Problém Slovenska nespočíva v tom, že tisícky vysokoškolákov či vedcov z krajiny odchádzajú. Práve naopak, vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v zahraničí môžu byť pre krajinu veľkým prínosom. Problémom je, že domov sa ich vracia len veľmi málo.
Ešte v roku 2000 študovalo v zahraničí iba niečo vyše šesťtisíc vysokoškolákov zo Slovenska, v roku 2024 ich už bolo viac ako 31-tisíc. Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky pri Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR odchádza zo Slovenska každý rok študovať do zahraničia viac ako štyritisíc maturantov. V zahraničí, predovšetkým v Česku, tak študuje každý piaty slovenský vysokoškolák.
Problém nespočíva v tom, že zo Slovenska ľudia odchádzajú študovať či naberať pracovné skúsenosti. Problémom je, že len málo z nich sa po rokoch vracia domov. Ideálne by bolo, keby sa brain drain, čiže odliv mozgov, ktorým trpí mnoho krajín strednej a východnej Európy, zmenil na brain circulation. Ide o prirodzený pohyb talentovaných ľudí medzi krajinami, keď získané vedomosti a skúsenosti prinášajú späť do svojej krajiny, alebo ich zdieľajú v medzinárodných sieťach.
Ako to vidí Lukáš Moťovský, COO ING Hubs Slovakia?
Odliv talentovaných ľudí nemusí byť problém, ak sa krajina dokáže zapojiť do jeho prirodzenej cirkulácie. Ľudia by mali odchádzať, aby získavali nové skúsenosti, kontakty a perspektívy. Dôležité je, aby sa Slovensko vedelo k týmto skúsenostiam dostať späť, či už formou návratu ľudí, medzinárodnej spolupráce alebo príchodu ďalších talentov zo zahraničia.
Dnes už totiž nesúťažíme len o investície, ale predovšetkým o ľudí. V ING Hubs Slovakia sa preto pozeráme nielen na technologické inovácie, ale aj na to, ako inovovať prístup k talentu a rozvoju ľudí. Mení sa svet práce, vznikajú nové profesie a roly, ktoré pred desiatimi rokmi neexistovali a tento trend bude pokračovať. Preto je dôležité vytvárať prostredie, v ktorom sa ľudia môžu neustále učiť, získavať nové skúsenosti a prirodzene sa posúvať medzi tímami, krajinami či odbormi. Týmto spôsobom umožníme osvojenie si nových zručností, ktoré sú v novom prostredí absolútne nevyhnutné a kľúčové.
Veríme, že talent rastie tam, kde sa môže slobodne rozvíjať. Práve mobilita, medzinárodné prostredie a príležitosť pracovať na projektoch s globálnym dosahom pomáhajú prepájať lokálny potenciál so svetovými skúsenosťami. Ak chceme byť ako krajina dlhodobo úspešná, nemali by sme hovoriť len o návrate Slovákov. Mali by sme vytvárať podmienky, aby si talentovaní ľudia vyberali Slovensko ako miesto, kde môžu budovať svoju budúcnosť bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.
Ako dlhodobý trend odlivu mozgov ovplyvňuje krajinu a ako sa dá táto situácia zmeniť? Forbes Slovensko prináša príbehy troch ľudí, ktorí majú k tejto téme čo povedať. Každý z nich je trochu iný, spája ich však to, že všetci traja sa dnes na Slovensku snažia rozvíjať a kultivovať vedu, vysoké školstvo a startupové prostredie.
Prvá vedecká liga
Jadrový fyzik a súčasný predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart je príkladom človeka, ktorý vyštudoval na Slovensku, ale už počas štúdia a následne aj po získaní titulu doktor filozofie pôsobil niekoľko rokov na špičkových pracoviskách mimo Slovenska – v Nemecku, vo Fínsku alebo v Belgicku. Po nazbieraní skúseností sa vrátil domov a dnes vedie jednu z najdôležitejších inštitúcií našej krajiny.
Martin Venhart, predseda Slovenskej akadémie vied. Foto: Dorota Holubová
Vedu na Slovensku sa snaží posúvať vpred nie preto, že by nedokázal uspieť v zahraničí – ako vedec má totiž vo svete vysoký kredit. Robí to najmä preto, že chce prispieť svojou čiastkou a pomôcť pozdvihnúť Slovenskú republiku.
„Už ako doktorand som veľkú časť štúdia strávil vo Fínsku a v Nemecku. Okamžite po získaní titulu PhD. som chcel ísť opäť do zahraničia. Mojím cieľom bolo nielen získať skúsenosti, ale aj osamostatniť sa od svojho školiteľa a myslím si, že by to mal urobiť každý mladý vedec. Od začiatku som však vedel, že sa chcem na Slovensko vrátiť,“ hovorí Martin Venhart.
Predseda SAV je totiž presvedčený, že špičková veda sa dá robiť aj u nás. Po dvojročnom pôsobení na univerzite v belgickom Leuvene sa na Slovensko pred 16. rokmi vrátil s myšlienkou, že chce vybudovať silnú a rešpektovanú vedeckú skupinu na Fyzikálnom ústave SAV. V tom čase oddelenie jadrovej fyziky už existovalo, malo aj dlhoročnú tradíciu a v 80. rokoch minulého storočia patrilo k svetovej špičke. V čase, keď sa vracal domov, bolo v akomsi útlme.
„Vtedajší riaditeľ Stanislav Hlaváč spolu s vedúcim oddelenia Martinom Veselským mi dali jasnú úlohu. Povedali mi, že oddelenie musím potiahnuť, prísť s novými myšlienkami, výskumnými témami a hlavne doň pritiahnuť mladých perspektívnych vedcov,“ prezrádza Martin Venhart. To sa mu vďaka systematickej práci podarilo. Dnes od svojich doktorandov na Fyzikálnom ústave SAV očakáva, že strávia v zahraničí minimálne dva roky.
Zdroj: Inštitút vzdelávacej politiky pri Ministerstve školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR
Odchod vysokoškolákov do zahraničia má podľa neho na krajinu veľký vplyv. Malo by byť naším spoločným cieľom snažiť sa, aby sa čo najviac z nich neskôr s absolvovaným vzdelaním a skúsenosťami vracalo domov.
„To, že idú mladí ľudia študovať do zahraničia, nie je nevyhnutne zlá vec, je fajn nabrať skúsenosti. Zlé je to v tom, že tým potom trpia naše vysoké školy, pretože zo Slovenska často odchádzajú predovšetkým tí veľmi dobrí študenti, ktorí nám potom doma chýbajú. V každom ročníku potrebujete mať silných lídrov. Ak tam nie sú, prejaví sa to na úrovni celého ročníka,“ vysvetľuje.
Podobne ako ostatní oslovení respondenti, aj predseda SAV považuje za oveľa väčšiu komplikáciu práve to, že málo ľudí, ktorí odídu, sa neskôr vráti domov. V SAV sa tento problém prejavuje na vekovom rozložení súčasných zamestnancov akadémie. Výrazne v nej totiž chýbajú ľudia v strednom veku – súčasní štyridsiatnici až päťdesiatnici.
„Práve toto je generácia, ktorá odišla do zahraničia a už sa nevrátila. Pritom títo ľudia spravidla bývajú tí najvýkonnejší vedeckí pracovníci.“ Špičkovú vedu podľa neho dokážu určite robiť aj mladí ľudia, no skúsenosti, ktoré človek získava rokmi praxe, sú mimoriadne dôležité. „Nie že by sme takýchto ľudí v SAV nemali vôbec, ale práve táto generácia päťdesiatnikov nám chýba najviac,“ dodáva.
Tento stav potom spôsobuje rôzne problémy – napríklad im chýbajú skúsení a stále veľmi výkonní ľudia, ktorí by mohli zaujať pozície riaditeľov jednotlivých ústavov alebo aj pozície v predsedníctve.
Podobný efekt prenesene vzniká aj v celej spoločnosti. Zásobník, z ktorého môžeme vyberať ľudí na rôzne dôležité pozície, nie je až taký široký a výsledkom je, že veľa kvalitných ľudí chýba.
V SAV sa túto situáciu snažia korigovať špeciálnymi programami SASPRO a IMPULZ zameranými na prilákanie šikovných ľudí do slovenskej vedy, s motivujúcimi pracovnými podmienkami aj finančným ohodnotením. Aj s ich pomocou sa im už podarilo priniesť zo zahraničia na Slovensko desiatky špičkových vedcov a potenciálnych lídrov.
Akademický multitalent
Dobrou správou je, že veľa mladých ľudí už chápe, že ak chceme krajinu meniť k lepšiemu, nemôžeme odísť a už nikdy sa nevrátiť.
Každá úspešná krajina posiela svojich ľudí zbierať skúsenosti. Silvester Krčméry
Príkladom je aj Silvester Krčméry, ktorý bol v roku 2025 členom rebríčka Forbes 30 pod 30. Dlhodobo rozvíja vedeckú činnosť, aktívne pôsobí v akademických funkciách a jeho snahou je prispieť k zlepšeniu slovenského akademického prostredia. Okrem iného vedie stratégiu HR pre výskum vo Vedeckom parku Univerzity Komenského.
Aj on časť svojho štúdia absolvoval na rôznych univerzitách – vo francúzskom Lyone, španielskej Valencii, päť mesiacov stážoval v Spojených štátoch a ako doktorand v medzinárodnom tíme sa na Univerzite v Malage venoval výskumu makroekonómie a behaviorálnej ekonómie.
„Som presvedčený, že zahraničné skúsenosti sú pre mladého človeka mimoriadne dôležité. Rozširujú obzory, učia ľudí myslieť medzinárodne a prinášajú nové kontakty aj nové spôsoby práce. Každá úspešná krajina posiela svojich ľudí zbierať skúsenosti,“ hovorí Silvester Krčméry.
Silvester Krčméry – Forbes 30 pod 30
V jeho prípade ide aj o hlbšie uvedomenie, pretože aj keď mal možnosť odísť, nechcel byť len ďalším človekom, ktorý bude zo zahraničia hovoriť, čo všetko by sa na Slovensku malo zlepšiť.
„Ak chceme, aby krajina napredovala, niekto musí zostať a pokúsiť sa o to zvnútra, preto som sa rozhodol zostať. Úprimne si myslím, že ak chceme mať kvalitné univerzity, výskum či inovačné prostredie, niekto ich musí pomáhať budovať aj doma,“ vysvetľuje.
Problém odlivu mozgov zo Slovenska považuje za jeden z najväčších strategických problémov krajiny a pripomína, že v rámci Európskej únie patríme k štátom s najvýraznejším odlivom talentovaných mladých ľudí.
Čo sa deje s mozgami
Brain drain (odliv mozgov)
Označuje odchod kvalifikovaných a vzdelaných ľudí z jednej krajiny do inej za lepšími pracovnými, výskumnými alebo životnými podmienkami. Dôsledkom je oslabenie inovačného potenciálu a nedostatok odborníkov v krajine pôvodu.
Brain gain (prílev mozgov)
Predstavuje získavanie talentovaných a kvalifikovaných ľudí zo zahraničia. Prispieva k rozvoju ekonomiky, vedeckého výskumu, inovácií a zvyšovaniu konkurencieschopnosti krajiny.
Brain circulation (cirkulácia mozgov)
Označuje prirodzený pohyb talentovaných ľudí medzi krajinami, pričom získané vedomosti, skúsenosti a kontakty prinášajú späť do krajiny pôvodu, alebo ich zdieľajú v medzinárodných sieťach. Tento model podporuje prenos poznatkov a dlhodobú medzinárodnú spoluprácu.
To má za následok, že aj keď Slovensko roky investuje do vzdelávania mladých ľudí, ich produktivitu, nápady a inovácie napokon často využívajú iné krajiny. Upozorňuje aj na to, že na Slovensku máme približne o polovicu menej doktorandov, ako je európsky priemer, najmä v technických a prírodovedných odboroch, pričom práve títo ľudia vytvárajú inovácie, patenty či technológie, ktoré posúvajú ekonomiku vpred.
Ak podľa neho chceme tento trend zvrátiť, nestačí hovoriť len o návrate Slovákov zo zahraničia. Musíme výrazne zvýšiť kvalitu vysokého školstva doma.
Ako dodáva, slovenskí maturanti dnes odchádzajú najmä na české univerzity. Do budúcnosti by podľa neho slovenské vysoké školy mali byť schopné prilákať študentov aj zo zahraničia. Vyšší záujem medzinárodných študentov by prirodzene zvyšoval konkurenciu a kvalitu štúdia, pretože vysoké školy by mohli byť viac selektívne a nie iba napĺňať kapacity.
Silvester Krčméry je tiež presvedčený, že ak neprídu reformy, ktoré zvýšia kvalitu ľudského kapitálu a produktivitu slovenskej ekonomiky, Slovensku hrozí dlhodobá stagnácia a ďalšie zaostávanie za vyspelejšími krajinami Európskej únie.
Čo by teda podporilo ochotu mladých ľudí, študentov či vedcov zostať doma, respektíve sa po štúdiu v zahraničí a po pár rokoch pracovných skúseností vrátiť domov?
Tu je podľa neho kľúčová dôvera v systém. V rozhovoroch so študentmi, vedcami, startupistami či inovátormi sa podľa neho veľmi často opakuje slovo nedôvera. Nedôvera v to, že systém je férový a že úspech závisí od kvality práce, nie od kontaktov.
Rovnako dôležité sú podľa neho aj výrazne vyššie investície do vedy a výskumu, lepšie prepájanie univerzitného vzdelávania s praxou a posilnenie medzinárodnej spolupráce. Dôležité sú aj kvalitné štipendiá, podpora návratu Slovákov zo zahraničia či odstraňovanie legislatívnych bariér pre odborníkov zo zahraničia.
„V Európe dnes prebieha súťaž o talent. Nevyhráva ju krajina s najvyššími platmi, ale tá, kde majú šikovní ľudia pocit, že môžu niečo vybudovať. Nemôžeme preto hovoriť iba o návrate Slovákov. Ak chceme byť konkurencieschopní, musíme sa naučiť priťahovať talent bez ohľadu na to, kde sa narodil,“ uzatvára Krčméry.
Startupista sa svetovej úrovni
Príkladom úspešného a talentovaného človeka, ktorý študoval aj pracoval v zahraničí a po 12. rokoch sa rozhodol vrátiť na Slovensko, je ďalší z rebríčka Forbes 30 pod 30 za rok 2026 – Štefan Karolčík. Biomedicínsky výskumník a vývojár prepájajúci vedu a startupy získal doktorandský titul v odbore biomedicínskej elektroniky na Imperial College London, pracoval v startupovom prostredí na špičkovej svetovej úrovni. Aktuálne v slovenskom startupe Seerlinq vedie vývoj neinvazívneho monitoringu biosignálov pri srdcovom zlyhávaní.
Foto Robo Homola
„K Slovensku som mal celý čas veľmi blízko a vždy som sa chcel vrátiť, nie však za každú cenu. Chcel som sa vrátiť vtedy, keď budem môcť svoje skúsenosti a expertízu využiť a priniesť tak hodnotu späť domov. Pomohla tomu aj rodina, keďže moja partnerka je tiež Slovenka a bola ochotná vrátiť sa na Slovensko so mnou,“ hovorí Štefan Karolčík.
V jeho prípade sa to celé zlomilo v momente, keď začal riešiť projekt Seerlinq. Bolo mu totiž jasné, že z toho môže vzniknúť svetový medicínsko-technologický projekt zo Slovenska. Taktiež mu to umožnilo pokračovať v tom, čo robil v Londýne, ale z Bratislavy.
Kto robí špičkový výskum alebo pracoval v top firmách, potrebuje byť denne vystavovaný náročným problémom a byť za to aj patrične odmenený. Cieľom by teda malo byť vytvoriť čo najviac takýchto pozícií a tí ľudia sa vrátia. Štefan Karolčík
Prečo podľa neho primárne ľudia zo Slovenska odchádzajú? „Pri brain draine ide jednoznačne o množstvo dostatočne zaujímavých projektov a pracovných pozícií, ktoré ľudí dokážu napĺňať. Kto robí špičkový výskum alebo pracoval v top firmách, potrebuje byť denne vystavovaný náročným problémom a byť za to aj patrične odmenený. Cieľom by teda malo byť vytvoriť čo najviac takýchto pozícií a tí ľudia sa vrátia,“ myslí si Karolčík.
Ako upozorňuje, veď napokon ani v zahraničí nie je všetko ideálne. Krajiny na západ od Slovenska tiež majú mnoho vlastných problémov, a ak človeku po zaplatení životných nákladov ostane podobné množstvo peňazí ako doma, najmä v porovnaní s cenami nehnuteľností, dôvody zostať ďaleko od domova sa výrazne znižujú.
„Pri technických pozíciách je to, samozrejme, vypuklejšie. Platové možnosti v zahraničí sú násobne iné, takže motivácia odísť je jasná. Dovolím si tvrdiť, že človek pracujúci v reťazci Lidl v centrálnom Londýne má náklady na život relatívne horšie ako pracovník v týchto potravinách na Slovensku,“ hovorí.
Čas strávený v zahraničí jednoznačne považuje za potrebný. Podľa neho to prospeje každému a podotýka, že napríklad u profesorov vo Veľkej Británii je štandardom počas akademickej dráhy pôsobiť na univerzitách aj v iných krajinách. „Otázka teda pre mňa nie je, ako ľuďom zabrániť odísť, ale ako ich pritiahnuť späť.“
Pre odborníkov v oblasti deep tech, ako je on, je návrat podmienený aj otázkou pracovného uplatnenia. Slovensko podľa neho potrebuje vytvárať pozície so svetovou ambíciou – také, ktoré dokážu prilákať ľudí späť a zároveň ich udržať doma.
„Ide o výskumné tímy a firmy, ktoré riešia problémy s globálnym dosahom, nie len lokálne zákazky. Keby existovala možnosť ísť hneď po univerzite robiť výskum so svetovým využitím v mojom odbore na Slovensku, určite by to bolo na zamyslenie aj pre mňa,“ hovorí Štefan Karolčík.
Okrem zjednodušenia podmienok pre takzvané zamestnanecké akcie (stock options) v startupoch či zmeny mindsetu, vďaka ktorej by malo byť „startupovanie viac sexi“, vidí aj jeden zásadný problém. Práve ten podľa neho odrádza mnohých šikovných ľudí od návratu na Slovensko.
„Pre mňa ako vedca je asi najsmutnejšie, keď ľudia začnú spochybňovať vedu a hľadať za vecami konšpirácie. Toto bol asi hlavný argument proti môjmu návratu. Je našou povinnosťou vedu komunikovať lepšie a beriem to ako výzvu, ale krajina, ktorá si váži svojich vedcov a odborníkov, ich ľahšie presvedčí, aby sa vrátili.“
