom však môžu nasledovať aj ďalšie regulácie, napríklad nariadené obmedzenie odberov povrchových či podzemných vôd pre priemysel alebo poľnohospodárstvo a až v poslednom rade aj pre ľudskú spotrebu.
Ako ďaleko sme od podobných výstrah?
Výstrahy už platia, a to takmer na sto percentách územia Českej republiky. Líšia sa iba tým, či je sucho v povrchových aj podzemných vodách alebo len v jednej z týchto kategórií.
Pokiaľ však viem, komisie pre zvládanie sucha zatiaľ zasadli iba v dvoch krajoch. Doteraz na ne nebol až taký silný tlak a navyše ide pre samosprávy o pomerne novú povinnosť.
Sucho je oproti povodniam odlišné aj tým, že trvá dlho a nastupuje pomaly, takže netreba reagovať okamžite. A keď človek nemusí reagovať rýchlo, ľahko sa stane, že občas nezareaguje vôbec.
Keď človek nemusí reagovať rýchlo, ľahko sa stane, že občas nezareaguje vôbec.
Myslíte si, že tento rok budeme musieť pristúpiť k nejakým osobitným opatreniam?
Verím, že k nijakým dramatickým opatreniam nebudeme musieť pristúpiť, napríklad k takým, aké zaviedli v Maďarsku pri obmedzovaní výroby v jadrovej elektrárni pre nízku hladinu Dunaja. K podobným krokom v Českej republike nebudeme musieť pristúpiť už len preto, že obe jadrové elektrárne majú k dispozícii nádrže s dostatočným množstvom akumulovanej vody.
Čo je dnes v súvislosti so suchom najväčším problémom pre Česko? Kde nás ovplyvňuje najviac?
Na prvý pohľad jednoznačne v poľnohospodárstve. To je zrejmé, či už v komerčnom meradle alebo pri záhradkárčení. Práve tam je dnes negatívny vplyv zrejme najväčší.
Viete, sucho má ešte jednu nepríjemnú vlastnosť. Môžeme o ňom informovať, môžu sa zaviesť spomínané obmedzenia, ale v danej chvíli to už nikoho nezachráni. Pána Boha tým neobmäkčíme. Nezostáva teda nič iné, než čakať, kedy deficit zrážok vystrieda ich prebytok.
Obávate sa povodní?
Samozrejme, obávame sa zopakovania situácie z roku 2024.
Vlny horúčav, ktoré zasiahli veľkú časť Európy vrátane Českej republiky, spôsobuje extrémne horúci vzduch nad severnou a severozápadnou Afrikou. Tento horúci vzduch dramaticky ohrieva aj more, konkrétne Stredozemné a napokon aj Čierne more.
S vodou budeme musieť začať hospodáriť trochu inak.
Pri Malorke padol rekord, keď teplota vody dosiahla 33 stupňov Celzia…
Áno. Tieto teploty sú o päť až šesť stupňov vyššie než dlhodobý priemer. A keď máte teplú vodu v moriach a zároveň extrémne teplý vzduch, dokáže naakumulovať oveľa väčšie množstvo vodnej pary.
Vyšší výpar dostane viac vody do vzduchu a potom je už iba otázkou, kde a kedy spadne?
Ide len o to, aká bude synoptická situácia. Ako budú rozmiestnené tlakové útvary a nedajbože, aby sa tento horúci a extrémne vlhký vzduch začal dostávať nad strednú Európu.
Zažijeme teda opäť septembrové povodne?
V nijakom prípade ich nechcem privolávať. Iba som pomenoval, z čoho máme isté obavy. Podmienky na to, aby sa niekde vyskytli veľmi silné zrážky a vysoké úhrny zrážok, sú, žiaľ, veľmi priaznivé.
Dokáže tohtoročné sucho z hydrologického hľadiska vyrovnať jedna zima?
Verím, že áno, a verím, že všetko bude opäť v poriadku. Extrémy totiž vždy prichádzali na obe strany. Navyše deficit chýbajúcej vody, pokiaľ ide o úhrn zrážok, vlastne nie je až taký dramatický. Zažili sme oveľa horšie situácie.
Zároveň sa všetky naše modely, ktoré počítajú vývoj klimatickej zmeny na území Českej republiky, zhodujú v jednej veci. Celkový ročný úhrn zrážok na území Českej republiky zostane približne rovnaký a mal by sa naďalej pohybovať niekde okolo šesťsto až 650 milimetrov.
Len s touto vodou budeme musieť začať hospodáriť trochu inak. Budeme musieť umožniť, aby sa vo väčšej miere vsakovala do podzemia a dopĺňala jeho zásoby, pretože zrážky budú kratšie, ale o to intenzívnejšie.
Ak už so samotným suchom veľa neurobíme, prichádza čas adaptácie? Bude v krajine viac tôní a meandrov, začne sa inak orať, aby voda z polí neodtekala preč?
Pôde dnes chýba organická hmota, ktorá sa nezaoráva, takže jej schopnosť zachytiť a udržať vodu je nižšia. Vo výsledku to však znamená iba to, že voda presakuje do hlbších vrstiev. Z hľadiska zásob by som v tom až taký veľký problém nevidel, problémom je potom hospodárenie s touto vodou.
Pokiaľ ide o tône, meandre a podobné opatrenia, všetko, čo povedie k spomaleniu odtoku vody z krajiny, nám určite pomôže. Na druhej strane by som chcel varovať pred budovaním tôní bagrom, pri ktorom iba odkryjeme hladinu podzemnej vody a vystavíme ju voľnému výparu. V skutočnosti tým iba pridáme ďalšie miesto, kde sa voda stráca.
Treba k tomu pristupovať odborne a so zdravým sedliackym rozumom.
Určite to už nebude také, ako si pamätáme z detstva, keď človek strávil polovicu prázdnin v gumákoch a pršiplášti a v zime bývali kopy snehu.
Budú vyschnuté korytá v Česku v budúcnosti častejším javom? Podobne ako dnes v juhoeurópskych krajinách, kde sú rieky od jesene do jari plné vody, ale v lete bežne úplne vyschnú?
Pracovalo sa s troma scenármi klimatickej zmeny: optimistickým, stredným a pesimistickým. Ten optimistický sa už vôbec nepoužíva, pretože je úplne pasé.
Pozrime sa aj na to, ako sa zmenia celkové ročné odtoky v jednotlivých profiloch tokov na území Českej republiky. Ide o celkové množstvo vody, ktoré daným miestom pretečie za rok. Pri strednom scenári sa odtoky znížia o 25 až 30 percent, pri pesimistickom scenári o viac ako 50 percent.
V dôsledku toho budú niektoré toky, pri ktorých sme zvyknutí, že v nich je voda vždy, v letnom období vysychať a namiesto nich zostanú suché korytá alebo nimi potečie úplné minimum vody. A to už bude obrovský problém.
Budeme si o 20 rokov hovoriť, že dnes bolo vody veľa? Alebo to neplatí, keď má byť ročný úhrn zrážok podobný?
Záleží na tom, ako sa prispôsobíme. Ak budú existovať funkčné adaptačné opatrenia, myslím si, že by sme nemuseli na dnešnú situáciu spomínať sentimentálne, aspoň pokiaľ ide o vodu.
Určite to však už nebude také, ako to poznáme z detstva, keď človek strávil polovicu prázdnin v gumákoch a pršiplášti a v zime boli kopy snehu. V tomto už dnes sentimentálny som. No možno je to iba vekom.
Hrozí na niektorých miestach Česka dezertifikácia?
Určite hrozí. A povedal by som, že už aj čiastočne prebieha. Konkrétne na južnej Morave a v tých, povedzme, najviac exponovaných lokalitách. Spôsobuje ju kombinácia klimatickej zmeny a spôsobu hospodárenia na pôde. To je však skôr otázka pre odborníkov, ktorí sa zaoberajú pôdou, a tými my nie sme.
Mám pocit, že zo sucha možno dnes nemáte až také veľké obavy ako z povodní, ktoré by mohli prísť.
Tak to nie je. Vezmite si, že podľa štatistík mali horúčavy počas tohtoročného júna na svedomí 10- až 15-tisíc obetí. Počíta sa to, samozrejme, ako nadmerná úmrtnosť oproti bežnému priemeru, pretože priame príčiny úmrtí bývajú často odlišné, ale majú spoločného menovateľa.
Ak by sme toto číslo rovnomerne prepočítali na územie Českej republiky alebo podľa počtu obyvateľov, tvoríme približne tri percentá Európy. A tri percentá z 10-tisíc sú približne tristo ľudí, ktorí zomreli v dôsledku extrémnych horúčav alebo mimoriadne vysokých teplôt. A de facto sa v reakcii na to nič nestalo.
Čo by sa malo stať?
Myslím tým, že by mal niekto intenzívnejšie varovať a vysvetľovať ľuďom, ako sa majú správať, chrániť a dbať na prevenciu. Predstavte si, že by počas povodní zahynulo 250 ľudí. Okamžite by sa z toho vyvodzovala osobná zodpovednosť.
Je to však jednoducho tým, že povodeň je dramatická. Berie strechy, berie domy, odnáša psy priviazané pri búde, to všetko je obrazovo aj mediálne atraktívne. Sucho nie je také dramatické, pretože nastupuje pomaly a jeho prejavy sú dlhodobé.
Takže to nie je tak, že by ma povodne desili viac. Práve to, že ľuďom sucho vlastne nepripadá až také hrozné, ma z tohto pohľadu desí väčšmi než povodne.
Pri povodniach zo septembra 2024 bola kľúčová koordinácia, respektíve verejné varovanie politikov, že ľudia majú prichádzajúcu povodeň brať vážne a nepodceňovať ju, čím sa zabránilo väčším škodám na majetku aj vyššiemu počtu obetí. Vládu však dnes máme inú. Bola by spolupráca podobná?
Na to by som dokázal odpovedať až vtedy, keby sa niečo podobné zopakovalo a mal by som možnosť porovnávať.
Vo všeobecnosti by som však povedal, že to vtedy dopadlo relatívne dobre najmä vďaka koordinácii, a tá už nebola o ľuďoch vo vláde. Išlo o pracovníkov podnikov jednotlivých povodí, hasičov a ďalších výkonných zložiek, nie politických. Verím, že táto koordinácia by rovnako dobre fungovala aj dnes.
