Dve monumentálne diela prepájajú motívy globalizácie, vizuálneho presýtenia aj straty schopnosti kriticky čítať svet. Pre oceňovaného filmového architekta znamená výstava aj návrat k voľnej tvorbe.
Priveľa obrazov, priveľa nálepiek a primálo času na skutočnú analýzu a pochopenie. To sú témy, ktoré predstaví výtvarník a oceňovaný production designer Jan Kadlec na výstave Aphantasia for Sale. Popri reflexii aktuálneho problému ide aj o jeho veľký umelecký návrat.
Keď siahne do oranžového batoha položeného na vedľajšej stoličke a opatrne z neho vyťahuje starostlivo zabalený objekt, je jasné, že ide o niečo výnimočné. Držiteľ Českého leva a muž, ktorý sa podpísal pod výtvarnú podobu filmu Amerikánka Viktora Tauša, si totiž nasadzuje biele rukavice.
Z bublinkovej fólie potom Jan Kadlec opatrne vybaľuje hliníkový projektil do revolvera. Na rozdiel od bežného však meria približne 20 centimetrov a leskne sa ako predmet z klenotníckej vitríny. Je tu ešte jeden zásadný rozdiel: na konci projektilu stojí jednoduchý nápis Aphantasia.
Práve stav, ktorý výtvarník, architekt a production designer označuje aj za „mentálnu slepotu“, stojí v centre jeho najnovšieho umeleckého projektu. Výstava Aphantasia for Sale: Prodám bronzovou figuru ženy. Výrazově blízká Maillolově škole sa uskutoční v októbri v pavilóne Bohemia na novo zrekonštruovanom pražskom Výstavisku.
Výstava, ktorá sa uskutoční pod záštitou tohtoročného Designbloku, predstaví hneď dva monumentálne objekty tohto umelca. Do jedného celku sa tu spoja dielo vychádzajúce z predlohy starej viac ako 30 rokov a socha vytvorená tento rok. A hoci z diaľky môžu pôsobiť veselo či hravo, Jan Kadlec prostredníctvom nich chce otvoriť témy, ktoré považuje za zásadné.
Scéna bude vyzerať nasledovne: v novorenesančnej budove bývalej reštaurácie Bohemia v ľavej časti areálu Výstaviska bude ležať socha plyšového medveďa. Jeho niekoľkometrové telo bude uložené vedľa podobne veľkej postele, ktorej čelá tvoria logá najznámejšieho fastfoodového reťazca na svete.
Posteľ Mcbed, ktorú Jan Kadlec prvýkrát vytvoril v roku 1995 ako reakciu na globalizáciu rýchlo prenikajúcu do Česka, poukazuje na fenomén mcdonaldizácie spoločnosti. „V tomto kontexte ju môžeme chápať v zmysle rýchlosti prísunu informácií a spôsobu, akým ich konzumujeme a spracúvame,“ vysvetľuje umelec.
Práve našu neschopnosť čítať obrazy bez vopred pripravených nálepiek, rovnako ako celospoločenské zahltenie vizuálnymi podnetmi, chce absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe na výstave tematizovať.
Pre vizuálne citlivého človeka, akým Jan Kadlec nepochybne je – napokon to dokazujú dve desaťročia, ktoré strávil v audiovízii ako production designer, scénograf a kostýmový výtvarník –, je strata schopnosti skutočne si predstavovať, kriticky premýšľať a hľadať vlastné významy veľkou témou.
Otvára ju aj prostredníctvom druhého objektu na výstave Ukončit trápení, spomínanej veľkej sochy plyšového medveďa, ktorého telo bezvládne leží pri nohách postele. Je príčinou jeho stavu neďaleko ležiaci, ligotavý a meter dlhý revolver? Alebo sa globálne známemu symbolu, plyšovému medvedíkovi, stalo niečo iné?
Pri bližšom skúmaní zistíte, že medveď má síce deformovanú hlavu, ale po zásahu projektilom niet stopy, hovorí Jan Kadlec a dodáva, že smrť monumentálnej plyšovej hračky je skôr dobrovoľným odchodom, vedomou snahou opustiť svet, ktorý sa vo svojej rýchlosti, zjednodušovaní a otupenosti vychýlil až priveľmi.
Ak má inštalácia Jana Kadleca poukázať na to, že ako spoločnosť strácame schopnosť kriticky vnímať nielen vizuálne obrazy, nemožno nespomenúť vplyv umelej inteligencie. „V diele môžeme, samozrejme, čítať aj jej vplyv, hoci som s touto témou cielene nepracoval. No áno, aj ona nám uberá zo schopnosti analyzovať svet okolo nás,“ dodáva.
Jan Kadlec na seba v posledných rokoch upozornil najmä filmom Amerikánka, snímkou Viktora Tauša z roku 2024, ktorá uspela nielen na Českých levoch, ale aj na Cenách českej filmovej kritiky. Práve spolupráca na tomto projekte ho podľa jeho slov opäť priviedla k voľnej tvorbe.
Jeho meno je späté s 90. rokmi, keď patril medzi progresívnych umelcov svojej generácie. Zo scény však neskôr dobrovoľne odišiel. „Bol som príliš mladý na to, aby som sa udržal. Navyše sa v tom čase začal presadzovať konceptuálny minimalizmus a ja som si začal pripadať ako outsider,“ opisuje dnes dôvody, pre ktoré odišiel do sveta audiovízie.
Do filmu Amerikánka však vytvoril tri objekty, ktoré v ňom fungovali ako svojbytné výtvarné diela, nie ako obyčajné rekvizity. Svoju voľnú tvorbu potom rozšíril aj o dielo Copy, niekoľko metrov vysokú sochu filmovej postavy Rockyho vytvorenú z 50-tisíc kaziet VHS, ktorá odkazuje aj na ústredný motív Taušovho filmu.
„Dá sa povedať, že ide o umelecký comeback. Zároveň to neznamená, že sa sťahujem z audiovízie,“ hovorí Jan Kadlec o svojich posledných výtvarných realizáciách. Dodáva, že pokračuje v prípravách umeleckého projektu Sixtinská kaple je mrtvá, v rámci ktorého by chcel vystaviť aj ďalšie diela. Nápadov na ne má vraj v hlave dosť.
Pozornému čitateľovi iste vŕta v hlave, čo sa stalo s oným ligotavým projektilom, ktorý sme spomenuli na začiatku textu. Ak medveď nezomrel jeho vinou, kde je? Umelec s ním má veľké plány. Hoci v čase nášho stretnutia našiel útočisko v bublinkovej fólii na dne batoha, pred výstavou by mal skončiť na úplne inom mieste.
Keďže nesie nápis Aphantasia, a predstavuje teda symbolickú hrozbu pre spoločnosť, ktorá už aj tak stráca schopnosť čítať a analyzovať, treba ho uložiť do bezpečia. Hoci detaily ešte nie sú jasné, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o miesto, kde vzdelanosť, naopak, prekvitá. O miesto, kde sa proti mentálnej slepote bojuje už celé stáročia.
