Štátny Audiovizuálny fond postavil slovenskú kinematografiu na nohy a ročne dotuje filmárov miliónmi eur. párkrát sa však stalo, že odklepol financie na projekty, ktoré sa nikdy nezrealizovali a aj vďaka tomu sa stali doslova kultovými.
Bratislavská Grösslingová ulica by sa dala zveličene označiť ako filmová ulička. Sídli na nej Filmový ústav, filmový obchod Klapka, distribútor CinemArt a donedávna aj štátny Audiovizuálny fond. Ten však od začiatku roka zmenil adresu a presunul sa bližšie k centru mesta a tematicky aj k Vysokej škole múzických umení.
Fungovanie Audiovizuálneho fondu asi najvýstižnejšie zhrnul zostavovateľ najčerstvejšej Správy o stave slovenskej audiovízie Miroslav Ulman. „Je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike,“ píše sa v texte.
Z deväť na 42
Len na ilustráciu – ako sa vyvíjala produkcia slovenských titulov v priebehu posledných 15 rokov? Zatiaľ čo v roku 2010 vzniklo deväť domácich projektov vrátane koprodukčných, minulý rok ich bolo celkovo 42. Išlo síce o mierny medziročný pokles, no oproti minulosti toto číslo výrazne narástlo. Práve spomínaný rok bol významný aj pre slovenskú audiovíziu. Fond síce oficiálne vznikol odklepnutím legislatívy už v roku 2008, ale ako dodáva Ulman, podpornú činnosť vykonáva od roku 2010.
Len za posledných päť rokov podporil 1 764 žiadostí o finančnú podporu a na projekty tak prispel sumou vyše 40 miliónov eur. Stal sa významnou barličkou pre filmárov a producentov pri tvorbe audiovizuálnych diel. No nebolo to tak vždy.
Foto: Archív AvF
Čierna kapitola
