Najziskovejšie odvetvia v krajine sú energetika, hazardné hry a plynárenstvo, naopak, výroba obuvi či hutníctvo „trú biedu“. Strojári vlani prepúšťali najviac, potravinári, naopak, naberali. Vyplýva to z analýzy, v ktorej portál Finstat zmapoval hospodárske výsledky takmer 300-tisíc nefinančných spoločností podnikajúcich na Slovensku.
Firmy zverejňujú svoje hospodárske výsledky zvyčajne koncom marca spolu s daňovým priznaním, prípadne si túto povinnosť odložia na koniec júna. Zo zverejnených účtovných závierok a ďalších účtovných dokumentov je následne možné zistiť, ako sa darilo firmám, jednotlivým odvetviam aj celej ekonomike. Portál Finstat dlhodobo monitoruje údaje o firmách z verejných databáz a z aktuálnych dát vytvoril analýzu, v ktorej skúmal platy, ziskovosť či vývoj zamestnanosti v kľúčových odvetviach ekonomiky v minulom roku.
„Zohľadnili sme účtovné závierky bezmála 300-tisíc nefinančných firiem podnikajúcich na Slovensku. Z nich sme si na analýzu vybrali kľúčové odvetvia, ktoré vlani vygenerovali spolu dve tretiny prevádzkového zisku celej nefinančnej sféry,“ hovorí forenzný expert Finstatu Pavol Suďa.
Z analýzy vyplýva, že najlepšie zarábajú zamestnanci veľkých spoločností podnikajúcich v oblasti telekomunikácií – v priemere 3 391 eur v hrubom za mesiac. Viac ako tri tisícky eur mesačne dostanú v priemere aj pracovníci veľkých podnikov v IT sektore a plynárenstve. Naopak, šičky, obuvníci či zamestnanci z odvetvia hazardných hier zarobia v priemere najmenej.
„V prípade zamestnancov (v odvetví) hazardných hier môže tento výsledok znieť paradoxne vzhľadom na to, že hazardné hry patria medzi najziskovejšie odvetvia v ekonomike. Priemer ťahajú nadol zrejme bežní pracovníci v stávkových kanceláriách či herniach, ktorí sú platení skôr podpriemerne. Bližší pohľad na konkrétne firmy ešte ukazuje zaujímavý fakt, že v štátnom Tipose vlani zarábali oveľa viac ako vo väčších súkromných firmách – v Tipose sa priemerný plat vyšplhal na 3-tisíc eur, v Nike, Fortune či Tipsporte na zhruba 2-tisíc eur mesačne,“ hovorí Pavol Suďa.
Závan horších časov v ekonomike je cítiť na vývoji zamestnanosti. Medzi najznámejšie prípady patrí odchod kórejského výrobcu televízorov Samsung, ktorý v Galante ukončil výrobu v polovici tohto roka a s jeho odchodom z krajiny zaniklo vyše 600 pracovných miest a ďalšie stovky u subdodávateľských firiem. Pohľad na počty zamestnancov na konci roka 2024 a na konci roka 2025 však ukazuje, že personálne stavy klesali vlani vo väčšine odvetví.
„Veľké podniky v strojárstve, obuvníctve aj elektrotechnike vlani prepustili tisícky ľudí a hoci zbrojárske podniky naberajú, úbytok v tradičných segmentoch, napríklad vo výrobe ložísk, nevykryjú,“ vysvetľuje Pavol Suďa.
Najviac pracovných miest zaniklo v strojárstve – medziročne viac ako tisíc. Strojári pritom „chradli“ aj v predošlom roku – rozdiel v priemernom počte zamestnancov bol vtedy mínus 800 osôb.
Ziskovosť v odvetviach
Najziskovejším odvetvím slovenskej ekonomiky bola vlani podľa analýzy Finstatu elektroenergetika. Z každého utŕženého eura premenila na čistý zisk 13,3 centa. Je to výrazne viac, ako dokáže v priemere z tržieb „vyžmýkať“ priemyselná časť ekonomiky.
Za týmto výsledkom sú predovšetkým výnimočné hospodárske výsledky Slovenských elektrární. Už druhý rok po sebe najziskovejší podnik na Slovensku vlani dosiahol čistý zisk 979 miliónov eur. Táto suma korešponduje s úhrnným profitom celých odvetví ťažby, agrobiznisu, ľahkého priemyslu, hotelov, reštaurácií, cestovného ruchu aj zdravotníckych firiem dohromady.
V prípade odpočítania výsledkov Slovenských elektrární by ziskovosť elektroenergetiky ako odvetvia klesla zhruba na polovicu a tento sektor by v rebríčku ziskovosti predbehli telco, IT, hazardné hry, plynárenstvo aj ťažba.
Dominantný hráč, ktorý určuje výsledky za celé odvetvie – tento vzorec nie je vidieť len v prípade elektroenergetiky a Slovenských elektrární, ale opakuje sa aj v ďalších odvetviach ekonomiky.
V stavebných materiáloch napríklad polovicu profitu vytvára jediný výrobca – cementáreň Danucem pri Rohožníku. Hoci jej vlastný zisk medziročne klesol, slabšie výsledky konkurencie zvýšili jej podiel na profite odvetvia až na 54 percent. Cement navyše zostáva jediným segmentom stavebných hmôt, ktorý si dlhodobo udržiava dvojcifernú rentabilitu tržieb. Bez cementárov by nebola ani polovičná.
V celulózo-papierenskom priemysle zase takmer celý zisk odvetvia vytvára duopol Mondi SCP a Essity Slovakia. Obe spoločnosti vyrábajú papierenské produkty každodennej spotreby – od kancelárskeho papiera cez obalové materiály až po hygienické výrobky. Rentabilita tržieb odvetvia vlani dosiahla 4,4 percenta.
Zisk z auta – jedno percento
Výraznú koncentráciu zisku je vidieť aj v automobilovom priemysle. Dve najväčšie automobilky – bratislavský Volkswagen a Kia v Žiline generujú zhruba 80 percent čistého zisku najväčšieho odvetvia slovenskej ekonomiky. „Stellantis v Trnave a Jaguar Land Rover v Nitre majú oveľa nižšie zisky. Kým napríklad Kia zarobí na jednom aute 6,3 percenta, nitriansky Jaguar 1,3 percenta a trnavská automobilka len jedno percento. Jedno z vysvetlení môže byť, že je to výsledok rozhodnutia materských spoločností, koľko zisku na Slovensku nechajú a koľko si cez vnútroskupinové účtovanie stiahnu do centrály,“ hovorí Suďa.
Bližší pohľad na výsledky jednotlivých firiem podľa Suďu odhalí, že kým samotné automobilky zarábajú – aj po započítaní nabiehajúceho a zatiaľ stratového Volva – v priemere zhruba tri centy z jedného utŕženého eura, ich subdodávatelia sa musia uspokojiť s približne jedným centom.
Hutníci trpia
Ešte náročnejšia situácia bola vlani v hutníctve – odvetvie ako celok už tretí rok po sebe skončilo v strate. Na každom inkasovanom eure prerába viac než jeden cent a pokračuje v prepúšťaní zamestnancov.
Celé odvetvie sťahujú do strát najmä košické oceliarne a Železiarne Podbrezová. Ešte v roku 2022 pritom U.S. Steel patril medzi najziskovejšie podniky domácej ekonomiky. „Po odznení covidovej krízy a stabilizácii konfliktu na Ukrajine sa svetová ekonomika opäť rozhýbala a ceny ocele išli vtedy nahor,“ hovorí Pavol Suďa. V rokoch 2024 a 2025 sa však ceny opäť prepadli a na výsledky európskych oceliarov negatívne vplývajú náklady na dekarbonizáciu, tlak konkurencie z Ázie či vysoké ceny energií.
Schéma – čím väčší hráč, tým väčší vplyv na výsledky branže – neplatí v odvetví informačných technológií. „ESET síce zostáva ikonou slovenského IT, no o výkonnosti odvetvia už dávno nerozhoduje. Desať najväčších IT firiem vytvára len 15 percent zisku sektora a vyše 15-tisíc mikropodnikov s obratom do jedného milióna eur generuje porovnateľný profit ako 200 spoločností s tržbami nad päť miliónov eur,“ podčiarkuje v analýze Pavol Suďa.
Ešte pred pár rokmi bol Slovnaft najziskovejšou firmou slovenského priemyslu. Vlani ho však na čele petrochémie vystriedal púchovský výrobca pneumatík Continental Tires Slovakia. Elektromobily síce menia automobilový priemysel, pneumatiky však potrebujú rovnako ako autá so spaľovacím motorom. Continental preto vlani dosiahol rentabilitu tržieb takmer 12 percent, kým Slovnaft necelé 4 percentá.
Continental a Slovnaft naďalej generujú viac ako tri štvrtiny zisku celého odvetvia. Ťažisko ziskovosti sa však postupne presúva od rafinácie k výrobcom gumy a plastov. Tým sa darí premieňať na zisk viac ako päť centov z každého utŕženého eura. Vysoké marže v petrochémii tak dnes neprináša základná surovina, ale skôr špecializované výrobky – od fólií (Terichem Tervakoski) po technické plyny (Messer Tatragas).
Na opačnom konci spektra zostávajú výrobcovia bioprímesí do palív Enviral, Meroco a Poľnoservis, ktorí spomínajú na časy, keď patrili medzi najväčších beneficientov európskej podpory biopalív. Dnes sa ich ziskovosť pohybuje okolo nuly.
Elektrotechnici a strojári
Útlm výroby Samsungu, lídra slovenskej elektrotechniky, vyvolal obavy o budúcnosť odvetvia. Čísla však naznačujú, že to už dávno nestojí na jedinej montážnej fabrike.
Dnešnú elektrotechniku čoraz viac tvoria úspešné stredne veľké podniky ako Vertiv, Siemens, Semikron Danfoss, Porsche Smart Battery Shop či BEZ Transformátory. Nemontujú spotrebnú elektroniku, ale vyrábajú záložné energetické systémy, výkonovú elektroniku, batérie či transformátory. Práve na nich bude stáť budúcnosť odvetvia po odchode najväčšieho hráča.
Foto: Robo Homola
Pavol Suďa je forenzný expert portálu Finstat.sk
Strojárstvo zaznamenalo vlani najväčší úbytok pracovných miest zo všetkých hodnotených odvetví. Veľké podniky prepustili vyše tisíc zamestnancov, pričom najviac znižoval stavy nemecký Schaeffler. V dvoch tunajších firmách – Kysuckom Novom Meste a Skalici – spolu o 758 ľudí. Najväčší tlak tak zažívajú výrobcovia ložísk, ktorí boli dlhé roky jedným zo symbolov slovenského exportného úspechu.
Rentabilita tržieb tohto odvetvia však vyzerá o čosi lepšie – stúpla na 3,6%. Dôvodom sú úspechy zbrojárskych podnikov. „Kým guľôčky do ložísk strácajú odbyt, dopyt po guľkách prudko rastie. Výrobcovia munície a vojenskej techniky, na čele s Vojenským opravárenským podnikom Nováky, ktorý patrí českému zbrojárovi Michalovi Strnadovi a sám vytvára pätinu zisku strojárstva, totiž konvertujú na čistý zisk viac ako 22 centov z každého eura v tržbách,“ vysvetľuje v analýze forenzný expert Pavol Suďa. Pri pohľade na vývoj počtu pracovných miest je však zrejmé, že prepúšťanie v tradičných segmentoch strojárstva nedokážu kompenzovať.
Štátne firmy
Dvadsaťpäť najväčších štátom kontrolovaných podnikov, pôsobiacich najmä v energetike, ale aj doprave, lesníctve, teplárenstve alebo v poštových službách, vlani zarobilo takmer 900 miliónov eur. K nim treba prirátať bezmála 90 miliónov eur z odvodov od štátnej lotériovej spoločnosti Tipos a tretinový podiel štátu na čistom zisku Slovenských elektrární.
Veľká časť zo zisku, ktorý štátne firmy poslali štátu, sa však štátnym firmám následne od štátu vrátila – vo forme dotácií zo štátneho rozpočtu či z eurofondov. Ide o sumu viac ako 800 miliónov eur, pričom najväčším príjemcom boli Železnice Slovenskej republiky s dotáciou 516 miliónov eur, nasledované spoločnosťami JAVYS (99,5 milióna eur), Národná diaľničná spoločnosť (80,4 milióna eur) či Železničná spoločnosť Slovensko (66,7 milióna eur). Ďalších vyše 500 miliónov eur smerovalo z rozpočtov miest a samosprávnych krajov podnikom zabezpečujúcim mestskú a prímestskú dopravu ako službu vo verejnom záujme.
Dotácie významne ovplyvňujú aj agrobiznis. Pôdohospodárstvo vlani zarobilo necelých 123 miliónov eur. Bez verejných podpôr by však ako celok skončilo v strate. Stovky podnikov čerpajú priame platby, environmentálne podpory a kompenzácie za hospodárenie v znevýhodnených oblastiach.
Prevádzková časť subvencií dosahuje odhadom 800 až 900 miliónov eur ročne. Po ich zohľadnení dosiahla výsledná rentabilita pôdohospodárstva v priemere 3,1 percenta. Aj toto číslo však ukrýva dva odlišné príbehy. Kým rentabilita hydinárov sa viac než zdvojnásobila na 8,7%, chovateľom ošípaných po troch mimoriadne úspešných rokoch klesla pod jedno percento.
Najslabšie odvetvia
Na záver sa pozrime ešte na výsledky ziskovo najslabších odvetví slovenskej ekonomiky. „Pred pár rokmi sa zdalo, že textilný a obuvnícky priemysel dokáže napriek vyšším mzdám konkurovať Ázii. Výsledky za rok 2025 však ukazujú, že cesty oboch odvetví sa rozišli. Kým textil sa už dávnejšie preorientoval na ziskovejšie technické materiály, obuvníctvo zostalo závislé od tradičnej výroby,“ uvádza hlavný analytik portálu Finstat Pavol Suďa.
Veľkí obuvníci platia pracovníkov najslabšie zo všetkých hodnotených odvetví, aj tak sa však neubránili lacnej ázijskej konkurencii a vlaňajšok ako celok uzavreli v strate.
V textile dnes zisk nevytvárajú výrobcovia konfekcie, ale dodávatelia špecializovaných textílií pre automotive, zdravotníctvo, pracovné odevy či priemyselné aplikácie. Viac ako polovicu zisku koncentrujú dvaja veľkí západoeurópski hráči – Tatra Textil a Muller Textiles.
Dvadsiatka najväčších podnikov premieňa na zisk šesť centov z každého utŕženého eura. Bez nej by rentabilita sektora bola prakticky na nule. Úspech v súčasnosti stojí na úzkej špecializácii pre priemysel, nie na šití konfekcie pre konečného spotrebiteľa, hoci aj v tomto segmente máme úspešnú výnimku v prešovskej firme Gemor Fashion.
Obuvníci podobnou transformáciou práve prechádzajú. Trhový líder Lowa z talianskej skupiny Tecnica sa prepadol do straty, prepúšťa a zatvára jeden zo závodov. Dánska trojka Ecco ukončila výrobu úplne. O prácu v nej prišlo bezmála 650 ľudí. Darí sa však špecialistom vyrábajúcim pracovnú, vojenskú alebo turistickú obuv (Artra), či špeciálne kožené vybavenie (Falco), teda firmám, ktoré sa nesnažia konkurovať Ázii v masovej výrobe, ale ponúkajú drahšie výrobky určené pre špecifické použitie.