Nórsko bude pokračovať v ťažbe ropy a plynu v Barentsovom mori bez ohľadu na to, že Európska únia podporuje moratórium na dodávky uhľovodíkov z Arktídy. V rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters to povedal nórsky minister energetiky Terje Aasland pred energetickou konferenciou, ktorú Nórsko pripravuje raz za dva roky.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Nórsko stalo najväčším dodávateľom zemného plynu v Európe a pokrývalo približne 30 percent dopytu po plyne v Európskej únii aj v Spojenom kráľovstve. V minulom roku sa produkcia plynu v Nórsku priblížila k rekordnej hodnote, zatiaľ čo produkcia ropy dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2009. Oficiálne prognózy však ukazujú prudký pokles produkcie po roku 2030, pokiaľ sa nezačne ťažiť v nových náleziskách.
„Pri súčasnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu so zdrojmi sa domnievam, že pokračovanie v aktivitách v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ povedal Aasland na úvod konferencie, ktorá v pondelok začala v meste Stavanger.
Bez Arktídy to nepôjde
Únia podporuje zákaz nových vrtov v Arktíde z environmentálnych dôvodov, ale zvažuje revíziu tejto politiky v reakcii na obavy o energetickú bezpečnosť. Aasland spresnil, že Nórsko sa snaží udržať svoju produkciu a vývoz ropy na súčasnej úrovni minimálne do roku 2035 a produkcia v Barentsovom mori bude nevyhnutná. „Ak chce Nórsko zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy, Arktída musí byť súčasťou tejto diskusie,“ zdôraznil.
Nórsko v rozhovoroch s predstaviteľmi EÚ argumentovalo, že oblasti v Barentsovom mori otvorené pre prieskum ropy sú bez ľadu, podobne ako Severné more, a preto sú menej náchylné na úniky ropy a iné environmentálne vplyvy a pomáhajú udržiavať pracovné miesta a osídlenie v severných regiónoch krajiny.
Aasland sa domnieva, že argumenty Nórska sú v Bruseli vypočuté, dodal však, že ide o suverénne právo krajiny rozvíjať svoje zdroje v Barentsovom mori, aj keby Európska únia trvala na moratóriu ťažby. „Rozvíjali by sme tieto oblasti a potom by bolo na EÚ, aby zaviedla moratórium na nákup tohto plynu alebo ropy,“ vysvetlil Aasland.
Arktická ropa by sa predávala na svetových trhoch bez ohľadu na jej pôvod a plyn by sa mohol vyvážať do celého sveta ako skvapalnený zemný plyn zo spracovateľského zariadenia Melkoeya spoločnosti Equinor neďaleko mesta Hammerfest.
Bezpečnosť alebo ekológia
Riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol tiež vyzval Európsku úniu, aby prehodnotila svoj nesúhlas s rozvojom nových ropných a plynových projektov v Arktíde. Argumentuje, že na podporu energetickej bezpečnosti budú potrebné budúce dodávky.
Odporcovia tohto kroku však tvrdia, že otvorenie nových ťažobných polí by trvalo mnoho rokov a len slabo by prispelo k riešeniu krátkodobých energetických problémov Európy.
Okrem ropy a plynu Nórsko produkuje prebytok obnoviteľnej energie vďaka svojej rozsiahlej sieti nádrží a riek zásobujúcich vodné elektrárne a ktorú vyváža do Európy cez elektrické káble.
Nórsko je vnímané ako „zelená batéria“ Európy, ale Aasland hovorí, že táto myšlienka je „zastaraná“, pretože Nórsko samo o sebe nedokáže vyvážiť európsky trh s energiou a myslí si, že hlbšia integrácia s európskym energetickým systémom urobila Nórsko zraniteľnejším voči cenovým výkyvom na kontinente.
