Pražské divadlo takmer zdvojnásobilo návštevnosť a ročne privíta 70-tisíc ľudí. Pomohol mu modernejší jazyk, práca s dátami aj zážitky, ktoré obrazovka nenahradí.
Hurvínek tento rok oslávil 100 rokov, do múzea však rozhodne nepatrí. Ako sa Divadlu Spejbla a Hurvínka darí zostať príťažlivým aj pre dnešné deti, hospodáriť s miliónmi eur a odovzdávať svoju značku ďalším generáciám? Aj o tom sa Forbes rozprával s Denisou a Mikim Kirschnerovcami.
Keď sa povie Spejbl a Hurvínek, väčšine Čechov napadnú večerníčky, detský smiech alebo školský výlet do divadla. Málokto však vie, že práve tieto bábky niekoľkokrát zásadne zmenili osudy ľudí, ktorí s nimi spojili svoje životy.
Bábky, ktoré zachraňovali životy
Josef Skupa, duchovný otec oboch postavičiek, musel počas prvej svetovej vojny narukovať. Keďže však hrával s maňuškami pre dôstojníkov, nemusel ísť na front. Keď mu navyše jeden z kuchárov obaril nohu, jeho verní „diváci“ mu zariadili prevelenie do zázemia v Plzni.
Divadlo Stejbla a Hurvínka
Práve tam sa neskôr dostal nielen k spolupráci s Mestským divadlom, ale najmä s Bábkovým divadlom Feriálnych osád, kde sa začal bábkam venovať naplno.
„Dá sa povedať, že mu vtedy zachránili život,“ rozpráva riaditeľka divadla Denisa Kirschnerová.
Forbes Česko/Peter Paleček
Dramaturg divadla v tom vidí až mystický rozmer. „Pre mňa sú naozaj trochu začarované. Pri ľuďoch, ktorí sa s nimi nejako spoja, sa často opakujú podobné životné príbehy,“ hovorí Miki Kirschner.
Ani vzťah rodiny Kirschnerovcov k bábkam však nebol od začiatku idylický. Otec Denisy Kirschnerovej, legendárny interpret Miloš Kirschner, sa v mladosti bábkovému divadlu skôr bránil.
Jeho otec ho nútil chodiť na skúšky bábkovej scény na Korábe pod hrozbou, že ak nepríde, nemusí sa vracať domov. Miloš Kirschner preto neraz prespal v parku.
Neskôr sa jeho životný príbeh s bábkami opäť preťal. Pre aktivity spojené s časopisom namiereným proti vtedajšiemu režimu strávil niekoľko mesiacov vo väzení, vylúčili ho zo štúdia práva a základnú vojenskú službu absolvoval v Pomocných technických práporoch.
Keď sa potom uchádzal o angažmán, Josef Skupa si napriek odporu úradov presadil jeho prijatie do súboru. Divadlo mu tak otvorilo cestu k povolaniu, ktorému napokon zasvätil celý život.
Ako udržať Hurvínka mladého aj v stovke
Prežiť celé storočie je jedna vec. Prihovárať sa dnešným deťom, ktoré vyrastajú na TikToku, YouTube a sociálnych sieťach, je niečo celkom iné.
Forbes Česko/Michal Hanke
„Archetypy postavičiek sú v podstate dané, ale človek ich musí neustále aktualizovať podľa súčasného spôsobu uvažovania,“ hovorí Miki.
Najväčšou zmenou je jazyk. Staršie nahrávky už môžu byť pre dnešné deti ťažko zrozumiteľné. Hurvínek preto občas používa súčasnejšie výrazy alebo mierny slang.
„Je to vlastne chôdza po ostrí noža. Človek nesmie skĺznuť ani na jednu stranu, aby Hurvínek nebol príliš archaický, ale ani prehnane moderný,“ opisuje dramaturg.
Práve v tom spočíva sila oboch postáv. Nie sú pevne ukotvené v žiadnom období ani spoločenskom postavení. Môžu sa ocitnúť v stredoveku, súčasnosti aj budúcnosti. Meniť sa musia iba témy, ktoré riešia.
Forbes Česko/Peter Paleček
Spejbl a Hurvínek nikdy neboli iba detskými bábkami. Predovšetkým ide o dva výrazné charaktery, ktoré komentujú svet okolo seba. Niekedy naivne, inokedy prekvapivo ostro, no vždy s humorom, ktorý nestojí na vulgarite, ale na nadsádzke a inteligentnom dialógu.
Týmto smerom sa chce Divadlo Spejbla a Hurvínka uberať aj dnes.
Milióny na drevo
Kým mnohé tradičné kultúrne inštitúcie zápasia so starnúcim publikom a klesajúcim záujmom, Divadlo Spejbla a Hurvínka prežíva opačný príbeh.
„Pred tromi rokmi sme úplne zmenili spôsob propagácie. Začali sme oveľa výraznejšie pracovať s internetovým marketingom a prijali sme dátového analytika,“ opisuje Denisa Kirschnerová.
Divadlo vďaka tomu dokáže omnoho presnejšie vyhodnocovať fungovanie jednotlivých kampaní a reakcie publika.
Výsledok sa dostavil prekvapivo rýchlo. „Návštevnosť sa takmer zdvojnásobila a dnes k nám príde približne 70-tisíc divákov ročne. Záujem stále rastie a máme prakticky vypredané,“ dodáva riaditeľka.
Divadlo dnes funguje inak než pred desiatimi rokmi. Nestačí iba odohrať predstavenie a poslať divákov domov. Rodiny chcú nahliadnuť do zákulisia, vyskúšať si vedenie bábok a zúčastniť sa workshopov či osobitných podujatí. Divadlo im to umožňuje.
Podľa Mikiho sa tak postupne mení na širšie koncipovanú kultúrnu inštitúciu.
Zásadnou zmenou bolo aj vytvorenie pozície umeleckého šéfa, ktorá bola v minulosti spojená s hlavným interpretom. Už päť rokov ju zastáva bábkar a scénograf David Janošek. Jeho prínos pre súčasnú dramaturgiu, zloženie umeleckého súboru aj samotnú prevádzku inštitúcie je podľa vedenia zásadný.
Forbes Česko/Marek Olbrzymek
S umeleckou stránkou divadla úzko súvisí aj ekonomika. Ročné náklady sa v súčasnosti pohybujú okolo dvoch miliónov eur.
Divadlo je príspevkovou organizáciou hlavného mesta Prahy, ktorého podpora pokrýva najmä tarifné platy zamestnancov. Na zvyšok prevádzky si musí inštitúcia zarobiť sama.
Vlani získala vlastnou činnosťou približne 615-tisíc eur, tento rok by to mohlo byť asi 655-tisíc eur. Na ďalší rozvoj však podľa vedenia potrebuje zvýšiť rozpočet približne o 185-tisíc eur.
Súčasná prevádzka totiž naráža na hranice kapacít, či už ide o počet predstavení, alebo celkovú programovú ponuku.
Podpora z verejných zdrojov umožňuje udržať vstupné na dostupnej úrovni. Bežný lístok stojí približne 10 až 12 eur. Bez dotácií by podľa vedenia divadla vyšiel asi na 37 eur. Štvorčlenná rodina by tak namiesto približne 41 eur zaplatila za jednu návštevu takmer 150 eur.
„Nechceli by sme byť divadlom pre určitú spoločenskú skupinu. Je to detské divadlo a malo by byť dostupné každému,“ vysvetľuje Miki.
Digitálna éra, ktorú mnohí považujú za hrozbu pre tradičnú kultúru, sa paradoxne stala pre Spejbla a Hurvínka príležitosťou.
Sociálne siete deti od divadla neodviedli. Naopak, pripomenuli im, že niektoré zážitky stále nemožno nahradiť displejom telefónu.
Keď sa zdvihne opona a na javisku sa objavia Spejbl s Hurvínkom, stále funguje to isté ako pred desiatkami rokov: túžba zažiť niečo živé, čo sa odohráva priamo tu a teraz.
Sluha dvoch pánov
Za najrizikovejšie okamihy v dejinách divadla Miki nepovažuje ekonomické problémy ani spoločenské zmeny.
„Najťažšie chvíle prichádzali vždy vtedy, keď sa menili hlavní interpreti. Vtedy sa zakaždým rozhodovalo o tom, ako bude divadlo fungovať ďalej,“ hovorí.
Pre značku ide o mimoriadne citlivý moment. Nový interpret môže dokonale napodobniť hlas, techniku aj gestá svojich predchodcov, a publikum napriek tomu okamžite spozná, že niečo nefunguje.
Zároveň nesmie byť iba imitátorom. Do postáv musí priniesť vlastnú energiu, nikdy ich však nesmie zatieniť. Čiastočne preto musí potlačiť vlastné ego.
„Musíte prijať, že známym nemáte byť vy. Vždy to majú byť Spejbl a Hurvínek. V podstate ste sluhom dvoch pánov,“ vysvetľuje Miki.
Práve schopnosť odovzdávať túto zvláštnu kombináciu talentu a pokory možno vysvetľuje, prečo Spejbl a Hurvínek prežili monarchiu, dve svetové vojny, komunizmus aj nástup digitálnej éry.
Divadlo Stejbla a Hurvínka
V skutočnosti čelia rovnakej výzve ako každá dlhoveká inštitúcia alebo rodinná firma: ako zachovať identitu značky a zároveň jej umožniť, aby sa prirodzene vyvíjala a oslovovala ďalšie generácie.
To, že sa to Spejblovi a Hurvínkovi stále darí, ukázala udalosť, ktorá sa odohrala tento rok na jar v Japonsku.
Po predstavení v Kjóte sa počas diskusie prihlásila žena, ktorá súbor videla počas jeho predchádzajúceho turné pred polstoročím.
„Hurvínka videla ako malé dievča a 50 rokov čakala, kým sa vráti,“ spomína Denisa Kirschnerová.
Pre celý súbor to bol mimoriadne emotívny okamih.
„To sú chvíle, keď cítite kontinuitu a viete, že Spejbl a Hurvínek si zaslúžia iba to najlepšie,“ uzatvára.
