Rohlik.cz mi dnes doručil cudziu objednávku. Okamžitá eskalácia, blesková reakcia zákazníckej podpory a bezchybná náprava. Chyba v logistike totiž nie je zlyhanie, ale test pripravenosti. V B2B to funguje úplne rovnako – hodnota partnera sa neukazuje, keď všetko klape, ale vo chvíli, keď sa niečo pokazí a vy doručíte riešenie rýchlosťou blesku.
Je to pravda? Jasné, že nie. Z Rohlíka som si v živote nič neobjednal a ani nad hlbokými múdrosťami o B2B obchode zvyčajne nepremýšľam. Napriek tomu som sa vďaka jednej vete, ktorú som zadal do Googlu, a práci AI pomocníka stal na nerozoznanie od ľudí, ktorí majú s B2B desaťročia skúseností – a to ma mrzí.
Či už príspevky na platforme LinkedIn pochádzajú od expertov, alebo od úplných začiatočníkov, mnohí z nich dnes tvorbu obsahu s obľubou zadávajú umelej inteligencii. Lenže tá pre všetkých vygeneruje takmer to isté.
Tam, kde človek kedysi nachádzal tipy nazbierané počas rokov praxe aj radosti a strasti dvadsiatnikov, je dnes jednotvárne pole údajných expertov, ktorí sa vo svojich možno aj vymyslených príbehoch predbiehajú v tom, akí sú múdri. Na platforme sa tak usadila nudná, homogénna šeď, za ktorú sú však mnohí radi.
Aspoň podľa posledných správ od LinkedIn sa tak zdalo, že kvantita bude víťaziť nad skutočnými skúsenosťami a autentickým pohľadom ľudí – teda nad vecami, pre ktoré má vôbec zmysel sociálne siete navštevovať. Teraz sa však môže karta obrátiť, hoci generovaného textu je zatiaľ stále viac a viac.
