Ján Chovanec je generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu SR. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje detaily odchodu spoločnosti zo Slovenska a čo bude zmena vlastníka najväčšieho domáceho hráča v tomto sektore znamenať pre trh či pre spotrebiteľov.
Oficiálny dôvod je sústredenie sa na domáci trh a uhlíková neutralita do roku 2035, ktorá podľa firmy nie je zlučiteľná s podmienkami na českom a slovenskom trhu. Model firmy na Slovensku, ale aj v Česku, stojí do značnej miery na skládkovaní, ktoré má do roku 2035 klesnúť na desatinu.
Prechod na úpravu odpadov a energetické zhodnocovanie si vyžaduje nemalé kapitálové výdavky v prostredí, kde sa termín povinnej úpravy posúval alebo sa s ním vôbec neuvažuje. A nakoniec, firmu predávajú na vrchole hospodárskych výsledkov, teda z pohľadu vlastníka je to veľmi dobre načasované.
Podľa môjho názoru zo začiatku nič. Zmluvy so zákazníkmi, integrované povolenia, prevádzkové súhlasy a aj pracovné zmluvy budú pokračovať v rovnakom režime ako doteraz. Postupná zmena môže prísť neskôr, a to v závislosti od charakteru budúceho majiteľa.
Ak to bude priamo odpadová spoločnosť, bude sa časom prirodzene snažiť o integráciu do už existujúcej skupiny. Ak to bude finančná skupina, rolu bude zohrávať očakávaná návratnosť investície.
Ceny porastú, ale nie pre zmenu vlastníka. Ceny v odpadovom sektore porastú z legislatívnych dôvodov, ktoré by nastali aj bez tejto transakcie. Od 1. januára 2027 nás pravdepodobne čaká povinná úprava odpadu pred skládkovaním a tiež zvyšovanie zákonných poplatkov za uloženie odpadu na skládku.
Ceny budú ovplyvňovať aj chýbajúce kapacity na recykláciu a energetické zhodnocovanie odpadu, ale aj výrazný tlak na recykláciu a tzv. PPWR nariadenie o obaloch (Packaging and Packaging Waste Regulation je nariadenie Európskej únie o obaloch a obalových odpadoch, ktoré platí vo všetkých členských štátoch od 12. augusta 2026, a jeho cieľom je znížiť množstvo odpadu, obmedziť zbytočné balenie a podporiť recykláciu, pozn. red.).
V neposlednom rade tlačia na ceny rastúce mzdové náklady pri pretrvávajúcom nedostatku ľudí ochotných pracovať v odpadovom sektore.
Tom Fisk/Pexels
Od roku 2035 by malo na slovenských skládkach končiť maximálne 10 percent vyprodukovaného odpadu. Ilustračné foto: Tom Fisk/Pexels
Môže sa stať, že sa po zmene majiteľ zmenia iné podmienky poskytovania služby odvozu odpadu?
Nie v existujúcich zmluvách. Zmeny môžu prísť po ich vypršaní alebo obnove s cieľom napríklad zefektívniť zvozové trasy alebo ich frekvenciu, prípadne potrebu investovať do prevádzok.
Záujem o kúpu aktív Marius Pedersen v strednej Európe prejavilo množstvo domácich aj zahraničných hráčov. Prečo je o tento biznis taký veľký záujem?
Odpadové hospodárstvo je síce do veľkej miery regulovaný biznis, no so stabilným príjmom. Zdĺhavé procesy EIA, komplikované integrované povolenia a najmä skládkovacie kapacity sa dnes nedajú vybudovať na zelenej lúke.
Skládkovanie zmesového komunálneho odpadu sa síce bude obmedzovať, ale dopyt po kapacitách tým nezmizne. Stále tu zostane veľká časť odpadov, ktoré bude potrebné skládkovať, či už ide o nerecyklovateľný alebo o nehorľavý odpad. Tie musia niekde skončiť, a kapacít pribúdať nebude.
Nové skládky sa už dnes nepovoľujú a rozširovanie tých existujúcich sa bude limitovať. Kto teda dnes má voľnú skladovaciu kapacitu, má určite aktívum, ktoré bude o 10 rokov cennejšie než dnes. A práve preto je o firmu možno taký záujem. Teda záujem o to, čo sa už dnes nedá len tak znovu vybudovať.
Kto bude pravdepodobne víťazom výberového procesu a budúcim vlastníkom stredoeurópskej vetvy Marius Pedersen a prečo?
Konkrétne meno tipovať nebudem. Čo je však pri danej transakcii možno iné, je fakt, že český a najmä slovenský trh je oproti západnej Európe viac špecifický, respektíve menej predvídateľný. Investor zo západu si tu musí naceniť riziko, s ktorým doma až tak možno nepočíta. A tým rizikom je na Slovensku predovšetkým legislatívna stabilita.
Povinná úprava odpadov sa už odkladala viackrát. Ani teraz, pol roka pred termínom, nevieme, či od januára 2027 bude skutočne platiť. Firmy, ktoré do liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu investovali milióny, majú technológiu, ktorú zatiaľ nepotrebujú.
Preto očakávam vo výhode toho, kto tunajšie prostredie aspoň trochu pozná, hráča z regiónu alebo investora, ktorý tu už pôsobí a ktorý vie lepšie navigovať v takom nepredvídateľnom prostredí a akceptovať zvýšené riziká.
Ako ovplyvní akvizícia a zmena vlastníka trh na Slovensku?
Samotná transakcia podľa mňa nijako zásadne. V odpadovom hospodárstve nás v najbližších rokoch čaká najväčšia investičná vlna v histórii v podobe štartu úpravy odpadov a potrebného navýšenie kapacít na energetické zhodnocovanie a recykláciu.
Marius Pedersen
Marius Pedersen je „odpadárskou“ jednotkou na Slovensku, okrem zvozu a spracovania odpadu rieši aj mestskú zeleň či údržbu komunikácií.
Sú to investície v stovkách miliónov a menšie firmy ich samy, prirodzene, neutiahnu. Ak po transakcii vznikne na Slovensku silnejší hráč, ktorý vie postaviť to, na čo malá firma nemá, bude vo finále vedieť prevádzkovať zariadenia lacnejšie. Ak z procesu vzíde firma, ktorá bude reálne investovať, samosprávy na tom môžu byť dokonca lepšie ako dnes.
Môže akvizíciu v prípade výhry niektorého z potenciálnych uchádzačov zablokovať Protimonopolný úrad SR?
Áno, môže. Transakcia takéhoto rozsahu prekračuje kritériá a úrad má len tri možnosti, transakciu schváliť, schváliť s určitými podmienkami, alebo zakázať. Ak vo vybranom regióne hrozí prílišný monopol, na rad môže prísť napríklad odpredaj konkrétnych prevádzok v dotknutých regiónoch, spomeňme napríklad transakciu MOL v Poľsku a príchod Orlenu na Slovensko.