Londýnska spoločnosť Stanley Gibbons rozširuje obchod aj o karty Pokémon a komiksy. Rast jej prináša najmä Ázia, kde sa zberateľstvu venujú aj mladšie generácie.
Britský manažér Iain Murphy vedie z pozície generálneho riaditeľa jednu z najprestížnejších firiem pôsobiacich v oblasti filatelie a zberateľstva – londýnsku spoločnosť Stanley Gibbons.
V jej portfóliu nájdete najdrahšiu známku sveta, ale aj karty Pokémon, Magic: The Gathering či mince. Možno by ste to nepovedali, ale napriek obrovským sumám, ktoré sa míňajú na vzácne známky, Murphy pri svojej práci nestretáva príliš veľa investorov.
Keď si mladý Edward Stanley Gibbons v roku 1856 zakladal v Londýne malý obchodík so známkami v chemickej dielni svojho otca, zrejme netušil, že stojí pri zrode budúceho filatelistického giganta. Po 170 rokoch je to však realita. Spoločnosť Stanley Gibbons sa považuje za najprestížnejšiu adresu spojenú so všetkým, čo sa týka známok.
Dnes ju vedie Iain Murphy, muž, ktorý namiesto známok zbiera hodinky. „Mám rád históriu, tú vyhľadávam viac než známe luxusné značky, hoci aj tie majú silnú historickú stopu. Mňa však fascinujú kúsky, ktoré nosili vojaci alebo piloti,“ rozpráva pri káve v pražskom Obecnom dome.
Stretávame sa len niekoľko hodín predtým, ako Murphy v Prahe slávnostne otvorí novú výstavu Poklady svetovej filatelie, na ktorú ho pozval Prague Prestige Club Philately. Výstava – práve vďaka Stanley Gibbons – priviezla do Česka najdrahšiu známku sveta: British Guyana 1c Magenta za viac ako štvrť miliardy českých korún, teda približne 10,3 milióna eur. Hodinky však spoločnosť, ktorú riadi, nedraží. „Zatiaľ,“ dodáva Murphy s trochu šibalským úsmevom.
Úlohou Iaina Murphyho je zabezpečiť, aby firma produkovala to, čo všetky spoločnosti: zisk. Hlavnú úlohu v biznisovom modeli londýnskej aukčnej spoločnosti stále zohrávajú známky. Len vlani ich predali za 12 miliónov libier, v prepočte približne 14 miliónov eur. Ďalších zhruba 170 až 190 miliónov českých korún, čiže asi sedem až 7,9 milióna eur, pripadlo na predaj mincí.
Pred 12 rokmi do svojich radov začlenili vychýrenú britskú numizmatickú spoločnosť Baldwin’s, ktorá sa obratom stala ich divíziou pre vzácne mince.
Čoraz viac však naberajú na sile aj moderné zberateľské predmety. Zberateľské karty Pokémon či Magic: The Gathering sa v Stanley Gibbons predávajú druhý rok. Vlani ich predali za 21 miliónov českých korún, teda približne 868-tisíc eur, tento rok už toto číslo odhadujú zhruba na 112 miliónov českých korún, v prepočte asi 4,6 milióna eur.
Historicky je zbieranie známok aj mincí záležitosťou skôr starších zákazníkov, karty sú tak spôsobom, ako osloviť nové demografické skupiny.
„Veľkú časť tohto rastu poháňa ázijský trh, veľkí kupci najčastejšie pochádzajú zo Singapuru alebo z Malajzie. Aj preto sme sa rozhodli otvoriť pobočku v Singapure,“ dopĺňa Murphy s tým, že už pracujú aj s komiksmi.
Ako podotýka Murphy, v Ázii je v porovnaní s Amerikou či Európou o známky a mince oveľa väčší záujem medzi mladšími ročníkmi. Ťažisko ich biznisu sa tak prirodzene posúva smerom na východ. Sám Murphy, ako aj šéf známkovej divízie George James, ktorý takisto zavítal do Prahy, však tento trend vyvracajú. Obaja majú 30 rokov.
„To, čo si ceníte a čo privádza ľudí k filatelii, je záujem o históriu, kultúru, politiku a umenie. A všetky tieto veci sa prirodzene objavujú skôr v neskoršom veku,“ dodáva Murphy s tým, že seriózna filatelia zároveň vyžaduje pomerne veľa času a voľných prostriedkov, ktoré mladí ľudia spravidla nemajú.
Hľadači pokladov
V Stanley Gibbons sa, samozrejme, venujú aj klasickému maloobchodu: známky kupujú, oceňujú a so ziskom predávajú zberateľom. Organizujú však aj aukcie, ktoré spolu s maloobchodom tvoria dve, približne rovnako veľké, časti ich biznisu.
„Myslím si, že trh sa s nástupom internetu zásadne zmenil,“ hovorí Iain Murphy. „Ľudia radi kupujú známky či mince transparentným spôsobom, pretože sa tak môžu presvedčiť, že platia férovú trhovú hodnotu.“
Na aukciách je to, samozrejme, jednoduchšie. V Stanley Gibbons majú celý rad zberateľov, ktorí na známku či mincu neprihodia nič, kým neprihodí niekto iný – podľa Murphyho je to najjednoduchšie overenie trhovej ceny, aké v praxi nájdete.
„Zábava spočívajúca v tom, že sa človek ocitne v aukčnej sieni a snaží sa niekoho preplatiť, je možno lákavejšia než obyčajný nákup niečoho priamo z regálu,“ vysvetľuje Iain Murphy. „Využívame oba kanály. Snažíme sa predávať tovar tam, kde sa predáva najlepšie, a pre zberateľov je niekedy veľkou výhodou, že im ho nepredávame iba prostredníctvom aukcie, ale že im ho môžeme ponúknuť hneď.“
Podobne ako v iných odvetviach aj tu zákaznícke správanie výrazne zmenil covid. Ešte pred piatimi či šiestimi rokmi pochádzalo okolo 75 percent príjmov Stanley Gibbons z maloobchodu, len štvrtina pripadala na aukcie. „Ľudia sa nudili, nebolo veľmi čo iné robiť,“ objasňuje Murphy nárast záujmu predovšetkým o online dražby.
„Videli sme ceny, aké sme už mnoho rokov nezažili, a tiež väčšiu konkurenciu pri dražbách. A netýkalo sa to len filatelie na medzinárodnej úrovni, som si istý, že aj v širšom zberateľskom svete ceny stúpli a dopyt vzrástol. Ľudia mali viac času venovať sa svojim zbierkam známok a mincí. A potom sme, samozrejme, zaznamenali oveľa väčší dopyt,“ hovorí.
Ako však možno tušíte, zberatelia známok sú zámožní klienti. Prestížny filatelistický dom ako Stanley Gibbons tak musí ísť ešte o niečo ďalej.
Pre svojich klientov pracujú aj ako vyhľadávači konkrétnych známok, ktoré v zbierke toho či onoho zákazníka chýbajú. Sledujú preto aukcie a vedú si záznamy o tom, kto má v portfóliu aké kusy, aby mohli prípadne pre svojho klienta sprostredkovať predaj.
Horibilné sumy, ktoré sa za vzácne známky platia nielen na aukciách, by naznačovali, že ľahučké kúsky papiera sú atraktívnou investíciou. Možno vás však prekvapí, že podľa Murphyho sú investori vo svete špičkovej filatelie skôr výnimkou.
„Sú to v prvom rade zberatelia, poháňa ich vášeň. Chcú mať určitú zbierku kompletnú, nenakupujú s úmyslom známky o pár rokov predať,“ dodáva šéf Stanley Gibbons. Vášnivý klient však môže byť výhodou. Ak mu do zbierky chýba posledný vzácny kus, peniaze prestávajú hrať úlohu. Marža pre Murphyho a jeho tím je potom o to vyššia.
Problém aj sila známok zároveň spočívajú v tom, že prípadný výnos sa nemôže porovnávať s dynamickejšími investičnými možnosťami, ktorých je dnes trh plný.
„Ak sa na to pozeráte ako na dlhodobú investíciu, potenciál tu je. Radi predávame známky ako zberateľské predmety a ľudia by ich tak mali vnímať a tešiť sa z nich. Existujú však aj významné kúsky, ktoré možno považovať za dlhodobú investíciu. Pozrime sa napríklad na cenu penny v roku 1840 v porovnaní s cenou penny dnes,“ poukazuje Murphy.
Diktát ponuky
Činy sú viac než slová. Aj preto spoločnosť Stanley Gibbons pred piatimi rokmi kúpila už spomínanú najdrahšiu známku sveta, pre svoju farbu prezývanú Magenta, ktorej hodnota sa dnes pohybuje okolo 250 miliónov českých korún, teda približne 10,3 milióna eur. Ponuky na jej odkúpenie už prišli, ale firma zatiaľ všetky odmietla. Podľa Murphyho ide o ponúknutie správnej ceny, ktorú zatiaľ nedostali.
Je to trochu zvláštny trh, kde je ponuka fixná. Nové známky z 19. storočia už nikto nevytlačí. Vzácnych známok tak bude logicky postupom času ubúdať.
Na druhej strane ani dopyt nemá univerzálne pravidlá, práve preto, že kupci nie sú investori, ale zberatelia. A hoci je vzácnosť známky zvyčajne solídnym ukazovateľom toho, aká vysoká bude jej cena, nie je to spoľahlivé pravidlo.
Ide skôr o to, či sa niekomu hodí do zbierky. Existujú tak pomerne vzácne kúsky, o ktoré však na trhu nie je záujem, a to napríklad z dôvodu, že patria do príliš úzko zameranej skupiny, po ktorej medzi zberateľmi nie je dopyt.
Aj prostredníctvom obyčajného internetového maloobchodu si môžete kúpiť známku za státisíce českých korún. Jedna z prvých známok vôbec – čierna penny z roku 1840 – sa na webe Stanley Gibbons predáva za 517-tisíc českých korún, teda približne 21 400 eur. Za 503-tisíc českých korún, v prepočte asi 20 800 eur, si kúpite britskú deväťpencovú známku s anomáliou a za 359-tisíc českých korún, teda približne 14 800 eur, chrómovožltú britskú známku z roku 1871.
Vedieť však dôveryhodne oceniť zberateľský kus si vyžaduje tím špecialistov, ktorých na trhu nie je veľa. Londýnska aukčná sieň ich využíva okrem iného aj na pravidelné vydávanie katalógov, ktoré predáva zanieteným filatelistom. Je to však mimoriadne nákladná činnosť, ktorá je sama osebe skôr investíciou do vlastnej reputácie než skutočným zdrojom príjmov.
Expertíza je napriek tomu neoddeliteľnou súčasťou celého ich biznisu. Ako inak oceniť extrémne vzácnu známku, ktorá sa na trhu neobjavila napríklad 15 rokov?
V takom prípade je síce cena v katalógu Stanley Gibbons špekulatívna, zároveň ju však odhadli tí najpovolanejší. V iných prípadoch stanoví cenu známky samotný trh prostredníctvom aukcie.
Iainovi Murphymu tak nezostáva nič iné, než hľadať nových odborníkov, napríklad práve na karty Pokémon či komiksy.
„Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, medzi známkami a Pokémonmi je veľa podobností,“ rozpráva Murphy. Vzácnosť kariet funguje ako motor rastu cien podobne ako pri známkach. Ich stav zberatelia sledujú rovnako, všetci chcú karty v perfektnom stave.
„Opäť ide o ten aspekt kompletnosti. Zberatelia chcú mať úplnú sadu kariet. Je to podobná motivácia ako pri zberateľoch známok, ale v oveľa modernejšej podobe,“ uzatvára šéf Stanley Gibbons.
