Slováci nechali vlani v Lidli rekordných 2,3 miliardy eur, no aj napriek tomu zisk nemeckého diskontu na našom trhu klesol druhý rok po sebe. Časť poklesu je len účtovná, no pod reálny prepad sa podpísali vyššie dane, rastúce platy aj alarmujúce účty za SBS a ukradnutý tovar, ktoré firmu stáli milióny eur.
Ešte v roku 2023 mala nemecká diskontná sieť rekordný zisk na úrovni takmer 160 miliónov eur, pričom tento výsledok dosiahla pri nižších tržbách okolo dvoch miliárd eur. Kým tržby odvtedy rástli ďalej, ziskovosť sa prepadáva.
Masívny pokles zisku o 70 miliónov eur za dva roky má hneď niekoľko dôvodov. V roku 2024 zisk spoločnosti medziročne klesol až o 36 percent na vyše 103 miliónov eur. Hlavným dôvodom poklesu bola v tom čase zmena právnej formy. Začiatkom marca 2024 sa spoločnosť Lidl Slovenská republika transformovala z verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) na spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.).
„Kým ako verejne obchodná spoločnosť sme zverejňovali zisk pred zdanením (keďže daň platil spoločník), ako eseročka už vykazujeme daň z príjmov priamo v našich výkazoch a zverejňujeme zisk až po zdanení,“ hovorí Tomáš Bezák, hovorca Lidl Slovenská republika. Poukazuje na to, že práve tento účtovný prechod vo vykazovaní hospodárskeho výsledku je hlavnou príčinou optického poklesu.
V poslednom obchodnom roku však zisk reťazca klesol znova. Tentokrát to bolo medziročne o 12 percent, čím sa dostal na úroveň 90 miliónov eur. Tento pokles je už možné pripísať reálne zvýšeným nákladom – od transakčnej dane cez vyššie mzdy až po krádeže. A tiež skutočnosti, že sa firme zhoršil pomer výnosov a nákladov, presnejšie rastu oboch ukazovateľov.
Kým náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru vzrástli Lidlu medziročne o 7,5 percenta, tržby z predaja tovaru medziročne vzrástli len o 5,8 percenta. V eurovom vyjadrení v predošlom obchodnom roku diskont zaznamenal nárast nákladov na obstaranie predaného tovaru približne o 120 miliónov, čo vzhľadom na to, že rástli aj ďalšie náklady, nedokázal vykryť primeraným rastom tržieb.
Náklady vystrelili nahor
Celkové personálne náklady spoločnosti Lidl, ktorá zamestnáva zhruba 6 800 ľudí, narástli medziročne o viac ako 15 miliónov eur na 185 miliónov eur. Pri analýze účtovných závierok z posledných rokov je zrejmé, že to nesúvisí s nárastom počtu zamestnancov, ale skôr so zvyšovaním mzdových a odvodových nákladov na zamestnanca.
Stav zamestnancov bol ku koncu februáru tohto roka presne 6 735 ľudí. O rok predtým to bolo 6 812 zamestnancov. To ukazuje, že priamo na konci účtovného roka firma zamestnávala o 77 ľudí menej ako v rovnakom čase pred rokom. Zmena môže priamo súvisieť so zavádzaním samoobslužných pokladní, keďže diskont rastie s počtom novootvorených prevádzok. Spoločnosť tak dokáže aj vďaka samoobslužným pokladniam rásť počtom prevádzok, pričom počet jej zamestnancov sa znižuje.
Na druhej strane sa ukazuje, že spoločnosť dokázala výraznými úsporami či investíciami znížiť náklady na energie o necelý milión eur. Výrazným osekaním zrejme prešiel aj rozpočet na reklamu. Maloobchodné reťazce patria spolu s bankami na Slovensku k najväčším zadávateľom reklamy. Lidl vlani znížil výdavky na reklamu o viac ako milión eur, pričom do reklamy stále smerovalo viac ako 25 miliónov eur, ukazujú údaje z účtovnej závierky.
Boj proti krádežiam
Účtovná závierka spoločnosti ukázala aj podrobnosti o tom, ako musí firma bojovať proti krádežiam. Straty z krádeží a zničeného tovaru sa evidujú v nákladovej položke s názvom manká a škody. Táto položka medziročne narástla takmer o štyristotisíc eur na viac ako dva milióny eur. To môže naznačovať viac krádeží či poškodeného tovaru.
Z analýzy účtovných závierok za posledné roky navyše vyplýva, že náklady na strážnu službu kontinuálne rastú. Kým v roku 2022 dával Lidl na strážnu službu ročne 4,3 milióna eur, vlani sa náklady vyšplhali skoro na osem miliónov eur.
Aj z prepočtov nákladov na jednu prevádzku vyplýva, že Lidl musel do bezpečnosti investovať z roka na rok oveľa viac.
V roku 2024 stúpol priemerný náklad na strážnu službu na jednu pobočku na viac ako 34-tisíc eur. Najvýraznejší skok však nastal v obchodnom roku 2025, keď priemerné náklady na strážnu službu dosiahli takmer 43-tisíc eur na jednu predajňu. To predstavuje nárast bezpečnostných výdavkov na jednu pobočku o viac ako 26 percent len v priebehu jediného roka. Oproti roku 2022 ide dokonca o nárast nákladov na bezpečnosť jednej pobočky približne o 64 percent.
Aj diskont potvrdil, že na bezpečnosť museli vyčleniť viac zdrojov. „Uvedené nárasty výdavkov v období predošlého obchodného roka súvisia so zvýšeným dôrazom na bezpečnostné opatrenia v snahe ochrániť zdravie a bezpečnosť našich zákazníkov a zamestnancov, ako aj ochrániť náš tovar,“ tvrdí Tomáš Bezák.
Drobné krádeže sa stali problémom nielen pre retailové reťazce na Slovensku, ale trápia aj mnohých iných obchodníkov naprieč celou ekonomikou. Retailový expert Tibor Tabery potvrdzuje, že s drobnými krádežami sa od roku 2024 po zvýšení hranice pre malú škodu roztrhlo vrece. „Evidujem štatistiku, že v lete 2025 ich bolo toľko, ako za celý predošlý rok spolu. To si okrem iného ruka v ruke žiada navýšenie nákladov na bezpečnosť,“ tvrdí pre Forbes.
Padá takmer celé odvetvie
Rakúska Billa sa vlani prepadla do straty takmer osem miliónov eur, britské Tesco po výraznom prepade zisku v roku 2024 vlani výsledkovo stagnovalo a nemeckému Lidlu druhý rok po sebe klesol zisk.
Aj z týchto príkladov je zrejmé, že situácia sa zhoršuje naprieč skoro celým odvetvím. Výnimkou je nemecký reťazec Kaufland, ktorý vlani zvýšil tržby k dvom miliardám eur a rovnako sa mu podarilo zvýšiť aj zisk. Medziročne vzrástol o 14 percent na viac ako 90 miliónov eur.
Horšie čísla za vlaňajšok reportujú okrem veľkých nadnárodných reťazcov aj menší tuzemskí hráči. Napríklad spoločnosť Koruna rodiny Cvachovcov síce vlani zvýšila tržby na viac ako 82 miliónov eur, no rovnako ako iným, aj im vlani výrazne klesol zisk o 40 percent na vyše šesťstotisíc eur. Tento rodinný podnik má v súčasnosti viac ako 130 maloobchodných prevádzok v regiónoch Kysuce, Orava, Liptov, Horné Považie, Turiec, Horná Nitra a Horehronie.
V červených číslach je dlhé roky aj Terno v rukách domácich podnikateľov okolo Martina Fedora. Prevádzkujú viac ako 130 predajní rôznych formátov. Vlani znížili stratu z 1,7 milióna eur na 114-tisíc. Minulý rok sa spoločnosti Terno real estate, pod ktorú patria predajne, podarilo pokoriť hranicu tržieb na úrovni 250 miliónov eur.
Analytik Tibor Tabery však v súvislosti s poklesom ziskov retailových reťazcov hovorí o problémoch spotreby, respektíve kúpyschopnosti na Slovensku. Zmenilo sa nákupné správanie spotrebiteľa, ktorý kupuje najmä „povinnú jazdu“ a lacné základné potraviny, a na druhej strane vyššia pridaná hodnota, značkový tovar a vyššia stredná kategória stagnujú. „Všetko ostatné zákazník odkladá, redukuje alebo hľadá najlacnejšiu alternatívu. Privátne značky a akcie preto rastú, ale pre reťazce to znamená zároveň tlak na maržu,“ hovorí expert s tým, že reťazce pritom už nemajú veľmi kam ustupovať.
Poukazuje na situáciu, keď im náklady na ľudí, energie, logistiku, nájmy či investície rastú, ale ceny už nemôžu zvyšovať rovnakým tempom. Toto pritom podľa neho nie je izolovaný problém len potravinárov.
Nateraz to teda v sektore vyzerá, že zlaté časy rekordných ziskov pre reťazce končia. Náklady na personál, nové vládne dane a nárast krádeží drvia marže takmer v celom odvetví. Pri súčasných vysokých nákladoch sa priestor na ďalšie zlacňovanie potravín na Slovensku zrejme nateraz radikálne zúžil.
