Finančný špecialista plánoval presunúť svoje imanie do zahraničia. Prezrádza, prečo to hneď neurobil a akú vysokú cenu za to mohol zaplatiť.
Keď sa vo februári 2014 po zvrhnutí prorusky orientovanej vlády na Ukrajine znenazdajky objavili na polostrove Krym ozbrojenci bez označenia príslušnosti, bolo jasné, že situácia začína byť vážna.
V regióne, kde žili milióny obyvateľov rôznych národností, okupanti v rýchlom slede preberali kontrolu nad kľúčovými štátnymi inštitúciami a vojenskými základňami. O mesiac neskôr Krymská vláda vyvolala narýchlo pripravené referendum o sebaurčení, v ktorom sa väčšina hlasujúcich vyslovila za pripojenie k Rusku.
Anexia časti ukrajinského územia bola udalosťou, ktorá navždy zmenila zmýšľanie mnohých investorov. Bol medzi nimi aj slovenský finančný mentor Tomáš Pieružek. Investičný špecialista, ktorý sa stal známym vďaka dosiahnutiu finančnej slobody ešte pred štyridsiatkou, začal pod vplyvom týchto udalostí prehodnocovať celú svoju alokačnú stratégiu.
Známy podnikateľ a spoluzakladateľ projektu Smart-Life si vtedy prvýkrát položil otázku, či dáva zmysel mať takmer celé osobné bohatstvo sústredené v dvoch relatívne malých slovenských mestách – Bratislave a Žiline. Odpoveď bola jednoznačne negatívna.
Z jeho príspevku na platforme Instagram vyplýva okamžité uvedomenie si rizík spojených s koncentráciou majetku a absenciou geografickej diverzifikácie.
Lekcia z geopolitiky
V minulosti Pieružekovi alokácia prostriedkov do segmentu investičných nehnuteľností s vysokým medziročným rastom priniesla zaujímavé zhodnotenie.
Konečný výsledok ešte znásobovalo využitie pákového efektu hypotekárneho úveru a generovanie príjmu z nájomného. Nastavená stratégia výborne fungovala a jeho majetok sa postupne zveľaďoval.
Územné odčlenenie Krymu sa však pre investora stalo zásadným zlomom vo vnímaní rizika. Uvedomil si, že jeho majetok stojí na jednej legislatíve, jednej mene a jednej geopolitickej realite. Chýbajúca diverzifikácia tak uňho znásobila hrozbu straty kapitálu.
Rozhodol sa preto uprednostniť ochranu aktív pred naháňaním sa za rastom a začal okamžite konať. Vyradil dve nehnuteľnosti z obchodného majetku s plánom postupne ich predať a peniaze presunúť mimo Slovenska. Horizont si stanovil na päť rokov, čím sledoval daňové hľadisko využívajúce časový test poskytnutý slovenskou legislatívou.
Plánovaný krok predstavoval rozumnú poistku proti geopolitickému riziku. Realita trhu však finančnému špecialistovi nakoniec do života priniesla iný scenár. O pár rokov neskôr, keď sa bezprostredné obavy z ďalšej eskalácie postupne vytratili z pozornosti investorov, aj on na svoje presvedčenie zabudol.
Lekcia z psychológie
Slovenský trh s nehnuteľnosťami priniesol odhodlanému investorovi nečakaný zisk, s ktorým vo svojich pôvodných plánoch nepočítal. V období medzi rokmi 2017 až 2021 totiž zažil jedno z najsilnejších rastových období v histórii. Ceny bytov na konci predmetného časového rozpätia medziročne rástli dvojciferným tempom.
Zdroj: Národná banka Slovenska.
Vývoj cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku.
Zdroj: Národná banka Slovenska.
Pre Pieružeka, ktorý plánoval svoje nehnuteľnosti predať a presunúť kapitál do zahraničia, išlo o zásadnú skúšku. Tú nakoniec neustál. Dodatočne totiž vlastnými slovami priznáva, že v danej chvíli nad ním zvíťazila vlastná chamtivosť.
Namiesto pôvodného plánu sa rozhodol si nehnuteľnosti ponechať a naďalej profitovať z rapídneho rastu ich cien. Sám pre seba situáciu vyhodnotil slovami, že „na Kryme sa nič vážne nedeje, na Ukrajine nie je žiadna vojna a netreba sa preto ničoho obávať“.
Riziko, ktoré ho v roku 2014 motivovalo k diverzifikácii, stratilo na aktuálnosti a vidina krátkodobého zisku nakoniec zvíťazila nad opatrnosťou.
Cena odloženého rozhodnutia
Ako sa neskôr ukázalo, pôvodná obava nebola ani zďaleka prehnaná. Vo februári 2022 sa spustila vojenská agresia Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá predstavovala priame rozšírenie dovtedy potichu tlejúceho konfliktu.
Samotný útok sa zapísal do histórie ako najrozsiahlejší medzištátny ozbrojený konflikt na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny.
Okrem státisícov obetí na životoch vyvolal aj obrovskú humanitárnu krízu. Milióny ľudí museli opustiť svoje domovy, pričom mnohí z nich hľadali útočisko v zahraničí a ďalší zostali vnútorne vysídlení.
Vďaka blízkosti konfliktnej zóny si Pieružek naplno uvedomil rozsah chyby, ktorú urobil, keď svoje pôvodné rozhodnutie o diverzifikácii odložil pre lákavý výnos.
Počas ruskej invázie sa objavili viaceré prípady narušenia vzdušného priestoru alebo dopadu dronov, rakiet či ich trosiek aj mimo Ukrajiny, okrem iného v Poľsku, Rumunsku, Moldavsku, Lotyšsku, Bielorusku či Chorvátsku.
Mnoho incidentov mohlo byť spôsobených zlyhaním navigácie, zblúdením z trasy alebo účinkami ukrajinskej protivzdušnej obrany či elektronického boja, ktorý mení kurz rakiet a dronov. Ceny nehnuteľností sa však na dôvody nepýtajú.
Aj napriek tomu, že investor „nezaknihoval“ stratu v účtovnom zmysle, plne si uvedomoval zvýšenú koncentráciu rizika. Jeho majetok bol zamknutý v jednom regióne presne v čase, keď geopolitická neistota v ňom prudko narástla. Pokiaľ by došlo k eskalácii konfliktu alebo jeho prípadnému rozšíreniu na územie Slovenska, situácia mohla byť diametrálne odlišná.
Ponaučenie zo sily rastúceho trhu
Pieružekov príbeh verne opisuje jav, ktorý dobre poznajú aj skúsení portfólio manažéri. K ignorácii rizík dochádza najčastejšie práve v období, keď aktívum rastie.
Stúpajúci trh vytvára zdanlivý pocit bezpečia, aj keď sa fundamentálne riziko medzičasom vôbec nezmenilo alebo dokonca stúplo. Investor vtedy prirodzene zľahčuje scenáre možného negatívneho vývoja, hoci objektívne dôvody na obavy pretrvávajú.
Geopolitické riziko patrí medzi faktory, ktoré sa dajú len ťažko presne načasovať. Nikto nevie s istotou povedať, keď sa napätie môže transformovať na priamy konflikt alebo ako rýchlo sa situácia dokáže zhoršiť.
Práve preto odborníci odporúčajú rozhodnutia zakladať na diverzifikácii a dlhodobej stratégii namiesto aktuálneho sentimentu trhu. Rozhodnutie chrániť majetok by sa v žiadnom prípade nemalo odkladať a podriaďovať aktuálnej trhovej situácii. Tá sa môže v sekunde zmeniť.
Diverzifikácia nie je luxus
Koncentrácia majetku v jednej jurisdikcii môže predstavovať zásadný problém. Každý investor by mal preto mať vopred stanovený plán, ktorý zahŕňa aj riadenie rizika.
Druhou zásadou je neopúšťať vopred definovaný zámer pod tlakom krátkodobého sentimentu. Geografická aj menová diverzifikácia predstavuje poistku, ktorá sa v pokojných časoch môže zdať zbytočná, no v turbulentných obdobiach sa ukáže ako kľúčová.
Pieružekov príspevok preto ponúka dôležitú výzvu na zníženie rizika aj vo chvíľach, keď okolnosti krátkodobo hovoria proti nemu. Rastúci trh totiž nie je dôkazom absencie pôvodnej hrozby.
Zdanlivá stabilita býva často iba dočasným odložením chvíle, keď sa riziká odhalia v plnej miere. Pokiaľ sa investori z tejto skúsenosti poučia včas, dokážu predísť rovnakej chybe, skôr než ich ku konaniu donúti nepriaznivý vývoj trhovej situácie.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.