Sucho, drahší plyn a odstávky jadra vytlačili burzové ceny nahor. Tradičné zdroje sa tak dostali do čiernych čísel skôr než zvyčajne.
Víťazom tohtoročného leta v súťaži o zdroj elektriny, na ktorý je stopercentné spoľahnutie, sa stávajú uhoľné elektrárne. Jadrové a vodné zdroje totiž trpia nedostatkom vody v riekach, plynové negatívne ovplyvňuje situácia v Hormuzskom prielive a slnko ani vietor nedokážu dodávať elektrinu nepretržite. Majitelia uhoľných elektrární tak prepočítavajú nečakané zisky a Nemecko termín odklonu od uhlia.
„Tento spôsob leta zdá sa mi trochu nešťastný,“ musí si hovoriť väčšina európskych energetikov. Jadrových inžinierov tento rok nedostatok vody núti pri snahe udržať elektrárne v prevádzke až k bizarným krokom, napríklad potápaniu vlečných člnov, aby sa zvýšila hladina rieky.
Prevádzkovatelia vodných elektrární zase smutne sledujú klesajúci výkon turbín pre extrémne nízku úroveň vody v riekach, akú si nepamätajú ani služobne najstarší pracovníci.
Prevádzkovatelia plynových elektrární sa tento rok zasa vyrovnávajú s vyššími cenami a narušenými dodávkami zemného plynu najmä v dôsledku situácie v Katare. Jeho LNG terminály utrpeli počas vojny na Blízkom východe veľké škody, čím sa v okamihu vytratila pätina svetových dodávok skvapalneného zemného plynu.
Európske elektrárne tak počas tohtoročného leta strácajú oproti bežnému stavu desiatky gigawattov výkonu. A to všetko sa deje po vlne zatvárania uhoľných a jadrových elektrární v Európe, teda stabilných zdrojov elektriny, ktoré nahrádzajú predovšetkým obnoviteľné, čiže nestabilné zdroje.
Pre všetky uvedené dôvody Európa práve teraz zažíva prudký rast cien elektriny. Kým do júla sa cena na energetickej burze v Lipsku na spotovom trhu aj pri dodávke v nasledujúcom roku pohybovala okolo 100 eur za megawatthodinu, dnes je na spote o tretinu vyššia a dosahuje 135 eur za megawatthodinu. Termínový kontrakt na rok 2027 sa aktuálne obchoduje za 115 eur.
To najhoršie v podobe vykurovacej sezóny však ešte len príde. Už dnes treba napĺňať plynové zásobníky v Európe, ktoré sú, ako sme už informovali, rekordne prázdne. Hrozí, že veľkoobchodníci v závere „plniacej“ sezóny výrazne zvýšia nákupy, a tým aj cenu plynu, z ktorého sa napokon vyrába elektrina.
To, čo neteší odberateľov plynu a elektriny, však počas tohtoročného leta robí radosť majiteľom uhoľných elektrární. Cena emisnej povolenky totiž nerastie tak rýchlo ako elektrina, vďaka čomu sa tieto zdroje dostávajú do ziskového pásma. Tento rok navyše približne o dva mesiace skôr, než býva zvykom, keďže ich profitabilita je tradične charakteristická najmä pre vykurovaciu sezónu.
„Česko a krajiny regiónu znovu otvárajú kráľovstvo uhoľnej energetiky. Vracia sa finančný raj pre tých, ktorí ešte nezatvorili a dokážu udržať prevádzku,“ komentuje súčasný vývoj na trhu energetický expert a investor Michal Šnobr.
Poďme si jeho výrok rozobrať aj pre lepšie pochopenie ekonomiky uhoľných elektrární. Tie české dokážu vzhľadom na svoje zásoby paliva vyrobiť jednu megawatthodinu elektriny približne za 25 eur. K tomu však musia pripočítať cenu emisnej povolenky, ktorá sa minulý mesiac pohybovala na úrovni 75 eur za kus.
Dohromady teda išlo o 100 eur, čiže presne o cenu, za ktorú sa elektrina predávala na lipskej burze. Majitelia tak mali pokryté náklady, no nulové zisky.
Dnes je pre nich situácia priaznivejšia. Povolenka stojí 85 eur, čo znamená, že elektráreň vyrobí megawatthodinu elektriny za 110 eur, tá sa však na burze predáva za 115 až 135 eur. Majitelia si tak pripisujú zisk až 25 eur na megawatthodinu.
Tento hrubý výpočet je navyše skreslený tým, že uhoľné elektrárne časť produkcie obchodujú na spotovom trhu, teda za ceny, ktoré sa menia každú minútu. Na spote zarábajú najmä večer, v týchto dňoch však zažívajú niečo, čo už mnoho rokov nie – profitujú aj cez deň.
„V pondelok aj utorok sú ceny elektriny na spotovom trhu relatívne vysoko aj počas dňa, okolo 135 až 145 eur za megawatthodinu,“ všíma si energetická analytická skupina Amper Meteo.
V noci potom pri súčasnom obmedzení výkonu jadrových a vodných elektrární dosahujú uhoľné zdroje naozaj tučné zisky. Cena elektriny na spotovom trhu toto leto často stúpa aj nad 300 eur za megawatthodinu.
Medzi tých, ktorí si dnes v Česku môžu počítať zisky z uhlia, patria ČEZ, skupina Sev.en Pavla Tykača a Sokolovská uhelná, ktorá prostredníctvom zvereneckého fondu patrí rodinnému klanu Štěpánkovcov. Sokolovská uhelná pritom už po vypuknutí vojny v Iráne začala povolávať späť do svojho lomu Jiří baníkov prepustených minulý rok.
Súčasný vývoj na trhu, ktorý by mal podľa dlhodobých kontraktov pretrvávať minimálne do budúcej jari, tak môže zamotať rozohranú šachovú partiu Pavla Tykača. Jeho Sev.en oznámila, že do konca budúcej jari odstaví dve uhoľné elektrárne v Počeradech a Chvaleticiach.
Miliardár ponechal na rozhodnutí štátu, či bude elektrinu z týchto uhoľných zdrojov naďalej potrebovať. Ak ich bude chcieť udržať v prevádzke, musí ich štát, teda v konečnom dôsledku samotní občania, dotovať.
Nečakaná letná ziskovosť uhoľných elektrární však túto tézu teraz oslabuje. Je preto možné, že Sev.en ich zatvorenie v Česku posunie minimálne o jeden rok, čo v zákulisných debatách nevylúčili ani zdroje Forbesu z najbližšieho Tykačovho okolia.
Uhoľné elektrárne mali podľa pôvodných odhadov v Európe skončiť približne v roku 2030. S každým ďalším dňom a zimou je však jasnejšie, že sa bez nich starý kontinent ešte dlho nezaobíde.
Jedným z dielikov tohto príbehu môže byť čerstvé, už druhé posunutie termínu zverejnenia zákonom vyžadovaného hodnotenia odklonu od uhlia z tohtoročného augusta až na začiatok leta 2027.
Nemecká vláda chce počkať na výsledky tohtoročných kôl výberových konaní na nové plynové elektrárne a zahrnúť ich do bilancie odchodu od uhoľných zdrojov, „aby mohla vykonať čo najrealistickejšiu a najrobustnejšiu analýzu, najmä vzhľadom na bezpečnosť dodávok, a to predovšetkým pre obdobie od roku 2031“, ako pred týždňom uviedlo tamojšie ministerstvo.
Celkovo možno povedať, že uhoľná energetika je dnes v Európe otĺkaným, ak nie priam lynčovaným hrdinom. Na jednej strane sa ju politici v rámci Green Dealu snažia všetkými prostriedkami zabiť, na druhej je to práve ona, ktorá tento rok zachraňuje Európu nielen v zime, ale aj v lete pred citeľne drahšou elektrinou aj pred blackoutmi.
