Google Glass z ľudí spravil čudákov, metaverse spálil 83,6 miliardy dolárov a napokon prišli ďalšie okuliare, ktoré sa predávajú v miliónoch kusov. Vyhral pritom produkt, ktorý z pôvodného veľkého sľubu o ľudskom spojení ponechal jedinú funkciu: sledovanie.
Trinásť rokov. Presne toľko delí technologické vízie, ktoré sa rodili na pompéznych konferenciách, oslavovali ich najväčšie mená Silicon Valley a zároveň sa im vysmievali ľudia, ktorí sa mali stať ich zákazníkmi.
Na začiatku boli Google Glass. Okuliare, ktoré z nositeľa na verejnosti rýchlo spravili terč posmechu. Potom prišli virtuálne svety, do ktorých Meta naliala 83,6 miliardy dolárov. A napokon ďalšie inteligentné okuliare – tentoraz také, ktoré sa predávajú v miliónoch kusov.
Paradoxne uspel práve produkt, ktorý z pôvodných ambícií nechal len to najjednoduchšie: možnosť pozerať sa, zaznamenávať a sledovať svet okolo seba.
Google Glass prišiel na trh v roku 2013 za 1 500 dolárov a takmer okamžite dostal prezývku, ktorá ho definovala navždy. Nositelia sa stali „glassholes“, teda ľuďmi, ktorí si na verejnosti dobrovoľne pripevnili na tvár kameru a čakali, že to okolie prijme s pochopením.
Ako už vieme, nestalo sa tak. Bary a reštaurácie zariadenie zakazovali, jeden klub v Las Vegas dokonca návštevníkom prikázal ho odovzdávať pri vstupe ako kabát. John Simpson z organizácie Consumer Watchdog to zhrnul jednou vetou. „Je to dokonalý nástroj pre stalkera. Je ťažké si predstaviť, ako by sa to dalo vyriešiť.“
„Je to dokonalý nástroj pre stalkera. Je ťažké si predstaviť, ako by sa to dalo vyriešiť.“
Rovnaký syndróm hlupáka predtým zrazil na kolená aj elektrický dopravný prostriedok Segway, o ktorom investor John Doerr tvrdil, že bude „možno väčší ako internet“, a ktorý Steve Jobs označil za „rovnako veľkú vec ako osobný počítač“. Za dve dekády výroby sa predalo asi 140-tisíc kusov a svet si z neho zapamätal hlavne turistov v mestách, ktorý sa nemotorne motali pod nohy.
Google svoje okuliare pre spotrebiteľov stiahol už v januári 2015 a firemnú verziu definitívne pochoval v marci 2023. Cena ani slabá batéria pritom neboli to hlavné. Ľudia sa v jednej miestnosti s nositeľom takých okuliarov jednoducho prestali cítiť bezpečne.
Tá istá odvaha, väčšie číslo
Google si dal od okuliarov pokoj, ale o slovo sa prihlásil Facebook. Koncom októbra 2021 oznámil Mark Zuckerberg, že firma sa premenúva na Meta, a namiesto okuliarov stavil na celé virtuálne svety. Metaverse mal podľa oficiálneho vyhlásenia dovoliť ľuďom „zdieľať neuveriteľné zážitky s inými ľuďmi aj vtedy, keď spolu fyzicky byť nemôžu“.
Analytici sa predbiehali v odhadoch. Citi v analýze hovoril o adresovateľnom trhu medzi 8 až 13 biliónmi dolárov do roku 2030 a piatich miliardách používateľov, McKinsey prišiel s číslom 5 biliónov dolárov vytvorenej hodnoty. Nikto tie čísla veľmi nespochybňoval, banky si ich len navzájom prekopírovali z jednej prezentácie do druhej.
Odvtedy Reality Labs, divízia zodpovedná za headsety Quest aj platformu Horizon Worlds, kumulatívne prerobila 83,6 miliardy dolárov za šesť rokov. V prvom štvrťroku 2026 pripočítala táto divízia ďalšie viac než 4 miliardy dolárov straty.
Pre bežného smrteľníka je tento obnos peňazí neuveriteľný. Ilustrujme si to preto na príklade celkových výdavkov slovenského štátneho rozpočtu na rok 2026. Tie sú nastavené na 33,5 miliardy eur, takže jedna divízia jednej americkej firmy spálila za šesť rokov viac ako dva celé slovenské štátne rozpočty.
Horizon Worlds, vlajková loď projektu, mala do konca roka 2022 nalákať 500-tisíc mesačných používateľov. Ťažko povedať, odkiaľ prišli manažéri s týmto číslom, no pravdou je, že nakoniec ho znížili zhruba o polovicu.
Vo februári 2022 mala platforma nakoniec 300-tisíc mesačných používateľov, no do októbra ich zostalo 200-tisíc. To znamená, že väčšina návštevníkov sa po prvom mesiaci už nevrátila. Keď si tú stratu za rok 2022 vydelíte tristotisíckou pri vrchole, na jedného mesačného používateľa vychádza takmer 46-tisíc dolárov.
Aktuálnejšie čísla Meta neuvádza. Firma rétoriku otočila a namiesto o používateľoch začala hovoriť o vízií.
Sľuboval spojenie, doručil izoláciu
Jadrom celého zlyhania je nepochopenie toho, čo zákazník chce. A nemá to nič spoločné s cenovkou headsetu. Metaverse predával ľudskú blízkosť a dodal presne opačnú skúsenosť, pretože headset ľudí fyzicky odreže od miestnosti, v ktorej práve sedia. Sociálne siete aspoň predstierali, že sprostredkúvajú kontakt so skutočnými ľuďmi. Na druhej strane avatar bez tváre a bez nôh v prázdnej hale je od človeka naozaj vzdialený.
Meta predala tesne pod 20 miliónov Quest headsetov, čo v prepočte znamená, že na každom jednom predanom kuse prerobila vyše 4-tisíc dolárov. Drvivá väčšina z nich skončila v skrini po pár týždňoch. Nástroje, ktoré mal metaverse nahradiť, teda Zoom, Teams alebo Slack, fungovali pre reálnu prácu jednoducho lepšie, a to aj napriek tomu, že nikto z nich nesľuboval zážitok, ktorý zákazníkovi zmení život.
Meta
Zuckerbergov metaverse. Foto: Meta
Pri každej novej technologickej vychytávke treba mať na pamäti, že ľudia jednoducho bažia po kontakte s inými ľuďmi. Chcú reálnu tvár, hlas a chcú byť videní. Práve to je dôvod, prečo vyhral videohovor a nie trojrozmerná hala.
Škandály, ktoré neprekvapili
Už 26. novembra 2021, mesiac po rebrande, nahlásila jedna z beta testeriek, že ju v spoločnom priestore Plaza obťažoval cudzí avatar, zatiaľ čo okolostojaci posmešky mlčky podporovali. Meta zodpovednosť presunula na obeť s tým, že mala aktivovať ochrannú funkciu Safe Zone.
V marci 2023 zverejnila organizácia Center for Countering Digital Hate výskum založený na stovke návštev platformy. Výsledok bol taký, že neplnoletí sa objavili v 66 z nich, hoci Horizon Worlds mal byť prístupný len od 18 rokov, a výskumníci zaznamenali 19 prípadov obťažovania mierených priamo na deti.
Jedno dieťa našli napríklad vo virtuálnom striptízovom klube. Správa vyšla presne v deň, keď Meta oznámila, že platformu otvára aj teenagerom od 13 rokov.
Bezpečnostná stránka je pritom to, o čom sa hovorilo najmenej. Headset na hlave nie je počítačový monitor. Sleduje pohyb očí, žmurkanie viečkami, držanie hlavy, pohyb rúk aj čeľuste.
Výskum publikovaný v odbornom časopise Frontiers in Virtual Reality ukázal, že na základe týchto dát sa dá konkrétny človek identifikovať s presnosťou 83 percent, a to aj vtedy, keď robí úplne inú činnosť než pri zbere vzorky. Keď sa vedome snažil svoje správanie zmeniť a systém obísť, presnosť klesla na 78 percent. Verdikt bol v tomto prípade nemilosrdný: profil správania sa totiž nedá zmazať, takže ak raz unikne, unikol navždy.
Zuckerberg mení kurz
V decembri 2025 Bloomberg informoval, že Meta plánuje rozpočet na metaverse pre rok 2026 okresať až o 30 percent, a v marci 2026 nasledovali ďalšie prepúšťania naprieč Reality Labs.
Finančná riaditeľka Susan Li povedala bez okolkov, že firma „výrazne znižuje investície do VR a Horizonu“. Zo zdrojov divízie má teraz 70 percent ísť na okuliare s umelou inteligenciou a na virtuálnu realitu zostáva 30.
Dokonca padli aj virtuálne parcely, ktoré si ľudia kupovali ako investíciu do budúcnosti. Pozemok vedľa Snoop Dogga v platforme The Sandbox sa v decembri 2021 predal za takmer 450-tisíc dolárov a dnes má hodnotu okolo tisíc dolárov. Trh s NFT umením prepadol z 2,9 miliardy dolárov objemu obchodov v roku 2021 na 23,8 milióna v prvom štvrťroku 2025, teda o 93 percent.
A tu sa kruh uzatvára. Presne tie isté okuliare, ktoré v roku 2013 urobili z nositeľa terč výsmechu, dnes Meta predáva v miliónoch kusov. Z Ray-Ban Meta sa minulý rok predalo sedem miliónov kusov, čo je viac než trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.
Rozdiel oproti Google Glass je banálny. Vyzerajú ako obyčajné slnečné okuliare Ray-Ban, takže nikto na ulici nevie, že v nich je kamera. A syndróm hlupáka je preč, lebo produkt sa navonok netvári ako technológia. Lenže vyriešiť trápne pocity u nositeľa a vyriešiť bezpečnosť okolia sú dve úplne rôzne veci.
Ani Kylie Jenner to nezachránila
Meta to v roku 2026 dotiahla do logického konca a na kampaň k dostupnejšej rade okuliarov najala Kylie Jenner. Módna ikona, miliardové dosahy, presne ten typ marketingu, aký Google Glass v roku 2013 nikdy nemal.
Nezabralo to. Aktivistická skupina Everyone Hates Elon vylepila neďaleko londýnskeho sídla Mety plagáty, ktoré sa podľa uhla pohľadu menili z Kylie v okuliaroch na jej rentgenový skelet s textom „vždy sa pozeráme“. Skupina k tomu dodala, že Meta nás roky sledovala online a teraz nás chce sledovať aj v reálnom svete.
Okuliarom sa medzitým ušlo pomenovanie „pervert glasses“ a nie je to len internetový vtip. Výskumníci z University of Sydney analyzovali 350 verejne dostupných videí na Instagrame z rokov 2023 až 2026, ktoré natočili nositelia okuliarov bez vedomia okolia.
Približne 60 percent zaznamenaných interakcií vyhodnotili ako možné obťažovanie. Asi v 43 percentách videí čelili ženy urážlivým komentárom, pričom v niektorých prípadoch sa zverejnili aj ich osobné údaje. „Smart okuliare dali predátorom nový nástroj na ďalšie zneužívanie žien,“ povedala doktorka Milica Stilinovic z University of Sydney.
A potom je tu vrstva, o ktorej sa hovorí najmenej. Útočník, ktorý v roku 2025 na Nový rok zabil v New Orleans 14 ľudí, si podľa FBI obhliadku miesta nahral práve cez Ray-Ban Meta okuliare. Nenápadnosť je hlavná predajná výhoda produktu, ale zároveň hlavná výhoda pre kohokoľvek, kto si potrebuje nepozorovane zmapovať terén. A expert na boj proti terorizmu Sam Hunter v tej istej správe predpokladá, že podobné zariadenia sa na prípravu útokov budú používať aj ďalej.
Bohužiaľ, vo vymenovávaní podobných prípadov, kedy sa ľudia dostali do priameho nebezpečia pre podobné technológie, by sme mohli pokračovať ešte dlho.
Dnes vieme, že Google Glass zlyhal, lebo z nositeľa spravil hlupáka a z okolia objekt sledovania. Metaverse zlyhal, lebo sľúbil ľudskú blízkosť. No doručil samotu v prázdnej hale, v ktorej sa navyše dalo kohokoľvek obťažovať bez následkov. Segway padol na tom istom syndróme trapasu ako Glass. A okuliare, ktoré celý ten kruh napokon uzavreli komerčným úspechom, to dokázali jediným spôsobom, teda že skryli presne tú vlastnosť, pre ktorú pôvodná verzia padla.
Trinásť rokov a 83,6 miliardy dolárov teda nakoniec priniesli produkt, ktorý ľudí nespája. Ale ich nahráva.