Dotované predajne nemajú platiť nájom ani daň z nehnuteľností. Autor komentára varuje, že takýto model môže deformovať súťaž a vytlačiť súkromných obchodníkov.
New York bude prevádzkovať vlastné obchody s potravinami. Starosta Zohran Mamdani prisľúbil päť mestských supermarketov, jeden v každom obvode, a na ich rozbeh vyčlenil z mestskej pokladnice 70 miliónov dolárov, v prepočte približne 60,6 milióna eur.
Vybraný sortiment – od pečiva po mäso – v nich má byť o 30 percent lacnejší než inde. Znie to ako revolúcia. V skutočnosti je to iba stará otrepaná pesnička v novom aranžmáne, píše vo svojom komentári Tomáš Prouza, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Českej republiky.
Trik s výrazne nižšími cenami totiž nespočíva v žiadnej zázračnej efektívnosti, ale v dotáciách. Mestské obchody nebudú platiť nájom ani daň z nehnuteľností, pretože budú sídliť v mestských budovách. Ktorýkoľvek súkromný obchodník by dokázal ponúknuť rovnaké ceny, keby mu mesto takisto odpustilo nájom a dane. Len by to nikto nenazýval „modelom budúcnosti“, ale starým dobrým kupovaním hlasov voličov z verejných peňazí.
Výsledok podobných experimentov už dávno poznáme.
Ešte zaujímavejšie na celom príbehu je, kto bude tieto mestské obchody prevádzkovať: súkromné firmy, ktoré si mesto najme ako operátorov. Recept na záchranu ľudí pred chamtivým kapitalizmom teda znie: najskôr kapitalistom zničiť ich poctivé podnikanie, potom si ich najať, aby začali podnikať o ulicu ďalej, a zaplatiť im to z verejných peňazí. Kto tomu rozumie, nech sa, prosím, prihlási.
Kansas City prevádzkovalo vlastný obchod viac než 10 rokov s celkovou stratou 18 miliónov dolárov, teda približne 15,6 milióna eur, prázdnymi regálmi a chronickými krádežami, až ho tento rok zatvorilo.
Rovnaký príklad poznáme aj z Česka. Bývalý minister poľnohospodárstva Marek Výborný s veľkou pompou otvoril pri Václavskom námestí „štátnu“ predajňu českých potravín. Aké bolo prekvapenie, keď sa ukázalo, že na potravinách má o tretinu vyššie marže než supermarket a že tam nikto nechodí. Minister Výborný napokon musel obchod ešte pred voľbami potichu zatvoriť a mohol sa len modliť, aby sa nikto neopýtal, koľko peňazí celá táto šaráda stála.
Tento príklad z Česka bol iba úsmevnou historkou. V New Yorku môže mať takéto rozhadzovanie peňazí na miestnych obchodníkov oveľa väčší dosah, pretože tamojšie predajne budú podstatne väčšie a Mamdani im poskytne aj silnú marketingovú podporu. Ľudia tam teda budú chodiť namiesto obchodov, v ktorých nakupujú doteraz.
Môže sa nám to nepáčiť, ale zákazníci sú po období vysokej inflácie veľmi neverní a bez akejkoľvek lojality menia obchody podľa toho, kto im ponúkne lepšiu cenu.
Ziskovosť v maloobchode s potravinami sa bežne pohybuje okolo jedného až dvoch percent. Netreba teda veľa na to, aby sa poctivý obchodník prepadol do straty, keď mu dotovaný konkurent vezme časť zákazníkov.
Niekto by si mohol povedať, že na tom predsa nezáleží – obyvatelia New Yorku ušetria, a keď skrachuje obchod, do ktorého chodili celé roky, jednoducho začnú nakupovať u dotovaného konkurenta.
Lenže veci bývajú málokedy také jednoduché. Tých 70 miliónov dolárov, približne 60,6 milióna eur, za ktoré si chce newyorský starosta kupovať hlasy voličov prostredníctvom lacnejšieho mäsa, bude chýbať na iné mestské výdavky.
Prvou viditeľnou obeťou potom budú poctiví obchodníci, ktorí celé roky budujú svoj biznis, platia zamestnancov, nájom aj dane, no budú mať smolu, že sídlia za rohom od dotovaného obchodu.
A výrazne sa zväčšia sociálne rozdiely medzi tými, ktorí majú dostatok času cestovať cez kus New Yorku za dotovaným nákupom, a tými, ktorí trávia celý deň v práci a sú radi, že si nakúpia cestou domov.
Na tieto problémy dnes upozorňuje množstvo ľudí a nielen v New Yorku. Superľavicovému starostovi Mamdanimu to však neprekáža, pretože jeho cieľom nikdy nebola ekonomika. Bola ním pozornosť médií a algoritmov sociálnych sietí. A tú si zabezpečil dokonale, bez ohľadu na potopu, ktorá po ňom zostane.
