Oceans Seven dokončila ako prvá Češka a všetky veľké diaľkové preplavby zvládla na prvý pokus. Tvrdí, že 80 percent úspechu je v hlave.
Lamanšský prieliv preplávala trikrát. Naposledy štýlom prsia a stala sa iba piatou ženou na svete, ktorej sa to podarilo.
Ako prvá Češka dokončila aj výzvu Oceans Seven, ktorá zahŕňa prekonanie siedmich prielivov, beháva stovky kilometrov a všetky svoje veľké plavecké preplavby zvládla na prvý pokus. „Osemdesiat percent úspechu je o hlave,“ hovorí 49-ročná ultraplavkyňa Abhejali Bernardová.
Mihotajúce sa svetlá na pevnine videla počas preplavby za splnu už z diaľky. Ešte hodinu a pol pred koncom však nebolo jasné, či prekonanie Lamanšského prielivu, ktoré ju vyšlo približne na dvestotisíc českých korún, teda asi 8 300 eur, vyjde.
Namiesto toho, aby sa k nej francúzsky breh približoval, prúd ťahal Abhejali Bernardovú pozdĺž pobrežia. Pred ňou bol úsek, kde sa pre trajekty plávať nesmie, a zo sprievodnej lode prišiel pokyn, že teraz bude potrebné ďalších 60 až 90 minút šprintovať.
„Lenže štýlom prsia sa šprintuje strašne zle,“ opisuje Bernardová ponad pohár v kaviarni takmer pobavene. V skutočnosti na konci bojovala s prúdom približne tri hodiny. Pripravená bola aj možnosť, že bude musieť prejsť na rýchlejší kraul, a vzdať sa tak čisto prsiarskeho preplávania.
„Istotu, že to zvládneme, som mala až asi 150 metrov od brehu, keď sme sa vymanili z prúdu,“ opisuje pokojná a zároveň energická žena.
Keď sa na nohách, ktoré ju sotva poslúchali, vypotácala na francúzsky breh, mala za sebou 34 kilometrov a 17 hodín a 38 minút vo vode. To je dvakrát dlhší čas, než dovtedy kedy plávala štýlom prsia, a Bernardová sa tým stala iba piatou ženou na svete, ktorá takto Lamanšský prieliv prekonala.
V náročnejšom smere z Anglicka do Francúzska je podľa dostupných štatistík treťou ženou a celkovo 19. plavcom, ktorý prieliv zvládol štýlom prsia. Navyše má byť jediným človekom na svete, ktorý La Manche preplával kraulom aj prsiami.
Prvých sedem hodín plávania Lamanšským prielivom bolo podľa Bernardovej brutálnych. V rovnakom čase vyrážali ďalší dvaja plavci, no ani jeden z nich svoj pokus o zdolanie kanála nedokončil.
Napriek tomu protestuje, keď sa jej opýtam, či je najlepšou českou plavkyňou. „Decká v bazéne vo vedľajšej dráhe plávajú rýchlejšie ako ja,“ poznamenáva s úsmevom ultraplavkyňa.
Z Petry Abhejali a z bežkyne plavkyňa
Narodila sa ako Petra a ja chcem vedieť, či jej mám dodatočne zablahoželať k meninám, ktoré mala deň predtým, než sme sa stretli. Nemám.
„So svojím novým menom Abhejali som zžitá. Používam ho už viac ako 20 rokov, takže je to také absolútne. Len mamina ma občas osloví zdrobneninou môjho pôvodného mena,“ prezrádza žena, ktorá podľa vlastných slov žije ako mníška.
Význam mena Abhejali sama opisuje ako volanie alebo plač srdca po poznaní. Dostala ho od svojho duchovného učiteľa Šrí Činmoja.
Aby sme pochopili túto úplne určujúcu kapitolu jej života, musíme sa vrátiť o množstvo strán dozadu, do pražských ulíc v roku 1995, kde si všimla plagát pozývajúci na Týždeň meditácie. „Mala som 18 a zaujalo ma to,“ spomína.
Priťahoval ju pokoj, ktorý cítila z ľudí okolo Šrí Činmoja. Začala pravidelne meditovať a postupne si z toho vytvorila pevný režim, každé ráno aj večer.
Športu sa venovala od detstva. Keď jej rodina pre otcovu prácu žila v Rusku, chodila v Dome pionierov okrem iného na balet a plávanie. Najprv sa učila prsia, potom znak. Na strednej škole však plávať prestala. K pohybu sa vrátila až neskôr práve vďaka spomínanej meditácii, najprv ako bežkyňa.
Mottom Šrí Činmoj maratón tímu, za ktorý súťaží, je sebaprekonávanie. „Jednoducho som skúšala, čo dokážem,“ sumarizuje Bernardová skromne vetu, ktorá vysvetľuje ďalších niekoľko desaťročí jej života.
Dnes má za sebou okrem iného niekoľko titulov majsterky Českej republiky v behu na sto kilometrov a v 24-hodinových pretekoch či dva šesťdňové behy v New Yorku.
Omyl La Manche
Lamanšský prieliv vstúpil do jej života takmer omylom. Kamarátka sa chystala na sólové preplávanie a Bernardová jej mala pomáhať zo sprievodnej lode. Dva a pol mesiaca pred štartom však kamarátka zmenila plán a namiesto sóla navrhla štafetu.
Bernardová súhlasila a okamžite zistila, že studená voda je úplne iný súper než dlhý beh. Po hodine v mori vyliezla von taká podchladená, že sa jej pri pokuse napiť čaju triasli ruky. „Hovorila som si, že toto naozaj nie je pre mňa,“ opisuje so smiechom.
Pred prvým sólovým pokusom o zdolanie La Manche cielene priberala. Od marca sa chodila kúpať von, a keď už boli české vody na jej potreby príliš teplé, doma si napúšťala studenú vaňu. Mesiac pred preplavbou odišla trénovať do anglického Doveru, kde mala voda približne 13 stupňov.
Na pláži však narazila na legendárnu trénerku plavcov cez kanál Fredu Streeter. Keď jej Bernardová povedala, že sa o mesiac pokúsi preplávať La Manche, Streeter rozhodla, že v ten deň strávi vo vode štyri hodiny a prvý raz sa napije teplého čaju až po dvoch. „Ja na ňu: To fakt nedám. A ona: A šup,“ opisuje.
Štyri hodiny zvládla a dodnes tento moment považuje za jeden zo základov neskoršieho úspechu. Jej telo si prvýkrát vyskúšalo stráviť niekoľko hodín v 13-stupňovej vode a hlava dostala nový referenčný bod. Práve táto metóda sa potom opakovala celé roky.
Nevníma sa pritom ako človek prirodzene stvorený na chlad. Práve to, čo jej nejde, sa však vždy snaží natrénovať. Toho, čo v nej vyvoláva strach, sa usiluje porozumieť. A keď si nie je istá, či už naozaj nemôže, alebo sa jej iba nechce, používa voči sebe brutálnu úprimnosť.
Tri týždne pred tohtoročným zdolaním Lamanšského prielivu si naplánovala 10-hodinový tréning vo Vltave. Osem hodín chcela absolvovať štýlom prsia, dve napokon doplávala kraulom. Voda mala od 16 do 18 stupňov, čo už mala mať zvládnuté. Tentoraz jej však bola zima, kolená ju boleli od prvej hodiny a čas sa vliekol.
„Bol to asi najťažší tréning, aký som kedy absolvovala. Musela som sa naozaj premáhať,“ spomína. Bola pripravená po ôsmich hodinách skončiť, keby cítila, že ďalšie pokračovanie telu škodí. „Disciplína je pre nás dobrá. Človek však zároveň musí počúvať svoje telo,“ myslí si.
Pred prsiarskym La Manche mala zásadný problém – v tréningu týmto štýlom nikdy neprekročila osem hodín. Kolená a šľachy dostávali zabrať a ani skúsení tréneri jej nedokázali dať jednoduchý návod, ako efektívne plávať týmto spôsobom takmer 18 hodín.
„Povedz všetkým, že je to šialenstvo. Môžeš ma citovať, je to šialenstvo plávať niečo také štýlom prsia,“ povedal jej predtým olympionik Daniel Málek. Bernardová to napriek tomu skúsila, ale teraz predbiehame.
Everest už raz nestačil
Prvý sólový La Manche, ktorý prirovnáva k plaveckému Everestu, preplávala už v roku 2011. Druhý raz sa vrátila v roku 2021, tentoraz ako súčasť mimoriadneho projektu: triatlonu z Doveru do Prahy s celkovou dĺžkou 1 111 kilometrov.
Medzitým stihla posunúť hranice úplne inam. V roku 2018 sa stala prvou Češkou, 10. človekom na svete a štvrtou ženou, ktorá dokončila výzvu Oceans Seven, sedem mimoriadne náročných diaľkových preplavieb na rôznych miestach planéty.
Je tiež jedinou českou držiteľkou takzvanej Trojkoruny diaľkového plávania. A každú zo svojich veľkých preplavieb zvládla úspešne hneď na prvý pokus.
Preplavba na Havaji trvala takmer 22 hodín. Inde sa musela naučiť pracovať so strachom zo žralokov. Pri plávaní od Robben Islandu v Juhoafrickej republike počítala s vodou okolo 13 stupňov. Keď dorazila, mala 11. Pri ostrove napokon iba deväť.
„Tam som si hovorila: možno sa nemusím báť studenej vody. Možno sa to dá natrénovať. Keby mi však niekto povedal, že budem plávať sedmičku oceánov, tak si poklepem po čele,“ hovorí. „Ale tie veci prichádzali postupne. Jedna ma pripravovala na ďalšiu,“ dodáva.
Zaujímavé je, ako málo ju pritom zaujíma status najrýchlejšej alebo rekordérky. Keď jej pred jednou z preplavieb ponúkli možnosť zmeniť termín, aby mohla bojovať o prvenstvo medzi Čechmi, odmietla. Potrebovala ešte trénovať. „Mne ide o to preplávať to, nie byť prvá,“ hovorí s tým, že o svojich rekordoch sa často dozvie až spätne.
Dvestotisíc za La Manche
Ultradiaľkové plávanie navyše nie je šport, na ktorom sa dá zbohatnúť. Bernardová odhaduje náklady na jeden pokus o preplávanie Lamanšského prielivu približne na dvestotisíc českých korún, v prepočte asi 8 300 eur.
Len lodivod ju pri poslednom pokuse vyšiel približne na 4 600 libier, teda asi 5 400 eur. Ďalšie náklady predstavujú poplatky asociácii, cesta a pobyt. Celá výzva Oceans Seven ju podľa odhadu vyšla približne na 1,7 milióna českých korún, čo predstavuje zhruba 70 500 eur. Časť nákladov jej pomáha pokrývať zamestnávateľ, vydavateľstvo, v ktorom pracuje.
„Nie je to niečo, čím by si človek zarábal. Skôr tým človek pekne míňa peniaze. Ale zase sú to zážitky, vonkajšie aj vnútorné, a poznanie, ktoré sa peniazmi zaplatiť nedá,“ poznamenáva česká ultraplavkyňa.
Osemdesiat percent úspechu je o hlave
Bernardová ďalej hovorí o tom, ako vo vode veľmi rýchlo mizne ilúzia kontroly. Môžete mesiace trénovať a prísť v najlepšej forme svojho života. Potom sa však zmení vietor, voda je chladnejšia, než mala byť, prúd vás začne unášať opačným smerom alebo sa telo jednoducho necíti tak, ako ste očakávali.
„Buď sa môžem v hlave rozčuľovať, že je to nespravodlivé a že predpoveď mala byť iná. Alebo prijmem, že je to tak, ako to je, pretože ničomu nepomôžem tým, že sa začnem sťažovať,“ odporúča. „Sústredím sa na to, čo môžem ovplyvniť. A to je jednoducho plávať,“ dopĺňa.
Meditácia pre ňu preto nie je únikom zo sveta. „Plávanie je pre mňa aj test, či si niečo meditáciou nenahováram,“ hovorí. Je ľahké myslieť si, že má človek upratané v hlave v pokojnej miestnosti. Oveľa zaujímavejšie je zistiť, ako sa zachová, keď niekoľko hodín pláva proti prúdu a neposúva sa.
Pri dlhých plavbách sa zároveň dostáva do stavu, ktorý opisuje takmer ako meditáciu v pohybe. Na začiatku myseľ rieši loď, vlny, podmienky a čas. Neskôr sa upokojí a ponorí do seba.
„Človek sa dokáže dostať do pokoja, iba byť a plynúť. Čím viac je to ultra, tým viac je to o hlave. Hovorí sa napríklad 80 percent. Je to o trpezlivosti, o tom, že veci trvajú dlho. A o pripravenosti na nepripraviteľné,“ sumarizuje Bernardová.
Kým sa voda neskončí
Jednu radu si Bernardová priniesla už z prípravy na svoj prvý La Manche. Nepozerať sa dopredu. „Breh môže vyzerať blízko. Lenže medzi vami a ním sú prúdy, ktoré vzdialenosť na mape premenia na niekoľko ďalších hodín práce. Nemá teda zmysel prepočítavať, koľko ešte zostáva,“ vysvetľuje.
Treba plávať, kým sa voda neskončí, tak napokon pomenovala aj svoju knihu. „Nie je to automatické a nemuselo sa to podariť,“ hovorí, keď sa jej pýtam, či je na seba po novom rekorde pyšná. Slovo pýcha rýchlo opravuje, radšej má výraz hrdosť.
Z človeka, ktorý sa triasol po jedinej hodine v Lamanšskom prielive a hovoril si, že studená voda nie je nič preňho, sa stala prvá Češka s dokončenou výzvou Oceans Seven. Z bežkyne žena, ktorá La Manche preplávala rovno trikrát.
A z niekoho, kto pred posledným pokusom nevydržal plávať štýlom prsia dlhšie ako osem hodín, sa tento rok 29. júla po 17 hodinách a 38 minútach stala jedna z iba niekoľkých žien na svete, ktoré takto doplávali z Anglicka do Francúzska.
