Za poslednú dekádu sa počet členov najbohatšieho klubu takmer zdvojnásobil. Majetok úplnej špičky pritom rastie oveľa rýchlejšie než ceny.
Keď pred sto rokmi prišli divoké 20. roky, pre najbohatších znamenali dovtedy najväčší nárast majetku. Kalendár sa pretočil, 20. roky sú späť a s nimi aj obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými, plniace sa peňaženky najmajetnejších a noví členovia najexkluzívnejšieho klubu na svete. V niečom je však rok 2026 voči najbohatším ešte štedrejší.
Ešte nikdy v histórii miliardári tak výrazne nedominovali svetu. Touto vetou kolegovia z amerického Forbesu uviedli tohtoročný rebríček najbohatších a ide o presný opis – obrazne povedané, uplynulý rok priniesol viac než jedného nového miliardára každý deň.
Celkový majetok všetkých najbohatších dnes dosahuje 20 biliónov dolárov, v prepočte asi 17,32 bilióna eur. Priemerné bohatstvo jedného člena rebríčka sa medziročne zvýšilo o pol miliardy dolárov, čiže približne 433 miliónov eur. Tento rok sa navyše prvýkrát v histórii podarilo človeku dosiahnuť status dolárového bilionára.
V mnohom to pripomína situáciu spred sto rokov. Vtedy bol prvým dolárovým miliardárom na svete ropný magnát John D. Rockefeller a až o niekoľko rokov neskôr dosiahol rovnaký status aj výrobca automobilov Henry Ford.
Ekonomika v roku 1926 šliapala a počet bohatých ľudí v Spojených štátoch rástol. Potom však prišla Veľká hospodárska kríza, prerozdeľovanie prostredníctvom programov New Deal, silnejúci vplyv odborov a vysoké daňové sadzby pre skupiny s najvyššími príjmami. Dnes sú dane nízke, vplyv odborov zanedbateľný a ani prerozdeľovanie v Spojených štátoch nevyzerá pravdepodobne.
Majetok najbohatších, naopak, z roka na rok výrazne rastie – a hoci toto číslo ovplyvňuje aj inflácia, percentuálny nárast ju jednoznačne prekonáva. Od roku 2016 do roku 2026 sa bohatstvo najmajetnejších zväčšilo o 210 percent, zatiaľ čo inflácia dolára dosiahla iba 39 percent.
Pravdepodobne najpríjemnejším rokom pre miliardárov v histórii bol ten spred piatich rokov. Po problémoch spojených s pandémiou koronavírusu a prepadoch trhov v roku 2020 sa majetok najbohatších zvýšil takmer o dve tretiny a zoznam svetových dolárových miliardárov sa rozšíril o 660 miest, z toho o 493 nových tvárí.
Niečo také sa v histórii Forbesu, ktorý vychádza od roku 1917, dovtedy nikdy nestalo.
Počet nových miliardárov, ktorí sa každý rok dostanú medzi najbohatších ľudí sveta, pritom celkovo rastie čoraz rýchlejšie. Ak históriu rozdelíme na päťročné obdobia, v rokoch 2000 až 2004 pribúdalo v priemere 24 nových miliardárov ročne. Napriek problémom v roku 2009 prinieslo nasledujúce obdobie priemerne 41 nových členov tejto skupiny každý rok.
Keď sa situácia na svetových trhoch upokojila, rástol aj majetok bohatých. Zoznam miliardárov preto medzi rokmi 2010 a 2014 zaznamenával priemerný ročný prírastok 170 nových mien. Hoci v nasledujúcich dvoch obdobiach toto číslo kleslo na 102 a 126, dnes je najvyššie v histórii – každý rok pribúda 324 nových miliardárov.
Celkový počet miliardárov sa od roku 2016 takmer zdvojnásobil. Aj tu však zohráva úlohu inflácia, ktorá akékoľvek porovnávanie komplikuje.
Na rast cien sa však nedá zvaliť skutočnosť, že jedno percento najbohatších Američanov dnes vlastní približne toľko majetku ako spodných 90 percent. Priepasť medzi chudobnými a bohatými je tak za posledné desaťročia zďaleka najväčšia, hoci v roku 1926 bola približne porovnateľná.
Francúzski ekonómovia Gabriel Zucman a Emmanuel Saez však zistili, že majetok 0,00001 percenta najbohatších – teda približne dvadsiatky ľudí – dnes zodpovedá 12 percentám hrubého domáceho produktu Spojených štátov.
Je to približne trikrát viac než pred sto rokmi. Nerovnosť teda opäť rastie, tentoraz však peniaze zostávajú v rukách oveľa užšej skupiny než kedysi.
Vidieť to aj na porovnaní majetku Elona Muska s najbohatším mužom roku 1926. Kto ním presne bol, nie je úplne isté – hoci John D. Rockefeller bol dlhé roky najbohatším mužom sveta, v tom období už vo veľkom rozdával svoj majetok.
Zároveň prišiel vzostup druhého miliardára Henryho Forda. Bežne sa preto odhaduje, že okolo roku 1926 mohli mať obaja približne 1,2 až 1,4 miliardy dolárov, teda v prepočte zhruba 1,04 až 1,21 miliardy eur.
Po zohľadnení inflácie by to predstavovalo menej než 30 miliárd dnešných dolárov, teda menej než 25,98 miliardy eur. V porovnaní s Elonom Muskom je to minimum. Ten sa tento rok dokázal dostať nad bilión dolárov, teda viac než 866 miliárd eur.
Nie je to však jediný spôsob, ako bohatstvo porovnávať, pretože okrem kúpnej sily dolára sa zmenila aj ekonomika Spojených štátov. V 20. rokoch 20. storočia bola podstatne menšia, pričom Rockefellerovo bohatstvo predstavovalo približne 1,5 percenta hrubého domáceho produktu krajiny.
Pri Elonovi Muskovi je tento podiel takmer o dva percentuálne body vyšší. Aj z tohto pohľadu je teda podstatne bohatší, než bol vo svojej ére prvý miliardár.
