Krajiny Európskej únie začali vo veľkom dopĺňať svoje podzemné zásobníky zemného plynu, čo v kombinácii so situáciou v Hormuzskom prielive zvýšilo ceny tejto komodity na päťročné rekordy. Nemecko zároveň zažilo útoky na jednu zo svojich zimných energetických poistiek – uhoľné elektrárne.
Európska energetika si v posledných týždňoch nemôže dovoliť veľa zlých správ, napriek tomu stále prichádzajú.
Cena dlhodobých kontraktov zemného plynu určeného pre európsky trh sa v posledných dňoch dostala nad 70 eur za megawatthodinu (MWh) a trh začal znova nervózne sledovať, koľko plynu bude mať kontinent pred začiatkom vykurovacej sezóny a na koľko ho to vyjde.
„Európa bude musieť na dosiahnutie svojho minimálneho cieľa v podobe naplnenosti zásobníkov vo výške 75 percent minúť sedem miliárd eur,“ uvádza redaktor agentúry Bloomberg Stephen Stapczynski.
Najnižšie zásoby
Dáta prichádzajúce z jednotlivých štátov totiž nie sú vôbec uspokojivé. Európske zásoby sa na konci augusta pohybovali okolo 62 až 65 percent kapacity, čo je podľa európskych médií najnižšia úroveň za celú dobu sledovania ich stavu.
Česko patrí k tým lepším, zásobníky má plné na viac ako 70 percent. Na opačnom póle sa však nachádza Nemecko, ktorého zásobníky sú zhruba spolovice prázdne a objavujú sa aj hlasy, že ak príde tuhá zima, zásoby zemného plynu Nemcom až do jarného oteplenia nevydržia.
„Nemecké spoločnosti už asi vedia, čo ja nie – že Európa prežije najmiernejšiu zimu v histórii,“ podotýka k tomu ironicky švajčiarsky expert a investor v energetike Alexander Stahel. „Zásobníky plynu v Európskej únii nebudú schopné kontinent ochrániť pred chladnejšou zimou, pred čím som varoval už na jar,“ dodáva.
Nemecké združenie pre skladovanie plynu podľa Montel News vo štvrtok vyzvalo spolkovú vládu, aby prijala opatrenia na vtláčanie plynu do zásobníkov pred nadchádzajúcou vykurovacou sezónou. Nejde však len o nemecký problém, nízke rezervy majú aj ďalšie štáty, napríklad Holandsko.
Nedostatok plynu?
Európa do zimy vstupuje s menším plynovým vankúšom, než na aký si zvykla v predchádzajúcich rokoch. Môže sa tým ľahko dostať do situácie, kedy bude mať cez zimu nedostatok plynu, ktorého cena okamžite vyletí nahor, a keďže plynové elektrárne sú takzvané záverné a priamo ovplyvňujú ceny elektriny v Európe, tak tým zdražie aj elektrina.
Slovenské elektrárne
Jadrová elektráreň Mochovce
Záchranou pred mrazom sa počas nadchádzajúcej zimy môžu stať európske uhoľné elektrárne, ktoré sú síce pranierované pre svoje neekologické prevádzky, najmä v zime však stále držia tunajšiu energetiku nad vodou.
V tomto kontexte prišla hneď na začiatku septembra znepokojujúca správa z Nemecka. To totiž od utorka zažíva zrejme koordinované útoky na tamojšie rozvodne a uhoľné elektrárne. Tieto boli čiastočne úspešné a v okamihu tak z nemeckej energetiky vymazali cez štyri gigawatty výkonu. To sú dve jadrové elektrárne Temelín.
V utorok ráno objavili policajti pri rozvodni Turnow-Preilack v Brandenbursku množstvo podomácky vyrobených zariadení. Rozvodňa leží neďaleko hnedouhoľnej elektrárne Jänschwalde, jednej z najväčších nemeckých elektrární tohto typu.
Útok na sieť
Podľa doterajších zistení sa páchatelia pokúšali pomocou vlastných „rakiet“ dopraviť vodivý materiál k vedeniam veľmi vysokého napätia a vyvolať skrat. Dva takéto skraty sa podľa brandenburského ministra vnútra Jana Redmanna podarilo skutočne spôsobiť.
Redmann popísal následky veľmi názorne. Pri takto vysokom napätí je skrat podľa neho taký silný, že dochádza k „aufwühlung von Erde“, teda k rozrušeniu pôdy. „To už je naozaj poriadna rana,“ povedal minister Redmann. Pracovník prevádzkovateľa siete 50Hertz podľa neho dokonca videl „ohnivú guľu“.
Samotná elektráreň nebola zničená. Zmyslom útoku bolo zasiahnuť infraštruktúru, ktorá ju pripája k prenosovej sústave. A práve to je na celom prípade možno najdôležitejšie.
Večer v ten istý deň, tentoraz v Severnom Porýní-Vestfálsku, riešila polícia ďalší incident. Okolo ôsmej hodiny večer došlo k vážnej poruche v rozvodni prevádzkovanej spoločnosťou Amprion v Bergheime pri Kolíne nad Rýnom.
Vyšetrovatelia neskôr našli v neďalekom kukuričnom poli šesť zariadení, ktoré podľa polície slúžili na vystrelenie vodivého materiálu cez elektrické vedenie. Nemecké médiá upozorňujú na nápadnú podobnosť s ranným útokom v Brandenbursku.
Sabotáže
Pre poruchu bolo od siete odpojených päť blokov RWE v hnedouhoľnom revíre – dva v elektrárni Neurath a tri v Niederaußeme. Ich celkový inštalovaný výkon predstavuje približne 4 200 megawattov. V okamihu incidentu však skutočne vyrábali zhruba tri gigawatty.
Pre porovnanie: počas niekoľkých okamihov tak z nemeckej energetickej sústavy zmizol výkon zodpovedajúci štvornásobku najväčšej hnedouhoľnej elektrárne v Česku vo Chvaleticiach.
Ďalšie pokusy o sabotáže sa potom odohrali aj v ďalších dňoch. „Vo štvrtok večer sa v Dormagene spustil ďalší alarm. Okoloidúci o 18.15 objavil podozrivé zariadenia neďaleko rozvodne. Podľa doterajších zistení bol aj tu zjavným zámerom úmyselne spôsobiť skrat,“ informoval v piatok denník Bild.
V piatok potom nemecká polícia prehľadávala okolie ďalších rozvodní, a aj keď nič neobvyklé neobjavila, po celej krajine je cítiť nervozitu.
Je zrejmé, že útočníci nemusia mieriť na samotnú elektráreň, stačí im zasiahnuť miesto, cez ktoré sa elektrina priamo z elektrárenských turbín distribuuje do prenosovej siete.
Blackout z toho v Nemecku však zatiaľ nebol. Prenosová sústava výpadok aj vďaka obnoviteľným zdrojom energie zvládla a zásobovanie elektrinou nebolo podľa prevádzkovateľa siete prerušené.
To, čo tento týždeň nebolo vo finále až takým veľkým problémom z pohľadu energetiky, sa však môže opakovať v zime, kedy bude európska energetika vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti veľmi krehká. A vtedy môže každý gigawatt výkonu, o ktorý príde, hrať zásadnú rolu v rámci zachovania stability siete.
Minimálny dopad
A tiež čo sa týka stability ceny. Cena elektriny v Nemecku totiž počas utorkových útokov, na spotovom trhu obchodovaná v štvrťhodinových intervaloch, vystúpila k piatim tisícom eur za megawatthodinu. Bežne sa teraz za elektrinu platí okolo 100 až 130 eur za megawatthodinu.
Bol to len krátkodobý výkyv, pretože trh čoskoro zistil, že dopady útokov v Nemecku na energetický trh budú minimálne. Pokiaľ by však prišiel v zime, kedy všetky európske elektrárne idú naplno, mohli by sa ceny zvýšiť dlhodobo.
Nemecké úrady zatiaľ nepovedali, kto za útokmi stojí. A bolo by predčasné pripisovať ich konkrétnemu páchateľovi. Polícia už však ako dôvod vyskratovania rozvodní vylúčila technickú poruchu, stopy teraz mieria skôr k terorizmu alebo sabotáži riadenej iným štátom.
„Nebol to rozbitý vypínač. Bolo to úmyselné, bol to trestný čin. Kto na to zaútočí, útočí na našu krajinu,“ uviedol minister vnútra Severného Porýnia-Vestfálska Herbert Reul.
Zatiaľ však nie je dôvod maľovať scenár novej európskej energetickej krízy. Zásobníky nie sú prázdne, nemecká sieť útok ustála a elektrárne sa postupne vracajú do prevádzky. Ale zároveň nie je dôvod tváriť sa, že sa nič vážne nedeje.
Pokiaľ Európa vstupuje do zimy s napätým plynovým trhom, nízkymi zásobami paliva, a tým pádom menšou energetickou rezervou, môže sa kombinácia fyzických útokov na infraštruktúru a nepriaznivého počasia stať poriadne drahým problémom.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Jan Strouhal.