Šestnásť rokov, tisícky hodín dobrovoľníckej práce a asi milión eur od darcov, z grantov aj z vlastných úspor. Aktivisti z občianskeho združenia Albrecht Forum obnovili Dom Albrechtovcov a s ním aj starosvetský, dnes už zabudnutý šarm Prešporka.
„Trvá nám to dlho a ešte stále nie sme na konci. Hovorím tomu, že dom obnovujeme s patinou,“ hovorí nám s úsmevom vyštudovaný muzikológ a jeden zo zakladajúcich členov občianskeho združenia Albrecht Forum Igor Valentovič počas prehliadky Domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v srdci bratislavského Starého Mesta.
Ešte pred 16 rokmi bol tento dom ruina, dnes tu občianske združenie organizuje kultúrne podujatia, koncerty a festivaly komornej hudby, ako napríklad Domus & Hortus Artis.
Genius loci tohto miesta je nepopierateľný. Len čo prejdete cez veľkú drevenú bránu vedúcu k domu a do záhrady, ktorá slúži ako priestor pre koncerty, ocitáte sa vo svete, ktorý už podľa mnohých dávno zanikol. A ak je vám blízke stretávanie sa ľudí, klasická komorná hudba, diskutovanie o knihách, filozofii a umení všeobecne, všetky umelé inteligencie sveta a google kalendáre často plné nezmyselných stretnutí by ste bez váhania vymenili za možnosť žiť na tomto mieste. Alebo tu aspoň stráviť pár chvíľ v dobrej spoločnosti podobne zmýšľajúcich ľudí za zvukov „starej hudby“.
Odkaz tohto domu, ktorý doň v 20. storočí vtlačila rodina Albrechtovcov po rokoch úpadku v období socializmu a skorého kapitalizmu, teraz obnovila skupina nadšencov z občianskeho združenia Albrecht Forum.
Dom s históriou
História Domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici, ktorý stojí v pamiatkovej rezervácii v najstaršej časti historického jadra Bratislavy, siaha až do 13. storočia, keď boli postavené jeho prvé časti, ďalšie štruktúry pribudli v 14. a 15. storočí. Ide pritom o kanonický dom, ktorý patrí rímskokatolíckej cirkvi, celú lokalitu historicky obývali kňazi, prepošti a kanonici.
Ako vysvetľuje Igor Valentovič, ktorý bol okrem iného donedávna aj riaditeľom Hudobného centra v Bratislave, významná hudobnícka rodina Albrechtovcov sa sem presťahovala po druhej svetovej vojne v roku 1945. Predtým bývali na Lodnej ulici, ich dom však v tom čase povojnový režim najprv zhabal a neskôr zbúral, pretože bola v tejto lokalite plánovaná výstavba hotela Devín.
Dorota Holubová
„Albrechtovci sa uchýlili do domu na Kapitulskej aj vďaka dlhoročnej službe pre cirkev, dom však bol v tom čase doslova ruinou. My to teraz vnímame ako veľmi príťažlivé miesto, ale počas socializmu išlo o byty štvrtej kategórie, pričom po vojne to boli najzničenejšie domy v meste,“ vysvetľuje Igor Valentovič. Počas komunizmu bol dom znárodnený a po roku 1989 sa vrátil do majetku cirkvi, najprv pod Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a neskôr pod samostatnú Bratislavskú arcidiecézu.
Otec rodiny – Alexander Albrecht, ktorý sa narodil v roku 1885 a zomrel v roku 1958, bol hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg a od roku 1908 pôsobil ako organista v Dóme sv. Martina. V roku 1921 sa stal dirigentom Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina a riaditeľom Mestskej hudobnej školy.
Alexandrova manželka Margaréta pochádzala z významnej prešporskej šľachtickej rodiny Johanna von Fischera. Mimochodom, táto rodina spoločne s lekárom Michaelom Schönbauerom v Prešporku založila vlastnú produkciu vína podľa francúzskej receptúry, ktoré dnes poznáme pod značkou Hubert (Ján Evangelista Hubert od Johanna Fischera túto továreň odkúpil až v roku 1877, poznámka redakcie). Von Fischerovci pritom na prelome 19. a 20. storočia patrili k najmajetnejším a spoločensky angažovaným rodinám v Bratislave.
Dom, kde opäť znie komorná klasická hudba
Dom Albrechtovcov na Kapitulskej 1 patrí k najvýznamnejším historickým budovám v bratislavskom Starom Meste. Dom, ktorého história siaha až do 13. storočia, bol kanonickým domom a dodnes patrí rímskokatolíckej cirkvi. V druhej polovici 20. storočia v ňom bývala významná hudobnícka, intelektuálna a umelecky založená rodina Albrechtovcov. V čase socializmu dom upadal, po páde režimu v roku 1989 bol dom navrátený do vlastníctva cirkvi. Ján „Hansi“ Albrecht v dome dožil do roku 1996, jeho manželka Vierka do roku 2003. V roku 2010 sa občianske združenie Albrecht Forum podujalo na obnovu tejto historickej pamiatky, doposiaľ na ňu bolo vynaložených okolo jedného milióna eur. V súčasnosti dom slúži ako kultúrne centrum, konajú sa tu komorné koncerty klasickej hudby, festival komornej klasickej hudby Domus & Hortus Artis a rôzne iné umelecké vystúpenia, diskusie či workshopy.
Margaréta bola učiteľkou cudzích jazykov a v domácnosti Albrechtovcov sa vždy prirodzene rozvíjal rešpekt k hudbe, vzdelaniu a umeniu všeobecne. Zaujímavosťou je aj fakt, že rodina Margaréty Albrechtovej mala živé kontakty aj s významnými hudobnými skladateľmi svojej doby, patrili k nim napríklad aj Johannes Brahms či Richard Wagner. Alexander Albrecht, ktorý študoval v Budapešti, zas bol dobrým priateľom napríklad s Bélom Bartókom a mnohými ďalšími významnými osobnosťami hudobného sveta.
Hansi ako most do súčasnosti
Ich syn Ján Albrecht, ktorého priatelia a rodina prezývali Hansi, bol významný bratislavský pedagóg, muzikológ a violista. Bol zakladateľom komorného združenia Collegium Musicum a v roku 1968 založil aj Kruh priateľov starej hudby, z ktorého postupne vznikol prvý súbor starej hudby na Slovensku Musica aeterna. Hansi sa narodil v roku 1919 a zomrel v roku 1996 a v dome na Kapitulskej ulici dožila aj jeho manželka Vierka, ktorá zomrela v roku 2003.
Hansi bol v hudobníckej komunite široko známy, okrem iného pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej Fakulty UK a viedol aj triedu komornej hry na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Dorota Holubová
Igor Valentovič sa s Hansim osobne zoznámil v 80. rokoch v Bratislave krátko po štúdiách na Filozofickej fakulte UK, kde študoval hudobnú vedu. Po páde socializmu Igor s manželkou Vlastou založili aj vydavateľstvo Music Forum a Hansi s nimi spolupracoval na niektorých hudobných publikáciách.
Ako teda vznikol nápad obnoviť dom Albrechtovcov? „Bola to viac-menej náhoda. Okolo roku 2009 – 2010 sme tu za rohom mali s manželkou obchod s hudbou a popri tomto dome sme chodili každý deň. Celý priestor bol v dezolátnom stave a my sme to mali dennodenne pred očami,“ hovorí Igor Valentovič.
Situácia im nedala spávať, a tak spoločne s priateľmi premýšľali, čo by sa s tým dalo urobiť. V roku 2010 s týmto cieľom vzniká občianske združenie Albrecht Forum, nešlo však o prvý pokus o obnovu domu. V roku 2003, keď zomrela Hansiho manželka Vierka, sa už o niečo podobné pokúšali iní aktivisti, avšak neúspešne.
Občianske združenie Albrecht Forum v úzkom kruhu ľudí, vrátane muzikologičky, publicistky a dramaturgičky Alžbety Rajterovej, koncertného majstra súboru Musica aeterna Petra Zajíčka a hudobníka Stanislava Dzurjanina, tak zosnovalo ušľachtilý plán záchrany Domu Albrechtovcov.
„Dali sme sa dohromady, my štyria a, samozrejme, aj naše rodiny. Vybrali sme sa na arcibiskupský úrad, ktorému dom dodnes patrí. Vysvetlili sme im, že tento dom nie je len stavba, ale že má aj významnú pamätnú hodnotu,“ spomína Igor Valentovič.
Arcibiskupský úrad do domu totiž pôvodne plánoval umiestniť penzionovaných duchovných. Nadšenci z Albrecht Forum však vlastníka presvedčili, že priestor pre penzionovaných kňazov môže byť inde, ale Dom Albrechtovcov s celou jeho fascinujúcou históriou a odkazom významnej hudobníckej rodiny je jedinečný a neprenositeľný.
„To, čo bolo na rodine Albrechtovcov mimoriadne vzácne je, že sa ich socializmus akoby ani nedotkol. Stále si žili meštianskym životom, pestovali a kultivovali vzťahy a vzdelanosť bola integrálnou súčasťou ich každodenného života,“ vysvetľuje Igor Valentovič. „Svoj voľný čas vždy trávili debatami, hraním hudby a diskusiami o duchovných záležitostiach tohto sveta.“
Toto nie je biznis plán
Na začiatku bol dom skutočne v zlom stave, zo záhrady vyviezli asi sto kontajnerov plných zeminy a iného odpadu, obnova prebiehala pod prísnym dohľadom pamiatkarov. Doposiaľ do obnovy domu smeroval asi milión eur. Približne tretinu týchto peňazí sa občianskemu združeniu podarilo získať z grantov, ďalšia tretina boli dary fyzických a právnických osôb a tretinu do projektu dali samotní aktivisti zo združenia Albrecht Forum.
„Hovorím vám, toto nie je biznis plán… („Toto je spôsob života,“ neovládnem sa a skočím mu do reči) … presne tak,“ smeje sa Igor Valentovič. Ako dodáva, mimoriadne si váži predovšetkým príspevky fyzických osôb, pretože také niečo je podľa neho v našich zemepisných šírkach stále nesmierne vzácne. Zároveň na projekte po celý ten čas pracovali desiatky ľudí z občianskeho združenia na čisto dobrovoľníckej báze.
Ako vysvetľuje Valentovič, v OZ dodnes nemajú jediného stáleho zamestnanca a všetko, čo sa tu organizuje – festivaly, kultúrne podujatia alebo workshopy, si zabezpečujú sami. V OZ je aktívna aj Igorova manželka Vlasta či syn Gregor i rad blízkych priateľov. Aktuálne v dome prebiehajú práce v podkroví, kde by mal byť po dokončení menší co-workingový priestor pre asi šesť až osem ľudí.
V jednom rozhovore spred niekoľkých rokov sa Igor Valentovič vyjadril, že by raz chcel dosiahnuť, aby to celé bol jeden profesionálne fungujúci projekt. Na otázku, či sa už k tejto méte blížia, žartom odpovie, že čakajú, kým pôjdu s manželkou na penziu. „Potom to už bude plne profesionálny projekt. Ja neviem… možno to nerobíme dobre. No my sme si to nikdy neplánovali ako podnikateľský projekt. Sme radi, že sa tu ľudia cítia dobre. To je náš zisk.“
A čo by podľa neho povedal Hansi Albrecht, keby videl, ako sa im tento dom podarilo obnoviť a že tu stále znie krásna hudba? „Snáď by sa nenahneval. Myslím si, že by bol rád a potmehúdsky by sa pritom usmieval – ako to často robil, keď bol spokojný.“
