Návrh má priniesť miliardy dolárov ročne. Peniaze by smerovali imigračným súdom, USCIS a ICE, kým univerzity by mali dostať výnimku.
Trumpova administratíva chce tamojším spoločnostiam sťažiť nábor zamestnancov zo zahraničia. Pripravovaná regulácia má každú novú žiadosť o špecializované pracovné vízum H-1B zaťažiť astronomickým poplatkom 103 265 dolárov, v prepočte približne 88 500 eur. Cieľom je prinútiť firmy prijímať domácu pracovnú silu a z vybraných peňazí financovať imigračných úradníkov.
Administratíva poplatok obhajuje ako nevyhnutný nástroj na pokrytie nákladov celého imigračného aparátu. Podľa prepočtov americkej vlády by poplatky za podanie žiadostí priniesli imigračnému systému miliardy dolárov ročne.
Trumpova administratíva počíta s prerozdelením získaných prostriedkov na tieto konkrétne účely.
- Tri miliardy dolárov ročne, teda približne 2,57 miliardy eur, by mali dostať imigračné súdy. Umožnilo by im to prijať viac ako 8 400 nových zamestnancov vrátane sudcov, aby zrýchlili imigračné konania, ktoré nestíhajú vybavovať prípady a zabezpečovať vyhosťovanie.
- Ďalšie tri miliardy dolárov, v prepočte asi 2,57 miliardy eur, poslúžia na pokrytie všetkých doterajších nákladov imigračného úradu USCIS a umožnia mu vykonávať byrokraticky oveľa náročnejšie preverovanie cudzincov bez toho, aby samotný úrad skrachoval.
- Jedna miliarda dolárov, teda približne 856,7 milióna eur, by išla agentúre ICE (Immigration and Customs Enforcement) na dôkladnejšie kontroly žiadateľov o pracovné a študijné víza.
Tento 67-stranový návrh predstavuje zásadnú zmenu stratégie oproti pôvodnej iniciatíve Trumpovej vlády, ktorá v praxi fungovala približne osem mesiacov, kým ju tento rok v júni nezastavil súd. Biely dom už totiž nepostupuje iba prostredníctvom prezidentského výnosu, ktorým by obišiel Kongres, ale volí zdĺhavú byrokratickú cestu, keď návrh predložilo ministerstvo vnútornej bezpečnosti.
Program H-1B patrí medzi najžiadanejšie americké víza pre vysokokvalifikovaných zahraničných odborníkov. Žiada oň konkrétna americká firma, pričom zákonný limit pre celé Spojené štáty predstavuje 85-tisíc víz ročne, z toho 65-tisíc v základnej kategórii a 20-tisíc pre držiteľov vyšších akademických titulov.
O tom, kto vízum dostane, rozhoduje počítačová lotéria. Držiteľovi zároveň umožňuje legálne sa uchádzať o zelenú kartu, čo slúži ako lákadlo, pomocou ktorého technologické firmy v Silicon Valley získavajú talenty z celého sveta.
Kým technologickým gigantom doterajší program vyhovuje, americká vláda v ňom vidí skôr zneužívanie lacnejšej pracovnej sily na úkor domácich zamestnancov. Zavedenie 100-tisícdolárovej bariéry, teda približne 85 700 eur, má zamestnávateľov motivovať k prijímaniu cudzincov iba v prípadoch absolútnej nevyhnutnosti.
Vláda pri obhajobe poplatku vychádza zo štúdie National Bureau of Economic Research, podľa ktorej držitelia víz H-1B zarábajú v priemere o 15 percent menej než ich americkí kolegovia na podobných pozíciách.
Biznisová sféra a univerzity však vyjadrujú veľké obavy a vopred varujú pred dôsledkami. Návrh zasiahne najmä najväčšie technologické spoločnosti sveta na čele s Amazonom, ktorý ako najväčší používateľ programu získal podľa údajov USCIS len do konca júna tohto roka viac ako 9 300 schválených žiadostí.
Dôsledky zrušeného nariadenia sú pritom viditeľné už teraz. Podľa augustovej správy portálu Common App sa počet prihlášok zahraničných študentov na americké univerzity na tohtoročnú jeseň medziročne prepadol o 10 percent, čo predstavuje jeden z najvýraznejších poklesov v histórii.
Samotné univerzity a výskumné ústavy ako zamestnávatelia budú síce od poplatku oslobodené, ale ako vzdelávacie inštitúcie ich opatrenie tvrdo zasiahne. Študentov odradí nemožnosť pracovať v amerických firmách, na ktoré sa poplatok vzťahuje.
Nejde o prvý pokus
Snaha dramaticky zdražiť a obmedziť víza H-1B je dlhodobou prioritou Trumpovej administratívy. Celý spor sa vyvíja v niekoľkých fázach.
- Mzdové bariéry (Trumpovo prvé funkčné obdobie) – Pokus vlády odradiť veľké firmy tlakom na zvýšenie povinných minimálnych platov pre držiteľov víz. Vláda vtedy prepísala oficiálne mzdové tabuľky tak, že povinné minimum pre držiteľov víz vyskočilo na 100-tisíc až 130-tisíc dolárov ročne, teda približne 85 700 až 111 400 eur. Tieto snahy však opakovane narazili na súdoch.
- Prezidentský dekrét (september 2025) – Administratíva zmenila taktiku a zaviedla jednorazový poplatok 100-tisíc dolárov, teda približne 85 700 eur, odvádzaný priamo štátu.
- Súdna stopka (jún 2026) – Federálny súd v Massachusetts nariadenie zrušil, pretože rozhodol, že prezident svojvoľne zaviedol nezákonnú daň, obišiel Kongres a ignoroval kritický nedostatok pracovníkov v zdravotníctve a školstve.
- Byrokratická kľučka (august 2026) – Vláda teraz volí formálny proces tvorby nariadenia prostredníctvom vlastných úradov, aby sa vyhla výhradám, že prekročila prezidentské právomoci.
Nový návrh sa zameriava iba na budúce žiadosti, preto sa nevzťahuje na cudzincov, ktorí si víza iba predlžujú.
Po utorkovom zverejnení v oficiálnom vládnom registri začína plynúť 30-dňové pripomienkové konanie, počas ktorého môžu dotknuté firmy, odvetvové zväzy a akademické inštitúcie predkladať oficiálne námietky a pripomienky k pripravovanému opatreniu.
