Ponúkame prehľad grafu, čísla, výroku, udalosti a polemiky týždňa. Tentoraz aj o našich očakávaniach od EÚ v duchu absurdného hesla: nech zdochne a platí.
Podnikatelia dostali malý darček, od nového roka už nebudú musieť platiť transakčnú daň. Majú však dôvod na obavy. Zverejnenie ich osobných údajov vrátane podpisového vzoru predstavuje vážne riziko. Vrátane hrozby zneužitia identity napríklad v banke.
Dva protichodné postoje predviedlo Slovensko aj v debate o európskom rozpočte.
Graf: 81 percent Slovákov si myslí, že prevažujú prínosy členstva v EÚ
Robert Fico privítal v Bratislave predsedu Európskej rady Antónia Costu a v súlade so slovenskou pohostinnosťou sa ho opýtal na peniaze, ktoré môžeme dostať. V oficiálnom komuniké je eufemisticky napísané, že Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré podporujú silnú súdržnosť – kohéziu, teda odstraňovanie regionálnych rozdielov.
„Nie sme nadšení z toho, že Európska komisia navrhuje škrty v kohézii a poľnohospodárskej politike,“ zdôraznil Fico. Zjednodušene povedané, chceme, aby Brusel aj ďalej posielal veľa peňazí.
Je to trocha iný slovník oproti decembru 2025, keď sa šéf Smeru vyjadril: „Ak bude takto pokračovať EÚ a nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície, historické korene, tak skape. A ak má skapať, nech skape.“
Tento rozdiel potvrdzuje, že slovník Roberta Fica je dlhodobo prispôsobený publiku. Inak hovorí s predstaviteľmi EÚ a inak pred domácimi voličmi. V grafe týždňa sme sa pozreli na to, ako vnímajú členstvo v EÚ samotní Slováci.
Podľa jarného Eurobarometra si 81 percent Slovákov myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom. Je to dokonca o 10 bodov viac než je európsky priemer. V rebríčku 27 krajín nám podľa pozitívneho vnímania členstva patrí 11. pozícia. Najpozitívnejšie vnímajú členstvo Íri, Litovci a Portugalčania. Na chvoste sú Bulhari pred Grékmi a Rakúšanmi. Zaujímavosťou je, že Česku patrí piata pozícia odzadu. Úniu vnímajú výrazne horšie ako my.
Číslo: živly spôsobili škody 6,5 milióna eur
Ide o predbežný odhad škôd po minulotýždňovom vyčíňaní počasia na Slovensku. Členské poisťovne Slovenskej asociácie poisťovní zatiaľ evidujú 2 500 škôd, no ich počet či výška ešte môžu rásť.
Asociácia dodala, že poisťovne posilnili kapacity na likvidáciu škôd a prednostne riešia práve prípady súvisiace so živelnými udalosťami.
„Ak šetrenie poistnej udalosti nie je možné ukončiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela, poistený môže požiadať poisťovňu o poskytnutie primeraného preddavku na poistné plnenie, teda o zálohu,“ informovala asociácia.
Udalosť: citlivé údaje o všetkých podnikateľoch už za tisíc dolárov
Etický hacker Pavol Lupták zo spoločnosti Netemba upozornil, ako ľahko možno získať všetky citlivé údaje o podnikateľoch z obchodného registra. Ide o rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, podpisový vzor a sekundárne aj zdravotnú poisťovňu podnikateľov.
Lupták pripomenul, že ešte 17. augusta 2026 začal nový obchodný register oficiálne sprístupňovať zbierku listín tak, že si z nej ktokoľvek na svete stiahne rodné číslo, úplnú adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu a overený vlastnoručný podpis každého konateľa a spoločníka slovenskej firmy.
„Nie únikom. Nie chybou v kóde. Zverejnil to štát, podľa zákona, cez riadny legislatívny proces. Bez prihlásenia, elektronického občianskeho a bez preukázania právneho záujmu. Zadarmo. A bez akéhokoľvek záznamu o tom, kto si čo stiahol,“ prízvukuje.
Ako dodal, jedinou prekážkou pred hromadným sťahovaním je štvormiestny obrázkový kód, takzvaný CAPTCHA. „Aby sme si overili, čo tá prekážka v roku 2026 naozaj znamená, postavili sme si za jeden večer aplikáciu. Voláme ju ORSR agregátor,“ uviedol.
Vážna hrozba
„Na Slovensku je zhruba pol milióna firiem so zbierkou listín a v nich státisíce konateľov a spoločníkov. Aby útočník získal rodné číslo aj podpisový vzor každej osoby, potrebuje stiahnuť zopár listín na firmu: zakladateľský dokument a podpisové vzory. Počítajme približne 1,5 milióna stiahnutí, každé za jedno úspešne vyriešené CAPTCHA,“ vymenúva.
V závislosti od konkrétnej brány, každá má inú úspešnosť, môže prelomenie CAPTCHA kódov stáť od 780 do 5 210 dolárov. Keďže prístupy sú limitované na IP adresu, treba na získanie všetkých údajov použiť rôzne adresy. Lupták vyrátava, že so sto IP adresami to bude trvať dva dni, no s päť tisíc adresami sa to podarí do dvoch hodín.
„Verejný podpisový vzor spolu s rodným číslom a číslom dokladu je presne ten balík, ktorý potrebujete na presvedčivú falošnú listinu,“ varuje Lupták a upozorňuje napríklad na možnosť zneužitia cez telefón.
„Volajúci, ktorý pozná vaše rodné číslo, číslo občianskeho, adresu a presnú štruktúru vašej firmy, je na linke banky alebo operátora nerozoznateľný od vás. Pridajte hlasový deepfake, na ktorý dnes stačí 30 sekúnd nahrávky, a máte útok, ktorý neodhalí ani opatrná obeť,“ uzatvára.
Výrok: 13. dôchodky sú neudržateľné aj podľa odborov
„Ako kontinuálny nástroj zvyšovania dôchodkov, tak ako je teraz nastavený, ho považujeme za neudržateľný z pohľadu verejných financií,“ povedala o 13. dôchodkoch po rokovaní tripartity šéfka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. To určite nie je nová informácia. Dôležité však je, že to hovoria odborári, a to rozhodne nie po prvý raz.
Trináste dôchodky a spôsob ich zvyšovania kritizovali odborári už v januári 2025. Určite nechcú šetriť za každú cenu a zdôrazňujú, že seniorom treba zabezpečiť dôstojný život bez dodatočných dávok. No potrebné je komplexné riešenie, keďže demografické zmeny prehlbujú deficit.
Dôležitým odkazom výroku je, že odbory sú zodpovednejšie k verejným financiám ako minister práce Erik Tomáš, pre ktorého je rušenie drahých 13. dôchodkov červenou čiarou. Zjavne ho zaujímajú viac preferenčné percentá Hlasu ako deficit verejných financií.
Polemika: zrušenie dane nie je zázrak
Robert Fico sa do týždňového prehľadu dostal ešte raz. Tentoraz v súvislosti so zrušením dane z finančných transakcií. Tú by už štát budúci rok nemal vyberať. „Očakávam, že vzhľadom na obsah kritiky tohto konsolidačného opatrenia bude zrušenie transakčnej dane viesť k nebývalému hospodárskemu rastu Slovenskej republiky,“ napísal na sociálnej sieti.
Tu sa žiada ironicky dodať, že Slovensku by výrazne pomohlo, keby sa vrátilo aspoň k bývalému hospodárskemu rastu. V tejto oblasti totiž výrazne zaostávame za našimi susedmi i časmi, keď malo Slovensko prezývku stredoeurópsky tiger.
Fico sa môže hnevať, koľko chce, faktom je, že pri moci je dlhšie ako Margaret Thatcher, krajinu však nedokázal nikam posunúť. Keďže videl iba po najbližšie voľby, nezmohol sa na žiadne reformy.
Paradoxne, aj pri témach, ktoré otváral, nedokázal doručiť riešenie. Príkladom môže byť „dvojaká kvalita potravín“. Počas svojich vlád nedokázal vytvoriť prostredie, ktoré by prilákalo viac reťazcov, a teda silnejšiu konkurenciu. Aj preto majú Slováci pocit, že za hranicami nakúpia lepšie a lacnejšie.
Nehovoriac o finančnom sektore a „drahých bankách“. Vplyvom európskej regulácie a domáceho politického ťaženia proti nim sa počet peňažných domov neustále znižuje.
Svetový unikát
No späť k transakčnej dani. Bola vymyslená ako svetový unikát a nastavená tak, aby bežní voliči nemali pocit, že ju platia. Preto sa týkala iba firiem. Hoci podnikatelia náklady vždy prenášajú na spotrebiteľov. Keďže sa týkala platieb, trestala hospodársku aktivitu. Nehovoriac o chuťovkách, ako je povinnosť samozdanenia v istých situáciách.
Jedna vec je samotná suma, ktorú musia firmy platiť. Druhá sú náklady na zavedenie a konzultačné služby.
Daň z finančných transakcií sa už stala. Jej zrušenie nás nevráti do času pred zavedením. Dôsledky zrušenia budú pozitívne, ale rozhodne nie zázračné.
Fico, ktorý sa venoval trestnému právu, by mohol vedieť, že ak útočník prestane bodať svoju obeť, tá zrazu nebude vedieť odbehnúť maratón, akoby sa nič nestalo. Potrebuje čas na uzdravenie, najskôr bude iba pomaly chodiť.
