Retail dnes drží 3,4 percenta štátneho dlhu. Analytici sa sporia, či bezpečné produkty chránia úspory alebo domácnosti oberajú o dlhodobý rast.
Ministerstvo financií pod vedením Aleny Schillerovej spustilo druhé tohtoročné upisovacie obdobie Dluhopisu Republiky. Od 24. augusta do 4. októbra tentoraz ponúka iba Flexi Bond, krátkodobý štátny dlhopis so splatnosťou tri mesiace a s výnosom 3,75 percenta ročne.
Investovať možno od tisíc do troch miliónov českých korún, teda približne od 42 do 124 600 eur, a výnos je oslobodený od 15-percentnej dane z príjmov. Po splatnosti sa dlhopis automaticky vymení za novú emisiu a výnos sa reinvestuje, investor však môže požiadať o vyplatenie peňazí. Dlhopis možno kúpiť elektronicky prostredníctvom majetkového účtu na webe ministerstva financií alebo na pobočkách ČSOB.
To, že návrat Dluhopisu Republiky vyvolal medzi Čechmi mimoriadny záujem, ukázalo už prvé tohtoročné upisovacie obdobie. Podľa ministerstva doň takmer 92-tisíc drobných sporiteľov vložilo celkovo 74 miliárd českých korún, v prepočte približne 3,07 miliardy eur.
Rekordný záujem o tento nástroj opäť nadväzuje na predchádzajúcu debatu o tom, prečo Česi držia takú veľkú časť majetku v konzervatívnych finančných produktoch. William George Kubik, analytik J&T Banky, v tom problém nevidí.
„Českí investori sú historicky konzervatívnejší a prioritou je pre nich predovšetkým ochrana kapitálu pred jeho agresívnym zhodnocovaním. Tento prístup však nevypovedá o finančnej negramotnosti, ale skôr o racionálnom vyhodnotení pomeru výnosu a rizika,“ hovorí Kubik.
Súčasné podmienky podľa neho navyše konzervatívnym investorom prajú. České štátne dlhopisy považuje pri aktuálnom výnose a výške inflácie za zaujímavú príležitosť pre inštitúcie aj drobných investorov. Pri menej skúsených investoroch ich dokonca uprednostňuje pred rizikovými aktívami či relatívne nízko úročenými sporiacimi účtami.
Petr Lajsek zo spoločnosti Purple Trading je však k českej obľube konzervatívnych produktov kritickejší. „Určitým prežitkom minulosti môže byť skúsenosť z čias komunizmu, keď boli možnosti investovania prakticky nulové a hlavnou stratégiou bolo peniaze jednoducho bezpečne odložiť. Tento vzorec sa podľa mňa v českých domácnostiach do určitej miery prenáša dodnes,“ myslí si Lajsek.
Podľa odborníka Česi stále príliš neveria akciám a investovanie na burze často vnímajú skôr ako špekuláciu než ako dlhodobé budovanie majetku.
Štátny dlhopis je tak pre konzervatívneho sporiteľa ľahšie uchopiteľný – vopred pozná výnos a nemusí sledovať, či hodnota jeho investície počas krátkeho obdobia výrazne neklesla.
Riziko takéhoto prístupu sa podľa Lajska zvyšuje s dlhším investičným horizontom. Problém je v tom, že ak človek takto drží všetky svoje dlhodobé úspory, pripravuje sa o podstatne vyšší potenciál, ktorý ponúkajú akcie či iné rastové aktíva.
Kubik hodnotí využitie štátnych dlhopisov v osobnom portfóliu podstatne priaznivejšie. „Preferencia štátnych dlhopisov je úplne logickým krokom pri budovaní bezpečného základu osobného portfólia. Ľudia tak diverzifikujú svoje úspory a chránia ich pred výkyvmi trhov, čo je z hľadiska riadenia osobných financií veľmi zodpovedný, legitímny a rozumný prístup.“
Lajsek však argumentuje aj historickými výnosmi akciového trhu. Priemerný ročný výnos indexu S&P 500 sa podľa neho za posledných 20 rokov pohyboval okolo 11 percent. „Pre české domácnosti by bolo zdravé, keby sa investovanie do akcií postupne stalo rovnako bežnou súčasťou finančného života ako sporiaci účet alebo práve štátny dlhopis,“ myslí si.
Rekordný predaj ako úspech aj varovanie
Ministerstvo financií považuje doterajší výsledok za úspech. Celkovo už Dluhopisy Republiky drží viac ako 124-tisíc ľudí. Hodnota všetkých dosiaľ vydaných emisií, ktoré majú občania aktuálne v držbe, dosahuje 130,7 miliardy českých korún, čo je v prepočte približne 5,43 miliardy eur a podľa ministerstva financií zodpovedá 3,4 percenta štátneho dlhu.
Podobne hodnotí júlový predaj aj Kubik. „Rekordný záujem a presun desiatok miliárd českých korún do štátnych dlhopisov je nepochybne vynikajúcou správou a veľkým posunom vo finančnom správaní domácností. Nemožno to interpretovať ako neefektívny krok.“
Podľa analytika J&T Banky časť týchto peňazí predtým zostávala na bežných účtoch s nulovým úročením alebo na sporiacich účtoch s relatívne nízkymi sadzbami. Presun do štátnych dlhopisov preto považuje za efektívnejšie využitie úspor.
Lajsek hodnotí rekordný predaj opatrnejšie a za podstatné považuje, odkiaľ investovaných 74 miliárd českých korún, teda približne 3,07 miliardy eur, prišlo. „Je to dobrá správa pre štát, ale zároveň trochu varovný signál pre českých investorov. Časť tých peňazí pravdepodobne prišla zo sporiacich účtov, takže v takom prípade domácnosti, naopak, začali svoje peniaze využívať efektívnejšie,“ tvrdí.
Iný obraz by podľa neho ponúkal dlhodobý presun peňazí, ktoré by inak mohli smerovať do akcií. „Oveľa väčším problémom než nedostatok peňazí je ich nedostatočná alokácia. Tá podľa mňa súvisí s nie príliš rozvinutým lokálnym kapitálovým trhom, slabšou finančnou gramotnosťou a neochotou riskovať,“ domnieva sa Lajsek.
Môžu Česi financovať väčšiu časť štátneho dlhu?
V pohľade na význam Dluhopisu Republiky pre štátne financie sa už obaja odborníci zásadne nerozchádzajú. Retailoví investori môžu postupne získať väčšiu úlohu pri financovaní štátneho dlhu, jeho hlavná časť však naďalej zostane na bankách, fondoch a ďalších inštitucionálnych investoroch.
Český štát potrebuje každoročne financovať dlh v objeme stoviek miliárd českých korún, teda rádovo miliárd eur, a domácnosti tento objem samy neutiahnu.
Potenciálny pravidelný prísun desiatok miliárd českých korún, teda rádovo stoviek miliónov eur, od občanov však už môže byť pre štát zaujímavým doplnkom. Domáci sporitelia bývajú stabilnejšími investormi než veľké finančné inštitúcie, ktoré pri zmene situácie na trhoch dokážu rýchlo presúvať veľký objem kapitálu. Ministerstvo financií si takto postupne rozširuje okruh veriteľov.
Rastúci podiel domácností môže mať ešte jeden efekt – časť úrokov platených štátom zostáva doma namiesto toho, aby odchádzala zahraničným držiteľom dlhopisov.
Ak sa ministerstvu podarí udržať záujem aj v ďalších rokoch, môžu sa Dluhopisy Republiky etablovať ako stabilná súčasť financovania štátneho dlhu. Inštitucionálny trh však o svoju dominantnú pozíciu tak skoro nepríde.
