Majitelia firiem kedysi vyhľadávali poradenstvo len keď chceli kupovať alebo predávať. Dnes čoraz častejšie hľadajú sprievodcu stratégiou. Jozef Mathia, líder tímu EY-Parthenon na Slovensku, dnes radí podnikateľom, ako nasmerovať svoj biznis. V rozhovore približuje, prečo sa dobrý exit začína roky pred predajom, ale aj čo je najväčšia „choroba” slovenských firiem.
Klienti za vami historicky chodili najmä vtedy, keď chceli firmu kúpiť, predať alebo nájsť investora. Ako sa to v súčasnosti mení?
Transakčné poradenstvo stále tvorí veľkú časť našej práce, no postupne vnímame čoraz väčší záujem o strategické poradenstvo. Teší ma to, stratégia je alfa a omega podnikania, pretože podnikateľ nemá rozmýšľať len o tom, kde chce mať firmu o pol roka, ale kde ju chce mať o päť či 10 rokov.
Aj preto sme pred rokom a pol náš tím rebrandovali na EY-Parthenon, globálnu značku EY pre strategické a transakčné poradenstvo, ktorá prepája expertízu v oblasti stratégie, transakcií a transformácií.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
Vravíte, že vás táto zmena teší. Prečo je podľa vás strategické poradenstvo také dôležité?
V zahraničí riaditelia aj majitelia bežne pripúšťajú, že trpia takzvanou prevádzkovou slepotu – čím dlhšie je človek v jednom prostredí, tým menej vidí. Na Slovensku sa to presadzuje až teraz. Manažéri si síce nechajú poradiť od kamaráta z biznisu, no ten povie len to, čo sám vie, aj on je vo svojej prevádzkovej slepote a vo svojej bubline.
My máme takýchto „kamarátov“, inými slovami projektov a klientov desiatky, a slepotu tak ničíme oveľa lepšie.
Nie je to pre majiteľov aj otázka ega? Majú pocit, že svoju firmu predsa poznajú najlepšie.
Ja sa im ani nečudujem. Aj ja som niečo vybudoval a viem, aké ťažké je zostať pri zemi, keď je človek úspešný. Možno to nie je doslova ego, skôr presvedčenie, že všetko, čo robím, je najlepšie. Podnikateľov, ktorí si uvedomujú, že to tak byť nemusí, však pribúda.
Ako do poradenstva vstupuje umelá inteligencia?
Informácie sú kľúčovou substanciou podnikania a prístup k nim je vďaka AI omnoho jednoduchší. Mám klientov, ktorí za AI platia tisíce eur mesačne. Čo klient kedysi chcel za mesiac, chce dnes za týždeň a pol a vďaka AI mu to vieme dať. Je však kľúčové všetky informácie overovať a hlavne mať správne vstupy. Navyše dôvera naďalej zostáva na medziľudskej úrovni. Potrebujeme sa stretávať, rozprávať, počúvať sa.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
Predstavme si, že za vami príde majiteľ strednej výrobnej firmy a zvažuje predaj. Ako vyzerá prvé stretnutie?
Prídem naň pripravený. Chcem firmu vopred poznať: kde pôsobí, aké má výsledky, aké má postavenie na trhu. A potom je kľúčové pochopiť nastavenie majiteľa. Chce predať firmu? Pýtam sa prečo. Je nešťastný v podnikaní? Nerastie? Chýbajú zdroje, alebo je už unavený? Je to taká spoveď. Nechcem meniť jeho názor, ale potrebujem ho poznať do detailu a potrebujem poznať motivácie skryté za jeho rozhodnutiami. Projekt môže trvať od troch do osemnástich mesiacov, je preto dôležité mať od začiatku jasno. Inými slovami, diagnostika je kľúčová, až potom nastupuje liečba.
Ako potom prebieha spolupráca?
Záleží na veľkosti a komplexnosti firmy. Pri jednej väčšej zákazke sme boli s klientom 14 týždňov každý deň, vo firme, s ľuďmi. Je pre nás dôležité vedieť o firme všetko, poznať ju čo najlepšie.
Firmám teda vidíte doslova do kuchyne. Aká je najčastejšia strategická chyba slovenských podnikateľov?
Chýbajúca dôslednosť v detaile, diligentnosť. Veľa podnikateľov má stratégiu v hlave: dnes mám tržby 10 miliónov, o päť rokov chcem 50. A ja sa pýtam: ako? Korporácie majú detailné plány na roky dopredu. Menšie firmy sa riadia z roka na rok. Pritom ak chcete rásť, musíte vedieť ako, či vás trh ešte pustí, či je kam investovať, odkiaľ získať peniaze. Rovnako, keď pôjdete do banky, bude od vás očakávať stratégiu a finančný plán.
Ako má majiteľ pripraviť firmu, ak ju chce predať o tri až päť rokov?
Po prvé, mať vo firme top manažment, ktorý v nej vie zostať aj po jeho exite. Firma, to nie je len majiteľ. Po druhé, radiť sa s ľuďmi, ktorí už firmu predali. Po tretie, mať jednoznačný strategický plán: ak dnes zarábam 10, ako sa dostanem na 30? Po štvrté, začať už teraz sledovať, komu predať, či trh kupujú finanční investori alebo stratégovia. A po piate, pripraviť stratégiu aj na obdobie po predaji. Predáva sa budúcnosť, vízia a očakávania.
Sú vo všeobecnosti slovenské firmy a celkovo Slovensko ako krajina atraktívne pre investorov zvonku?
Ako sa to vezme. Obrovskou devízou Slovenska je náš ľudský kapitál. Máme tu naozaj veľa šikovných ľudí, je však dôležité si ich udržať. Na druhej strane, investorov vie odradiť netransparentnosť a nestabilita pravidiel v krajine. Keď zahraničný investor nerozumie všetkým pravidlám, administratívnym povinnostiam a podmienkam podnikania, vie, že bude závislý na tom, aby mu stále niekto niečo vysvetľoval. Zaberie mu to veľa času a energie a radšej pôjde inam. Naopak, keď sú pravidlá jasné, jednoznačné a stabilné, je to pre neho lákavé.
Pravidlá majú byť jednoduché, úrady rýchle a dane či zákony sa nemajú meniť každú chvíľu. Podnikateľ má podnikať, nie polovicu času riešiť štát.
A ako aktuálne vnímate podnikateľské prostredie na Slovensku?
Nebudem to prikrášľovať, je náročné. Regulácie sú nepredvídateľné, menia sa z roka na rok a firmám komplikujú presne to, čo je pri stratégii kľúčové: plánovanie. Keď neviete, aké pravidlá budú platiť o dva roky, každé investičné rozhodnutie je ťažšie. O to viac si vážim podnikateľov, ktorí napriek tomu investujú a rastú.
Ak by ste mali zmeniť tri veci, aby sa tu podnikalo lepšie, čo by to bolo?
Po prvé, štát, ktorý ľuďom a firmám nehádže polená pod nohy. Kto chce založiť firmu alebo zamestnať ľudí, nemal by mesiace behať po úradoch. Pravidlá majú byť jednoduché, úrady rýchle a dane či zákony sa nemajú meniť každú chvíľu. Podnikateľ má podnikať, nie polovicu času riešiť štát.
Po druhé, krajina, z ktorej mladí nechcú odísť. Potrebujeme lepšie školy, dobré pracovné miesta a prostredie, v ktorom sa oplatí zostať a rozbehnúť vlastný nápad. Slovensko nemá súperiť lacnými ľuďmi, ale šikovnými a vedieť im ponúknuť dobrý život.
A po tretie, menej politiky, viac výsledkov. Bežného človeka nezaujímajú tlačovky, chce, aby prišiel vlak načas, fungovala nemocnica a úrad aby vybavil žiadosť za pár dní. Štát hodnoťme podľa toho, čo urobil, a nie, čo sľúbil.
Foto: Dorota Holubová/Forbes Slovensko
A čo majú slovenskí podnikatelia nastavené dobre?
Vieru. Je úžasné sledovať, že ešte nerezignovali. Napriek nepredvídateľnej regulácii, nestabilnému prostrediu aj geopolitike. Tá schopnosť ráno prísť do práce, postaviť sa pred ľudí a povedať: ideme ďalej a bude to v poriadku, pred takým leadershipom klobúk dole.
Okrem situácie na Slovensku máme aj náročnú geopolitickú situáciu vo svete. Ako majú firmy fungovať v neistote?
Slovensko je malá otvorená ekonomika, extrémne závislá od zdrojov aj od nemeckej ekonomiky. Záver je však vždy rovnaký: nevieme to ovplyvniť, sústreďme sa na to, čo ovplyvniť vieme. Byť flexibilný, rýchlo sa adaptovať a stavať na dobrých ľuďoch, to je 90 percent úspechu. Sme bojovníci: spadneme, postavíme sa, ideme ďalej.
Čo robí firmu atraktívnou pre investorov?
Kombinácia troch vecí. Prvou je sektor. Vždy existujú odvetvia s väčšou tendenciou rásť. Napríklad energetika je zaujímavá takmer stále, ale dnes je mimoriadne atraktívny trh s umelou inteligenciou. Druhou je transparentnosť informácií. Videl som perfektnú firmu, o ktorú mal záujem jeden poľský investor, no na papieri nemala zamestnancov, všetci boli na faktúru a zahraničný investor tomu nerozumel. A treťou sú ľudia: pre investorov je dôležité, ako firmu vie odprezentovať jej líder. A to nemusí byť majiteľ, veľakrát je to manažment.
