V čase, keď technologické firmy súperia o každú sekundu ľudskej pozornosti, postavila Monika Kopřivová úspešný biznis na niečom zdanlivo staromódnom: rodinných príbehoch. Z nápadu farmaceutky na rodičovskej dovolenke vznikli vyplňovacie knihy, z ktorých postupne vyrástlo nakladateľstvo Famílium.
Každá rodina má človeka, ktorý si pamätá všetko. Vie, kto býval v starej horárni. Kto ako prvý priviezol do dediny auto. Kto sa nevrátil z vojny. Potom jedného dňa odíde a s ním zmiznú aj príbehy, ktoré už nikto nikdy nepovie.
Práve táto predstava začala pred viac ako 10 rokmi strašiť Moniku Kopřivovú, farmaceutku na rodičovskej dovolenke, ktorá vtedy ešte netušila, že z pokusu zachrániť vlastné rodinné spomienky vznikne perspektívna firma. Dnes stojí za vydavateľstvom Famílium, ktoré predáva vyplňovacie knihy, hry a produkty zamerané na rodinu, medzigeneračné vzťahy a uchovávanie spomienok. Firma pôsobí v 22 krajinách sveta a jej obrat dosahuje šesť miliónov eur.
Sídlo firmy pritom nenájdete v kancelárskom komplexe ani na prestížnej adrese v centre Prahy. Keď prichádzam do rodinného domu v Černošiciach, odkiaľ Monika Kopřivová dodnes riadi firmu, na stole už vonia domáci čučoriedkový koláč.
Malé spomienky
Je to detail, ktorý by ľahko zapadol. Lenže práve z podobných okamihov sa skladá to, čo po ľuďoch často zostáva najdlhšie. Nie sú to veľké dejiny ani rodinné archívy, ale spomienky rozprávané medzi dverami, pri nedeľnom obede alebo nad kávou. A práve na ich zachytávaní Kopřivová vybudovala vydavateľstvo.
Famílium pritom nevzniklo z podnikateľského plánu ani hľadania medzery na trhu. Jeho korene siahajú k starému otcovi Moniky Kopřivovej, ktorý si po celý život zapisoval rodinné príbehy a historky. Bolo to svedectvo o tom, ako ľudia žili, cestovali a premýšľali v dobe, ktorú dnešná generácia pozná už len z fotografií.
Práve starý otec jej vnukol otázku, ktorá ju neskôr priviedla k podnikaniu: Čo všetko sa stratí, keď odíde posledný človek, ktorý si to pamätá? Rodokmene síce zachytávajú mená, ale históriu tvoria príbehy. „Keď človek pozná len dátumy narodenia a úmrtia, tak o tých ľuďoch vlastne nevie skoro nič,“ konštatuje Monika Kopřivová.
