Ako môže Slovensko ešte lepšie zúročiť talent, nápady a priemyselné kapacity, ktoré už má? Odpoveď nemusí spočívať iba v jeho vlastných silných stránkach, ale aj v prehlbovaní spolupráce s partnermi, ako je Izrael.
Obe krajiny disponujú vysokokvalifikovanou pracovnou silou, vzdelanými absolventmi s dobrou znalosťou angličtiny, silnou základňou technických odborníkov a podnikateľským zmýšľaním, ktoré im umožňuje uspieť na globálnych trhoch. Slovensko ako člen Európskej únie má navyše strategickú polohu a silné väzby na okolité ekonomiky. Obe krajiny si uvedomujú, že uspejú vďaka kvalite, technológiám a odborným znalostiam. Ekonomické modely sa však líšia v jednej dôležitej oblasti – v prístupe k vlastníctvu a komerčnému uplatneniu inovácií.
Izrael vybudoval model založený na rizikovom kapitáli. Okrem získavania zahraničných investícií vytvoril ekosystém, ktorý podporuje domáce podnikanie, rizikový kapitál a komerčné uplatnenie výsledkov výskumu a vývoja. Vďaka tomu sa väčšia časť inovácií pretavuje do podnikov a duševného vlastníctva, ktoré vlastnia domáce subjekty.
Slovensko si vybudovalo jednu z najsilnejších výrobných základní v Európe tým, že prilákalo globálne spoločnosti a začlenilo sa do medzinárodných dodávateľských reťazcov. Tento úspech priniesol pracovné miesta, investície a rast vývozu. Veľká časť duševného vlastníctva, na ktorom sú tieto produkty založené, však patrí zahraničným subjektom, a časť vytvorenej hodnoty preto zostáva mimo krajiny.
Od výroby k vlastníctvu inovácií
Práve tento rozdiel predstavuje príležitosť, pretože domáce vlastníctvo vytvára multiplikačný efekt. Ak duševné vlastníctvo vzniká a zostáva v krajine, úspešní podnikatelia opätovne investujú, investori financujú nové projekty a väčšia časť ekonomickej hodnoty zostáva v domácej ekonomike.
Slovensko je silné vo výrobe, Izrael v inováciách. Ich spolupráca môže priniesť nové príležitosti pre obe krajiny.
Izrael už desaťročia investuje do výskumu a vývoja. Podľa OECD naň vynakladá približne šesť percent HDP, čo je najvyšší podiel na svete. Táto dlhodobá podpora vytvorila funkčné prepojenie medzi výskumom a jeho komerčným uplatnením, čo sa odráža aj v počte patentových prihlášok. Podľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva podali izraelskí prihlasovatelia v roku 2024 celkovo 15 180 patentových prihlášok, zatiaľ čo slovenskí 466 prihlášok.
Slovensko a Izrael tak predstavujú dva odlišné, no vzájomne sa dopĺňajúce modely hospodárskeho úspechu – výrobu na svetovej úrovni a zavádzanie inovácií do praxe. Príležitosť spočíva v spojení silnej slovenskej výrobnej základne a jej začlenenia do dodávateľských reťazcov s izraelským ekosystémom rizikového kapitálu a výskumu a vývoja. Ako môže táto synergia fungovať v praxi, ukazujú aj nedávne izraelsko-slovenské partnerstvá vrátane dohody o zavedení izraelských riešení založených na umelej inteligencii do slovenských nemocníc s cieľom zefektívniť ich fungovanie. Využitím týchto silných stránok môžu Izrael a Slovensko ukázať, že aj malé ekonomiky dokážu dosiahnuť významné hospodárske výsledky.
