Pred dvadsiatimi rokmi bola umelá inteligencia pre väčšinu ľudí vzdialeným pojmom, súkromný vesmírny sektor bol ešte len na začiatku a mnohé technológie, ktoré dnes používame denne, neexistovali. Predpovedať, ako bude svet vyzerať o ďalších dvadsať rokov, si trúfne len málokto. Veda nám však dáva niečo možno ešte dôležitejšie – poznanie, nástroje a spôsob myslenia, vďaka ktorému dokážeme lepšie rozumieť svetu a rozhodnutiam ovplyvňujúcim budúcnosť, ktoré robíme už dnes.
Keď sa v roku 2006 konala prvá Európska noc vedy, svet vyzeral inak. Smartfóny ešte neboli samozrejmosťou, sociálne siete len začínali meniť spôsob komunikácie a generatívna umelá inteligencia patrila skôr do predstáv o budúcnosti než do každodenného života.
O dvadsať rokov neskôr sa vedecké a technologické témy týkajú prakticky každého z nás. Ovplyvňujú, ako pracujeme, odkiaľ získavame informácie, ako sa rozhodujeme aj akým spôsobom premýšľame o ďalšom spoločenskom rozvoji.
Práve preto sa jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy nesústredí na predpovede toho, čo nás čaká. Pod témou Sila vedy – ako môžeme formovať našu budúcnosť – otvára otázku, čo dokážeme ovplyvniť už dnes.
Foto: Európska noc vedy
Viac informácií automaticky neznamená lepšie rozhodnutia
Umelá inteligencia za niekoľko rokov prešla z technologických laboratórií do každodenného života. Pomáha nám vyhľadávať informácie, tvoriť obsah, analyzovať dáta či pracovať efektívnejšie. Spolu s novými možnosťami však prináša aj nové otázky.
Čoraz väčšiu časť informačného prostredia ovplyvňujú algoritmy. Rozhodujú o tom, aký obsah vidíme, zatiaľ čo nástroje umelej inteligencie dokážu vytvárať presvedčivý text, obraz či video. Schopnosť orientovať sa v informáciách, overovať ich a rozumieť tomu, čo ovplyvňuje naše rozhodovanie, preto získava nový význam. Práve tu sa vedecké myslenie stáva zručnosťou využiteľnou ďaleko za hranicami laboratórií – učí nás pýtať sa, z čoho tvrdenia vychádzajú, pracovať s dôkazmi a byť pripravení zmeniť svoj názor, keď nové poznatky ukážu niečo iné.
Práve téme Informácie, AI a sloboda rozhodovania sa na Noci vedy venuje Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT). Do centra pozornosti nestavia len otázku, čo AI dokáže, ale aj to, ako si v prostredí inteligentných technológií zachovať schopnosť rozhodovať sa informovane a autonómne.
Foto: Európska noc vedy
Z výskumu vznikajú nové príležitosti
Podobnú zmenu môžeme sledovať vo vesmírnom sektore. To, čo bolo kedysi najmä doménou štátnych agentúr a veľkých výskumných programov, je dnes rastúcim technologickým odvetvím.
Satelitné dáta využívame pri predpovedaní počasia, navigácii, poľnohospodárstve či monitorovaní životného prostredia. Popri veľkých hráčoch vznikajú startupy a nové technologické firmy a priestor dostávajú aj menšie krajiny.
Ako upozorňuje Michal Brichta, riaditeľ odboru inovácií na MH SR, odborný garant témy Vesmír a technologické inovácie, príležitosti vo vesmírnom sektore dnes nevznikajú iba pre astronautov či vedcov. Potrební sú inžinieri, programátori, dátoví analytici, podnikatelia aj mladé technologické tímy.
Aj na Slovensku pritom cesta od prvého záujmu o vesmír k reálnemu projektu môže začať už počas štúdia – napríklad cez súťaže ako CanSat, vývoj satelitov či spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou. Veda sa tak môže stať nielen zdrojom poznania, ale aj základom pre nové inovácie, firmy a pracovné príležitosti.
Foto: Európska noc vedy
Pokrok nie je len otázkou toho, čo dokážeme
Technologické možnosti však predstavujú iba jednu stranu rovnice. Druhou je otázka, aké dôsledky majú rozhodnutia, ktoré robíme.
Klimatická zmena, energetika či využívanie prírodných zdrojov už nie sú témami vzdialenej budúcnosti. Vstupujú do rozhodovania štátov, miest, firiem aj jednotlivcov. Udržateľnosť preto čoraz menej stojí mimo ekonomických a technologických tém – stáva sa ich súčasťou.
Aj podľa Jakuba Hankovského zo spoločnosti Ipsos, odborného garanta témy Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť, bude dôležité hľadať spôsoby, ako prepájať inovácie a rozvoj s kvalitou života a dôsledkami, ktoré naše rozhodnutia prinášajú.
Veda pritom neurčuje, aké rozhodnutie máme urobiť. Dokáže nám však ukázať súvislosti, pomôcť pracovať s dátami a lepšie pomenovať možné dôsledky jednotlivých možností.
Foto: Európska noc vedy
Dvadsať rokov vedy. A čo ďalej?
Ak posledné dve desaťročia niečo ukázali, je to najmä to, aké náročné je predpovedať tempo a smer zmien. Mnohé technológie, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, by v roku 2006 pôsobili futuristicky.
Sila vedy preto nemusí spočívať v tom, že nám povie, ako bude vyzerať rok 2046. Jej význam spočíva aj v tom, že nás učí pracovať s tým, čo vieme dnes – pýtať sa, overovať si fakty a robiť rozhodnutia na základe poznania, nie domnienok. Práve vedecké myslenie tak môže byť v čase rýchlych technologických a spoločenských zmien jednou z najdôležitejších zručností.
A veda nemusí zostať len témou vedcov či výskumných pracovísk. Jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy ju 25. septembra opäť prinesie medzi ľudí po celom Slovensku. Deti, mladí ľudia aj dospelí sa s ňou budú môcť zoznámiť prostredníctvom experimentov, stretnúť ľudí, ktorí sa jej venujú, spoznať nové technológie a diskutovať o témach, ktoré už dnes ovplyvňujú naše životy.
Budúcnosť síce nevieme presne predpovedať. Môžeme jej však lepšie rozumieť – a rozhodnutiami, ktoré robíme dnes, ovplyvňovať, aká bude.
Európska noc vedy 2026 sa uskutoční 25. septembra v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Poprade a prostredníctvom sprievodných aktivít aj na ďalších miestach Slovenska. Viac informácií a program nájdete na nocvedy.sk.
